Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
06.10.2023
20:02 min.
Titulky od AI
Zobrazené 225x

DOBRO BUDE ODMENENÉ A ZLO BUDE POTRESTANÉ

káže Mons. Jozef Haľko

piatok 26. týždňa v Cezročnom období

1. piatok v mesiaci október

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1717 slov

(hravé klavírne melódiá)
(vodné zvuky Čítanie z knihy proroka Barucha. Pánovi, nášmu Bohu pristane spravodlivosť a nám zahanbená tvár, akú majú dnes mužovia Judei a obyvatelia Jeruzalema, naši králi, naše kniežatá, naši kňazi, naši proroci i naši otcovia. Lebo sme zhrešili pred Pánom, neverili sme mu a nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha a nekráčali sme podľa nariadení Pána, ktoré nám predložil. Odo dňa, čo Pán vyviedol naších otcov z egyptskej krajiny. Až po tento deň sme sa vzpierali Pánovi, svojmu Bohu, konali sme neuvážene a nechceli sme počuť jeho hlas. Preto nás, ako to dnes vidíme, prenasleduje nešťastie a kliatba, ktorou Pán pohrozil prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša v deň, keď vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, aby nám dal krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha, nepočúvali sme slová prorokov, ktorých nám posielal. Všetci sme išli za hlasom svojho zlého srdca, slúžili sme cudzím bohom a páchali sme zlo pred očami nášho Boha. Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka (hravé sklenené instrumentálne hudby)
(singing) Pre slávu


  • (hravé klavírne melódiá)
  • (vodné zvuky Čítanie z knihy proroka Barucha. Pánovi, nášmu Bohu pristane spravodlivosť a nám zahanbená tvár, akú majú dnes mužovia Judei a obyvatelia Jeruzalema, naši králi, naše kniežatá, naši kňazi, naši proroci i naši otcovia. Lebo sme zhrešili pred Pánom, neverili sme mu a nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha a nekráčali sme podľa nariadení Pána, ktoré nám predložil. Odo dňa, čo Pán vyviedol naších otcov z egyptskej krajiny. Až po tento deň sme sa vzpierali Pánovi, svojmu Bohu, konali sme neuvážene a nechceli sme počuť jeho hlas. Preto nás, ako to dnes vidíme, prenasleduje nešťastie a kliatba, ktorou Pán pohrozil prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša v deň, keď vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, aby nám dal krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha, nepočúvali sme slová prorokov, ktorých nám posielal. Všetci sme išli za hlasom svojho zlého srdca, slúžili sme cudzím bohom a páchali sme zlo pred očami nášho Boha. Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka (hravé sklenené instrumentálne hudby)
  • (singing) Pre slávu
  • svojho mena,
  • vyslobod nás, Pane.
  • (singing) Pre slávu
  • svojho mena,
  • vyslobod nás, Pane
  • (singing)
  • Bože, pohania vtrhli do
  • tvojho dedičstva,
  • poškvrnili tvoj svätý chrám
  • a Jeruzalem obrátili na
  • rumy.
  • Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za
  • pokrm vtákom lietavým
  • a divej zveri dávali telá
  • tvojich svätých.
  • Pre slávu svojho
  • mena vyslobod
  • nás, Pane.
  • Rozlievali ich krv ako vodu v
  • okolí Jeruzalema
  • a nemal ich kto
  • pochovať.
  • Susedia nás začali
  • potupovať
  • a okolití ľudia haniť a
  • vysmievať.
  • Dokedy ešte, Pane, chceš sa
  • hnevať naveky?
  • Či tvoje rozhorčenie bude mlčať,
  • stiahne.
  • Pre slávu svojho
  • mena
  • vyslobod nás,
  • Pane.
  • Zabudni na hriechy našich
  • otcov
  • a príď nám čím skôr v ústrety zo
  • svojím
  • milosrdenstvom,
  • lebo sme veľmi
  • úbohí.
  • Pre slávu svojho
  • mena
  • vyslobod nás,
  • Pane.
  • Pre slávu svojho mena nám
  • pomôž, Bože, naša
  • spása
  • a vyslobod nás
  • a pre svoje meno odpusť nám
  • hriechy.
  • Pre slávu svojho
  • mena
  • vyslobod nás, Pane
  • (instrumentálna melódia)
  • (singing)
  • Aleluja, aleluja,
  • aleluja.
  • Aleluja,
  • aleluja,
  • aleluja.
  • Nezatvrdzujte dnes svoje
  • srdcia, ale počúvajte
  • Pánov hlas.
  • Aleluja, aleluja,
  • aleluja.Pán
  • s vami A s duchom tvojim. Čítanie zo
  • Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš povedal: "Beda ti Korozain, beda ti
  • Betsaida. Lebo keby sa v Týre a Sidóne boli stali
  • zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom
  • rúchu sedeli v popole a kajali sa. Preto
  • Týru a Sidónu bude na súde ľahšie ako vám.
  • A ty Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do
  • neba? Do pekla sa prepadneš! Kto vás
  • počúva, mňa počúva a kto vami pohŕda, mnou
  • pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda
  • tým, ktorý ma poslal."
  • Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe,
  • Kriste.
  • (dvadsiatosemminovinová pauza)
  • Milí priatelia, milí bretia a sestry,
  • najsilnejším slovom práve prečítaného
  • evanjelia
  • je slovo "peklo". Slovo, ktoré dnes nie
  • je moderné,
  • ale ktoré sa používa predsa len aj v profánnom
  • jazyku. Keď niekde vykúpne-- vypukne
  • konflikt, keď niekde ľudí
  • zasiahne nejaká pohroma, pohroma
  • typu prírodného, prírodnej katastrofy
  • alebo nejakého konfliktu vojnového, tak hovoríme, bolo
  • to peklo.
  • Evanjelium nám zdôrazňuje, že táto možnosť tu je.
  • Lebo v modernej kultúre, ako keby sme chceli Bohu
  • povedať, dávame ti len možnosť, že sa
  • zachránime a o pekle počuť
  • nechceme. Lenže celé
  • evanjelium a celé biblické posolstvo je o veľmi
  • jednoduchej a predsa tak veľmi náročnej
  • veci. Dobro bude odmenené
  • a zlo bude potrestané.
  • A trestom za zlo je to najhustejšie a
  • najhoršie zlo
  • a to je peklo.
  • Ak si uvedomíme, že tu nehovoríme o nejakom
  • dočasnom treste, ale o treste, v ktorom nie je
  • dimenzia času a priestoru, ktorý by mal
  • trvať naveky, navždy, bez
  • konca,
  • tak sa zachvejeme a zatrasieme. To vážne?
  • Je niečo také možné, že by Boh dopustil, že by človek
  • bol navždy v pekle
  • zatratený? Navyše, čo je peklo?
  • Definicií je veľa. Ľudia si to predstavujú
  • najrôznejším spôsobom, ale my si
  • len zoberme biblické východiská.
  • O boháčovi a Lazárovi.
  • Boháč si nevšímal Lazára,
  • hoci ležal v jeho dverách
  • a on ho aj tak prekračoval a zvysoka sa na neho
  • vykašľal. Nestaral sa o neho, a preto
  • mu Boh povedal, tak, ako si prekračoval tohto človeka
  • a budova si priepasť medzi sebou a
  • chudákom, tak teraz je tá pekelná priepasť medzi
  • tebou a nami, pretože on je v lone
  • Abrahámovom a medzi nami je
  • nepreklenuteľná priepasť.
  • Toto hrozné slovo naznačuje, že ak človek
  • počas svojho života
  • odmieta impulzy Svätého Ducha, ak
  • človek odmieta slovo, ktoré môže dať zmysel,
  • náplň, východisko, cieľ
  • jeho života, ak to človek naozaj odmietne vo svojej
  • slobodnej vôli, tak tu naozaj veľmi hrozí, že ak
  • bude počas života odmietať Boha
  • a odmietne ho aj v posledných chvíľach svojho
  • života, tak čo môže
  • nasledovať potom?
  • Ktosi povedal na základe biblických
  • východísk, že peklo je
  • byť nesmierne smädný,
  • poznať, čo som stratil
  • a vedieť, že som to stratil navždy.
  • Ten večný neuhasiteľný smäd po
  • Bohu je peklo. Vedieť, čo som stratil
  • a vedieť, že som to stratil navždy
  • Ale Ježiš nehovorí toto slovo preto, aby nás
  • zastrašil a ujarmil, ale práve
  • naopak. Ak hovoríme, že existuje peklo,
  • tak tým vlastne hovoríme, že ak niečo takéto husté a
  • zlé existuje, existuje niečo aj
  • žiarivé, krásne, nádherné a to je nebo.
  • A zase bol ktosi, kto povedal, že nebo, to je
  • úžasný existenciálny smäd, ktorý v tej istej
  • sekunde je naplno nasýtený. To je to
  • vytrženie večnej
  • lásky. Okrem slova
  • peklo, ktoré je ovocím nejakého spôsobu
  • konania, ďalším
  • slovom, silným tohto evanjelia, takým významovým
  • jadrom práve prečítaného Božieho slova je slovo
  • "pohrdať". Je zaujímavé, že
  • etymologicky, zdá sa, hoci to slovo
  • nedá sa celkom presne povedať, že z akého základu
  • pochádza, predsalen sa zdá, že "pohrdaťMá
  • základ slové pomalý, čo nás môže
  • prekvapiť. Ale pomalý v tom
  • zmysle, ako hrdý človek
  • pomaly, nadnesene, s vypätou hruďou
  • kráča
  • a nad všetkých sa pozerá. Tá pomalosť
  • hrdosti, pomalosť nadradenej pýchy, ten
  • spôsob správania zdá sa, že je v základoch
  • slova hrdý. Ale my tu máme to slovo v
  • dynamickej podobe "pohrdať". Kto vami
  • pohŕda, mnou pohrda. Pohrdať teda
  • znamená dve veci. Vzťahové. Prvá, ja
  • si o sebe myslím, že som skvelý, výborný
  • nad všetkými, najlepší a tí druhí sú nič,
  • sú nula. Už ste možno stretli
  • takých ľudí, ktorých ste chceli upozorniť na nejakú
  • chybu, skritizovať. Urobili ste to v najlepšej
  • vôli, ale on sa do krvi urazil
  • a odmietol akúkoľvek ďalšiu komunikáciu,
  • pretože to bola urazená pýcha,
  • urazená hrdosť
  • A Ježiš teda hovorí: "Kto vami pohŕda,
  • mnou pohrda."
  • Má to také dve dimenzie. Prvá, Ježiš hovorí o
  • tých, ktorí počas celých dejín spásy budú
  • ohlasovať jeho slovo. Ale musíme dávať obrovský
  • pozor na to, že tu nejde o pohrdanie
  • kňazom, biskupom, katechetom, evangelizátorom
  • v zmysle jeho
  • individuálnej osoby. Je to viac
  • Je to pohrdanie jeho vierou.
  • Je to pohrdanie jeho slovom. Je to pohrdanie jeho
  • ohlasovaním a v konečnom dôsledku je to naozaj pohrdanie
  • tým, ktorý ho inšpiroval. A to je Ježiš Kristus.
  • Pohrdanie
  • Ježišom Kristom
  • V istej divadelnej hre, ktorá sa volala Kristus vo
  • fraku, mal herec za úlohu vziať
  • do ruky Bibliu
  • a pohrdlivo, v určitom momente ju
  • odhodiť, obliecť si frak, frak, dať si
  • cylinder
  • a povedať: "Teraz si budem užívať." Alexander
  • Rostovcev
  • toto mal zahrať
  • v stalinskej ére, v stalinskom Sovietskom
  • zväze, v Balšom teátre
  • v Rusku
  • A tak sa aj podľa scenára všetko odvíjalo.
  • Rostovcev naozaj začal čítať Sväté písmo,
  • posmešne.
  • A vtedy sa stala taká fascinujúca vec.
  • Čím ďalej to čítal, tým menej posmešne to čítal
  • a čítal a čítal a čítal už nad rámec
  • scenára
  • a všetkým bolo jasné, že to slovo, ktoré mal
  • zosmiešniť, ho premohlo.
  • To slovo, ktoré mal potupiť,
  • nakoniec jeho srdca sa dotklo a on takpovediac v
  • priamom prenose na javisku konvertoval až tak, že zatiahli oponu
  • a o tomto hercovi už potom nikto nikde nijakým
  • spôsobom nepočul, lebo pravdepodobne išiel do
  • gulagu alebo bol popravený
  • Božie slovo má obrovskú silu aj nad
  • tými, ktorí ním prípadne pohŕdajú.
  • Čo urobiť vtedy, keď niekto pohrdne
  • našim slovom, ktorým ohlasujeme, že Ježiš je
  • Pánom, Kráľom, je zvrchovanou autoritou
  • nášho života. Keď sa nám niekto
  • vysmeje, keď nami niekto pohrdne, keď nás niekto pošle
  • preč, mali by sme tendenciu jednať
  • zrkadlivo. Dobre, keď ty takto na mňa, tak aj
  • ja, takto na teba, keď ty, aj ja.
  • Lenže
  • to by nebolo podľa Kristovho štýlu.
  • Ježiš sa na kríži modlil aj za tých, ktorí nim pohrdli.
  • Veď ovocím pohŕdania bolo to, že ho
  • ukrižovali, dopľuli, vysmiali a dokonca ho
  • posmešne korunovali za kráľa, akože je kráľom,
  • ale kráľom, ktorého oni potupia, teda nim pohrdnú
  • A Ježiš sa za nich modlí.
  • V každom človeku, bez výnimky, ak si aj teraz
  • prípadne každý predstavíme človeka, u ktorého by sme to najmenej
  • chceli prijať, tak si to predsalen predstavme,
  • človeku je zlaté zrnko
  • potenciálnej svätosti.
  • Každý človek sa môže
  • obrátiť, každý človek môže
  • napokon uveriť. Každý človek
  • môže napokon
  • spoznať Ježiša ako svojho osobného
  • Záchrancu, Vykupiteľa, Víťaza,
  • prítomného, účinného, víťazného medzi
  • nami a v
  • nás. Takže
  • poprosme v tejto svätej omši o to, aby sme
  • my nikdy nikým nepohŕdali
  • Začnime už tým, že keď na omši
  • počúvame kázeň,
  • nebudeme tam v postoji nejakého divadelného kritika,
  • ktorý hneď vyhodnocuje všetko, čo je na tej kázni zlé.
  • A hlas a intonácia a slovná zásoba a tak ďalej a
  • tak ďalej. Kto sa pri prednášaní
  • kázne nastaví do modlitby: "Pane, požehnaj toto-tohto
  • Božieho služobníka, ktorým nechcem pohŕdať, daj,
  • aby to, čo nám teraz povie, otvor nám srdcia, daj nám Svätého
  • Ducha a jemu Svätého Ducha, aby tá kázeň, aby
  • to ohlasovanie, aby ten príhovor, aby tá homília
  • priniesla v nás dobré ovocie. Ak sa
  • modlíme za kázeň, nech je
  • akákoľvek
  • a nebude tam ten pohŕdavý, kritický
  • nadhlad a odstup, ale vrúcna túžba
  • byť dotknutý Božím slovom, lebo to evanjelium je prečítané
  • a evanjelium, jeho text je súčasťou kázne, je
  • súčasťou príhovoru. Z neho by malo vychádzať, k nemu by malo
  • smerovať, tak potom
  • nie je pohrdlivý postoj, ale postoj plný bázne a viery,
  • že: "Pane, dotkni sa môjho srdca pre tento deň,
  • chvíľu, pre túto situáciu. Čiže
  • ak nami niekto pohŕda, naším ohlasovaním,
  • milujúcim Boha všetko prospieva k dobrému, aj takéto
  • pokorenie a pre nás to môže byť signál sa ešte viac
  • modliť, ešte viac postiť, ešte viac modliť za tých,
  • ktorí odmietajú Božie slovo. Lebo napokon bude Boh
  • ten, ktorý bude všetkých súdiť, aj nás?
  • Či to slovo ohlasujeme tak úprimne a
  • autenticky, aby naozaj otváralo Božie
  • srdcia. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus
  • Amen.
  • (hravá hudba)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO