Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
08.01.2025
12:01 min.
Titulky od AI
Zobrazené 157x

ČO PRE MŇA PRIPRAVIL BOH?

káže dp. Jozef Luscoň, SDB

Bl. dona Titusa Zemana.

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1297 slov

(piano)
Aleluja,
aleluja. (všetci spoločne)


  • (piano)
  • Aleluja,
  • aleluja. (všetci spoločne)
  • Aleluja,
  • aleluja.
  • Pán ma poslal hlásať evanjelium
  • chudobným, oznámiť
  • zajatým, že budú
  • prepustení. (všetci spoločne)
  • Aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami. (všetci spoločne) I s
  • duchom tvojím. Čítanie zo
  • Svätého Evanjelia podľa Matúša.
  • (všetci spoločne) Sláva tebe,
  • Pane. Ježiš povedal svojim
  • apoštolom:
  • "Uvedomte si, že nič nie je skryté, čo by sa
  • neodhalilo a nič utajené, čo by sa
  • neprezvedelo.
  • Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle a čo
  • počujete do ucha, rozhlasujte zo
  • striech. Nebojte sa tých, čo zabíjajú
  • telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa
  • bojte toho, ktorý môže i dušu i telo
  • zahubiť v pekle. Nepredávajú sa dva
  • vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich
  • nepadne na zem bez vedomia vášho
  • Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na
  • hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy
  • ste cennejší ako mnoho vrabcov.
  • Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred
  • svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.
  • Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja
  • zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na
  • nebesiach." Počuli sme
  • slovo Pánovo. (všetci spoločne)
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Tak, drahí bretri a sestry, počuli sme veľa o láske
  • a ten prvý list Jánov je až úplne taký nežný.
  • A ten burlivák Ján, ktorý kedysi chcel zoslať
  • na nejakú dedinu Romy blesky, tak zrazu tak nežne hovorí
  • a svedčí, kto je Boh a ako v nežnej láske ho máme
  • prijať. A láska sa dotýka aj nášho
  • blahoslaveného Titusa Zemana.
  • Len istotne viete, že teda jeho životopis je taký skrátený,
  • len chcem troška pripomenúť aj preto, lebo
  • práve je stodesať rokov od času, od veku,
  • kedy sa narodil štvrtého januára
  • 1915 tu neďaleko vo Vajnoroch ako
  • najstarší z desiatich detí. Rodina
  • bola roľnícka, ťažko pracovali.
  • Bolo treba
  • kerem ísť vychovávať veľa detí, ale predsa
  • mysleli na vzdelanie týchto svojich
  • ratolestí. Ale Titus bol nejaký chorľavý, odmalička
  • nevedeli mu pomôcť
  • a on ako desaťročný chlapec v duši urobil taký dohovor s
  • Pannou Máriou. "Panna Mária, ak ma ty uzdravíš, ja budem
  • tvojím synom."
  • No a takto svedčia rodinní
  • príslušníci, že keď bola taká púť z Vajnor
  • do Šaštína, tak potom, keď sa vracala tá púť, tak
  • požehnávali ľudia a zvonilo sa. Malej Titus
  • hovorí: "Oco, daj ma na priedomie." Tak ho
  • tam dali na stoličku a on videl, ako sa tá púť vracia a po
  • čase hovorí: "Dobre, už stačilo. Daj ma dnu." A
  • predstavte si, vyzdravel. A
  • tomu dohovoru chápal tak, že treba niekde
  • bývať, kde býva Panna Mária? No a keďže
  • Saleziáni prišli v roku 1924 do
  • Šaštína na Slovensko
  • a zároveň to bola národná bazilika, tak on v tej
  • svojej takej detskej úvahe zistil, hovoril: "Tam býva Panna
  • Mária, tam idem aj ja." Oni tam otvorili
  • ústav pre chlapcov a v roku
  • 1927 sa tam hlási
  • aj Titus Zeman. Páčilo sa mu, čo tí
  • Saleziáni robia aj s mladými, ako ich vychovávajú, ako sú verní
  • jednak cirkvi, pravde, učeniu katolickej
  • viery a zároveň, že to robia modernými
  • prostriedkami. Takže sa prebudilo v ňom povolanie.
  • Alebo lepšie
  • Pán si ho povolal a Titus zodpovedal, tak že
  • stal sa Saleziánom, kňazom, horlivým
  • kňazom.
  • No, a keď sa vrátil zo štúdií v Taliansku, prišiel na
  • Miletičovu
  • a pýta sa: "Tak čo mám teda robiť?" Prišiel za
  • predstaveným don Bokorom a ten mu hovorí: "No a
  • čo by si chcel?" A predstavte si, on hovorí, že
  • študovať telocvik. Kňaza
  • telocvik? "No a čo vy by ste mi
  • povedali, čo mám robiť?" Pýta sa dona
  • Bokora. "Tak vieš čo, tak chémiu
  • potrebujeme" A on že: "Kňaza chémia?"
  • Ale išiel študovať, pretože pán biskup Pavol
  • Jánta už v Trnave mal biskup, teda
  • gymnázium biskupské a tam potrebovali chemika,
  • ktorý by učil také prírodné vedy, takže
  • náš Titus študoval aj na Univerzite Komenského.
  • Všetko to zvládol, skúšky urobil.
  • No ale potom prišla
  • totalita.Zatvárali sa najprv
  • internáty, neskôr pozatvorali,
  • pozatvárali aj všetky kláštory. Len on zhodou
  • okolností
  • už bol vyhodený z tej školy v štyridsiatom šiestom, pretože
  • komunisti už vtedy robili tlak na cirkev a školy museli byť
  • zatvorené. A on vám raz nebol na tej
  • škole, keď sa vrátil k ríženikde, tak
  • ich dal naspäť. Bola to veľká aféra, noviny o tom
  • písali. Vraj aj mama mu hovorila: "Titus veci
  • mohol byť potichu, mohol si učiť ďalej, prečo takto si
  • konal?" A on povedal: "Keď sa šíri
  • zlo, ktosi sa mu musí postaviť." No ale bol z
  • školy vyhodený a potom ho prijal
  • dôstojný pán Alfonz Baulen do
  • Šenkvíc. A tam začína ďalšia etapa
  • a vidíte, že aj s týmto dôstojným pánom
  • prebieha proces blahorečenia, zatiaľ na diecéznej
  • úrovni. Takže keď prišla Barbárska
  • noc v roku 1950, na neho
  • zabudli, lebo nebol v kláštore.
  • Takže
  • po porade
  • s don Ernestom Macákom, ktorý utiekol z
  • Podolinca, tak sa dohodli, že on bude prevádzať cez
  • hranice
  • tých bohoslovcov, saleziánskych najmä.
  • Bolo ich stopedesiat
  • a že don Macák mu ich bude dodávať. Prvá výprava sa
  • vydarila, druhá bola dramatická, ale tiež.
  • No a tá tretia nie. Lebo Morava bola rozvodnená, tak
  • ich pochytali, začali mlátiť, mučili ich.
  • A prišli na to, že hlavou toho všetkého je práve
  • don Titus Zeman. Čakal trest smrti.
  • Dostal len dvadsaťpäť rokov. No a tomu, čo nebolo
  • strašné, tak prechádzal po všetkých tých
  • väzniciach Ilava, Leopoldov, Mirov,
  • Valdice, Jáchymov.
  • A potom ako jedného z posledných ho prepustili na
  • slobodu s podlomeným zdravím.
  • Ale ešte začal pôsobiť medzi ľuďmi.
  • Najprv teda tak, že sa zamestnal v nejakom
  • sklade. Tam bol skladníkom, ale keď sa troška čas uvoľnil,
  • tak spovedával vo Vajnoroch. S
  • miništrantami pracoval, s prvoprijímajúcimi
  • deťmi, spovedaval veľa, sväté omše
  • mával
  • a v tých uvoľnených rokoch už aj verejne
  • pôsobil. Ale to podlomené zdravie bolo
  • také veľmi silné, mmm, že jednoducho
  • cítil, že končí. A ôsmeho
  • januára tysiedeväťstošesťdesiatdeväť
  • zomiera, pedesiatštyriročný.
  • V čom je takým vzorom pre nás?
  • Viete, tí slovenskí blahoslavení, všetci mali
  • veľký vzťah ku kňazstvu. A ten Titus
  • pochopil, že to Božie kráľovstvo, keď chceme budovať, tak
  • tí kňazi tam majú nesmierne dôležitú úlohu.
  • Ale aj kvôli tomu, aby človek bol zachránený a išiel po
  • životnej ceste, tak potrebuje sa držať toho povolania.
  • Čo to vlastne je? Každému z nás niečo Boh pripravil, k
  • niečomu ho volá
  • a tak to treba v živote naplniť. Keď volá do
  • kňazstva, tak treba ísť tou cestou.
  • Takže on sa rozhodol zachraňovať jednak tých, ktorí
  • boli už v seminári ako bohoslovci.
  • Ale z jeho života vieme, že veľmi komunikoval aj s
  • inými a hľadal práve tú životnú cestu, ktorú Boh
  • pripravil
  • týmto mládencom alebo dievčatám.
  • A vidíme aj v dnešných časoch, ako je to veľmi
  • potrebné, lebo nestačí sa rodičov od
  • rodičov pýtať, že mm, čo s týmto chlapcom alebo
  • dievčaťom, čo ja mu pripravím? Ale čo Boh pripraví pre
  • to moje dieťa, chlapca, dievča. Takže on je v tom
  • veľký vzor. A potom vidíte, že prekračoval hranice,
  • že nielen tu do Rakúska potom nielen do
  • Talianska, ale aj svoje osobné, lebo bol
  • veľmi múdry, musel veľa pochopiť.
  • Uvedomil si Božiu lásku. Tá odvaha bola veľká
  • uňho, ale predsa mu išlo stále o krk.
  • Takže prekročil aj svoj strach a všelijaké osobné
  • obmedzenia. Takže v tom nám je tiež úžasným vzorom,
  • že takto treba ísť dopredu. Dalo by sa
  • ešte veľmi veľa vecí vytiahnuť z jeho života.
  • A mne sa veľmi páči také saleziánske, že keď bol v
  • Šenkviciach, keď tam zamrzla
  • voda, ktorá vytekala z Karpát pod Modrou, tak zobral
  • deti, požičali mu korčule a
  • robil pre deti lokomotívu a ostatní ako vláčik
  • tam. Tešil sa s nimi a prežíval to Božie
  • kráľovstvo v srdci. Takže také pekné vlastnosti
  • máme a je dobré, že si na nich aj spomíname, na týchto
  • veľkých ľudí z nášho národa, ktorí sú aj
  • blahoslavení alebo ktorí vôbec žili čestne, pretože
  • na tom, čo oni vniesli do národa, na tých
  • hodnotách žijeme ešte aj dnes. Príjemný deň
  • vám prajem. Pochválený buď Ježiš Kristus.
  • Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO