Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
13.06.2024
14:15 min.
Titulky od AI
Zobrazené 156x

ČO VYZNÁVAME VERZUS ČO ŽIJEME

káže dp. Ján Buc

svätého Antona Paduánskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi

Prepis videa

cca 10 min čítania • 1913 slov

(hravá hudba s violou)
Čítanie z prvej knihy Kráľov.
Eliáš povedal Achabovi:


  • (hravá hudba s violou)
  • Čítanie z prvej knihy Kráľov.
  • Eliáš povedal Achabovi:
  • "Vystúp hore, jedz a pij, lebo počuť šum
  • veľkého dažďa." Achab vystúpil
  • jesť a piť a Eliáš vyšiel na vrchol
  • Karmelu. Skrčil sa k zemi, tvár si
  • vložil medzi kolená a povedal svojmu
  • sluhovi: "Choď hore a pozri sa smerom k
  • moru." On šiel, a keď sa rozhliadol,
  • povedal: "Nie je tam nič." Povedal mu:
  • "Vráť sa sedem ráz." Na siedmy raz
  • povedal:
  • "Vidím, ako od mora vystupuje malý obláčik ako
  • dlaň." Nato mu povedal: "Choď a
  • povedz Achabovi,
  • priahaj a choď dolu, aby ťa nezachytil
  • dážď." Medzitým sa nebo zatiahlo
  • oblakmi, strhol sa vietor a spustil sa veľký
  • dážď. Achab sadol do voza a
  • odišiel do Jezreela. Na Eliáša sa zniesla
  • Pánova ruka, opásal si bedrá a utekal pred
  • Achabom, až kým neprišiel do Jezreela.
  • Počuli sme Božie slovo. Bohu
  • vďaka. Tebe, Pane Bože, patrí chválospev
  • na Sióne. Tebe, Pane Bože, patrí
  • chválospev na Sióne. Navštevuješ zem
  • a dávaš jej vlahu. Zveľaďuješ jej
  • bohatstvo. Božia rieka je plná vody.
  • Ľuďom pripravuješ zrno.
  • Tebe, Pane Bože, patrí chválospev na
  • Sióne. Takto sa staráš o zem.
  • Zvlažuješ jej brázdy a vyrovnávaš hrudy.
  • Skypruješ ju dažďami a požehnávaš jej
  • rastliny. Tebe, Pane Bože, patrí
  • chválospev na Sióne. Rok korunuješ
  • svojou dobrotou. Kade prejdeš, všade je
  • hojnosť. Pašienky púšte vlha zarosí a
  • pahorky sa opášu plesaním.
  • Tebe, Pane Bože, patrí chválospev na
  • Sióne. Aleluja, aleluja,
  • aleluja, aleluja. Nové prikázanie vám
  • dávam, hovorí Pán, aby ste sa milovali
  • navzájom, ako som ja miloval vás.
  • Aleluja, aleluja
  • Pán s vami I s duchom tvojím. Čítanie zo
  • Svätého Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe,
  • Pane.
  • Ježiš povedal svojim učeníkom:
  • "Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákoníkov a
  • farizeov, nevojdete do nebeského
  • kráľovstva. Počuli ste, že Otcom bolo
  • povedané nezabiješ. Kto by teda
  • zabil, pôjde pred súd. No ja vám
  • hovorím, pred súd pôjde každý,
  • kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi
  • povie hlupák, pôjde pred veľradu.
  • A kto mu povie ty bohapustý blázon, pôjde do
  • pekelného ohňa.
  • Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj
  • brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam
  • pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím
  • bratom. Až potom príď a obetuj svoj dar.
  • Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na
  • ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca
  • strážnikovi, aby ťa neuvrhli do väzenia.
  • Veru, hovorím ti, nevyjdeš odtiaľ, kým
  • nezaplatíš do ostatného
  • haliera." Počuli sme slovo
  • Pánovo. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • (hrabá hudba)
  • Milí bratia a sestry.
  • Eh, dnes v evanjeliu Pán Ježiš hovorí, že že ak vaša spravodlivosť
  • nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a
  • farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.
  • Aká bola tá spravodlivosť farizejov?
  • Ježiš viackrát tak narazil s nimi, lebo oni pozerali ako
  • keby takým svojím pohľadom a Ježiš mal trošku iný pohľad a možno
  • iné srdce v tom plnení zákona, v prinášaní toho, čo
  • Otec od neho chcel. A raz sa stalo, keď
  • farizeji konfrontovali Ježiša, pretože si všimli, neviem,
  • či si to len tak náhodou všimli. Podľa mňa naozaj, ako keby tak
  • striehli na to, či Ježiš alebo jeho učeníci neurobia niečo
  • A keď videli učeníkov, že jedia bez toho, aby si umyli ruky, to-to
  • znamenalo, že sú poškvrnené alebo čo majú poškvrnené
  • tak tak vyčítali Ježišovi, že neumyli si ruky,
  • jedlí nedodržiavajú zákon. A Ježiš im vtedy odpovedá
  • cez proroka Izaiáša a cituje ho, že-že prorok
  • Izaiáš o vás pokrytcoch dobre napísal, že tento ľud ma
  • uctieva len perami, ale ich srdce je ďaleko odo
  • mňa. A to je taká akokeby dualita hej, v
  • človeku, že my niečo ako keby vyznávame,
  • niečo možno hovoríme a potom je tá realita toho
  • nášho života. Niekedy to je také, že nie úplne v
  • súlade. U nás kňazok niekedy hovoria, že-že vodu kážeme a
  • víno pijeme, nie? A niekedy to môže byť aj pravda, ale
  • tak ruku na srdce, že či náhodou to nie je niekedy v
  • každom jednom z nás niečo také, že-že toto by som chcel a toto možno
  • robím, alebo takto vyzerám, hej, že dobré skoro
  • sväto a na druhej strane, keď vidím to moje vnútro a možno tie veci,
  • tam sú, tak nie je to úplne všetko v poriadku a
  • každý jeden z nás v niečom a môžeme sa ako keby
  • tak zosúladiť ešte viac, že naše slová, skutky, myšlienky,
  • aby boli v takej jednote A dnes, dnes máme
  • spomienku na svätého Antona a on podľa mňa je takým
  • príkladom naozaj takého života, ktorý išiel do
  • maximálnej miery v tom, čo vyznával,
  • hovoril aj žil. On bol súčasník svätého
  • Františka, narodil sa šesť rokov po ňom a päť rokov
  • či po smrti potom svätého Františka, a on zomrel, čiže veľkú časť
  • prežili spolu, aj keď svätý Anton pochádzal z
  • Lisabonu a sa volal pred tým, ako
  • vstúpil do kláštora Ferdinand. A bolo zaujímavé, že keď som čítal
  • jeho životopis, tak ako pätnásťročný už sa rozhodoval, že
  • v ktorom povolaní by najlepšie slúžil Bohu, že
  • ako pätnásťročný už sa zamýšľal, že-že čo by sa mal robiť, aby
  • naozaj to bolo pre Boha akokeby také najlepšie a najviac,
  • najviac to bolo na jeho slávu. A potom vstúpil do
  • Augustinianského kláštora eh, v Lisabone alebo
  • blízko tam pri Lisabone, ale vyrušovalo ho, že chodilo za ním
  • veľa priateľov, príbuzných. Tak potom odišiel do takého iného
  • kláštora Svätého Kríža v Coimbre a tam
  • pravdepodobne bol vysvätený na kňaza ako dvadsaťštyri ročný, čiže v roku
  • 1219 A ale tam vedľa toho jeho
  • kláštora potom prišli františkáni ešte za života svätého Františka.
  • Oni expandovali do celej Európy a možno aj mimo
  • Európy a prišli jednoducho aj tam a pre neho to bola veľká inšpirácia, lebo on
  • videl teraz zrazu tú ich chudobu a tak ho to srdce akokeby tak ťahalo
  • ďalej. A ešte prišla taká zvesť, že už za života svätého Františka
  • bolo päť mučeníkov, ktorí vyliali krv, ktorí išli do Maroka k
  • Saracenom a tam jednoducho zo-zomreli a boli
  • mučeníci a ich telá priviezli naspäť potom do Portugalska a aj toto
  • sa dotklo svätého Antona. A on naozaj chcel byť taký, že
  • maximalista v tom, čo žije s Bohom.
  • Tak potom vstúpil do františkánskeho
  • kláštora a potom on chcel ísť ku tým Saracenom.
  • On mal takú túžbu, že-že aj on sa chce stať mučeníkom a chce
  • celým srdcom, celým životom, celým telom, eh, Bohu a jeho
  • kráľovstvu A naozaj potom išiel do Maroka.
  • Ale keď prišli tam, tak on dostal nejakú chorobu a celú zimu
  • v horúčkach. Hej, a potom, keď sa to predstavení dozvedeli,
  • naspäť. A zhodou okolností bola nejaká búrka.
  • Verím, že to Pán Boh tak zariadil a ich to
  • sa dozvedel, že svätý František zvolal všetkých
  • Turice v roku 1221, aby sa stretli.
  • A on tam prišiel a stretol sa vlastne aj so svätým Františkom a potom
  • ostal už v Taliansku pôsobiť a ho poslali do nejakého
  • maličkého kláštora, kde žil v pustovní a robil úplne také
  • ponižujúce práce, tie posledné práce.
  • A bol naozaj taký veľmi pokorný. A potom, potom raz sa stalo
  • tiež takým Božím zameraním, že bola visiacka
  • kniazov františkánskych aj Dominikánov a nemal
  • kto kázať tam, hej, že biskup to ponúkal hocikomu a potom
  • kláštora povedal Antónovi, aby on išiel kázať.
  • A on naozaj dovtedy nebol známy ako nejaký rečník alebo nevedeli
  • o jeho vzdelaní. Bol naozaj taký veľmi ponížený,
  • tiež vyhováral, nechcel to pridať, ale potom pod poslušnosťou,
  • a keď sa postavil na kazateľnicu a začal hovoriť, tak všetci ostali úplne takí
  • prekvapení, že-že jaká múdrosť v ňom je A potom sa
  • kazateľská kariera, to Božie povolanie v ňom.
  • František dokonca mu zakázal učiť teológiu, lebo bol-bol
  • profesorom teológie a on povedal, že nemá byť profesorom,
  • ale za kazateľnicou. Tak potom sa venoval naplno
  • kázaniu. Niekedy sa píše, že mal až tridsaťtisíc ľudí, hej, vo
  • vtedajšej dobe okolo seba a naozaj bol takým veľmi veľmi známym
  • a v roku 1231 potom zomrel. Ale keď som si čítal ten jeho
  • životopis, tak naozaj a-a jeho život ako keby
  • korešpondoval s tým, čo hovoril, že on sa naozaj tu snažil
  • žiť. A toto podľa mňa je niečo také, čo by sme mali možnoMožno dnes prijať ako
  • takú výzvu, aby naša spravodlivosť bola väčšia ako
  • spravodlivosť farizejov a zákonníkov, ktorí ako keby veľakrát niečo
  • hrali a toto Ježišovi nevoňalo na ich živote, že oni sa na niečo
  • hrajú a myslím, že svätý Pavol to tak
  • krásne povedal, že, že, že to, čo chcem, nedokážem
  • robiť a to, čo nechcem, tak robím. Že akokeby to bolo v
  • nás. Svätý Otec o tom hovoril, že, že niekedy sa môže stať, že my jednu
  • nohu máme v dvoch topánkach, ale viete, keď je to z našej
  • slabosti, že ja som slabý človek a preto padám,
  • môžem prísť k Ježišovi a mu hovoriť, že Ježiš, ja potrebujem tvoju pomoc
  • práve, aby si zosúladil tie moje slová, myšlienky,
  • srdce s mojím životom úplne. A on to chce urobiť.
  • Ale druhá vec, keď to nie je slabosť, tak to, to môže byť naozaj také
  • divadielko, že ja vedome hrám sa na niečo, že ja, že ja
  • robím divadlo, že aký už som svätý, jak vyzerám, jak ma ľudia
  • považujú a potom, hm, akokeby môj život bol pred publikom
  • mnohých ľudí a nie pred Bohom a ešte tam tých ľudí akokeby klamem.
  • A toto je tá falošnosť, ktorá Ježišovi nevonia--nevoňala
  • vtedy a verím, že aj dnes, keď, keď to vidí v nás, že my úmyselne
  • niečo tak, akokeby sa hráme a tvárime
  • sa tak, tak to nie je to pravdivé. A práve my potrebujeme akokeby
  • vstúpiť do tej pravdy o nás, lebo pravda oslobodzuje.
  • A keď si nájdem tú vec, ktorá možnože ma oddeľuje v
  • skutočnosti od toho, čo verím, vyznávam, mal by som žiť a teraz to
  • nežijem. Tak toto je akokeby tá moja choroba.
  • To je tá diagnóza, ktorú ja môžem mať a vtedy je dôležité,
  • prišli a začali liečiť túto chorobu.
  • To, čo, to, čo nie je v tej jednote, lebo vtedy, keď to začnem
  • liečiť, tak som v procese a Pán Boh vidí, že ja naozaj akokeby nesúhlasím
  • s tým a bojujem s tým. Ale ak akokeby to ďalej hrám, tak
  • akokeby môžem poznať tú svoju chorobu, ale keď ju nechám, tak neliečim
  • tak v tele. Keď neliečime choroby, tak vieme,
  • smrť, ale aj v našom duchu, vo vnútornom človeku.
  • Ak neliečim tú moju, takú, tu dualitu alebo tú
  • dvojtvárnosť, tak vtedy to, to môže zasiahnuť a môže sa to
  • ako keby choroba môjho vnútra tak rozširovať a ja by som nechcel, aby
  • sme prišli o, o život a o ten večný život Tak nás
  • dnes pozýva možno aj na orodovanie svätého Antona, aby sme
  • našli možno to, čo sme stracili. Tú jednotu nádhery, do
  • ktorej Boh nás povoláva, povoláva, do ktorej nás stvoril.
  • On naozaj chce vytvoriť tú jednotu s nami a chce, aby my sme boli takým
  • naozaj svetlom, ako bol svätý Anton.
  • Tak verím, že na jeho orodovanie možno aj dnes si
  • také zrkadlo, spoznajme tú pravdu a možno prosíme Pána
  • o to, aby sme aj my dokázali žiť v jednote s
  • vyznávame.
  • (pripravené počatie) Pane Ježišu, my chceme, aby náš
  • život bol
  • v lepšej kvalite ako farizejov a
  • zákonníkov. My nechceme sa na niečo tváriť, niečo
  • hrať. Tak ťa prosíme, aby si nám pomohol
  • zjednotiť našu myseľ, ústa, srdce, život,
  • skutky. Aby sme boli na tvoju slávu, aby sme
  • žili pre teba a pred tvojou tvárou každý
  • deň. Daj nám poznať takú pravdu o nás, o
  • tom, čo potrebujeme možno zmeniť, kde sa máme posunúť,
  • Kde sa ty nás chceš dotýkať? Amen
  • (piano)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO