- 10. augusta 2026
- Meniny: Vavrinec
- Svätého Vavrinca, diakona a mučeníka
Podporte nás
Archív
Naživo
DOTYKY RAJA (Katarína Böhmová)
dokument z cyklu Povolanie laikAkademická maliarka Katarína Böhmová sa venuje tvorbe kňazských rúch a maľbe na hodváb. V krátkom dokumente sledujeme jej prácu v ateliéri, v ktorej každá činnosť je spätá s vierou.
Prepis videa
.
-Nech sa páči.
Týmito schodami
- .
- -Nech sa páči.
- Týmito schodami sa dá dostať do môjho ateliéru,
- ktorý je takým špeciálnym miestom v našom dome.
- Vitajte.
- Toto je miesto, kde trávim veľa času a kde tvorím.
- Tu vlastne sa snažím realizovať
- aj také moje vnútorné sny a plány v tvorbe.
- Najmä ráno, keď prídem, je tu také modré svetlo,
- slnko vlastne vychádza tam na východe na druhej strane
- a tu mám také modro-šedé, také ranné svetlo.
- Takto tu mám všetko zahalené v takom Božom,
- nejakom modrom takom krásnom svetle.
- Preto je v tých maličkých obrázkoch aj taká dynamika toho pohybu.
- Že to je taká snaha moja zachytiť tú rannú chvíľu,
- ten pohyb z chvíle na chvíľu,
- kedy tá prítomnosť Božia presakuje všetko.
- Je to taký krásny snehobiely materiál.
- Farby, ktoré používam, sú fixované v pare
- a tým pádom sú mimoriadne svetlostále a trvanlivé.
- Pri tvorivej práci, ale aj pri každej práci,
- je dôležité svetlo. Je veľmi dôležité
- učiť sa vychádzať z tmy do svetla a stále byť pred Bohom,
- stále sa snažiť ísť k tomu svetlu a hľadať ten zdroj, vnútorný,
- ktorým pre mňa je viera alebo Boh.
- Veľmi dôležité sú aj štetce, aké máte.
- V každej vlastne práci ten nástroj je podstatný.
- Aj my sme takými nástrojmi v Božích rukách.
- Ja nad tým častokrát premýšľam, keď maľujem,
- či som naozaj tým štetcom v jeho rukách,
- alebo či dávam priestor viac jemu, alebo sebe.
- Je to pre mňa taký veľký dar, že vlastne to je chvíľa,
- kedy môžem byť s Bohom pri tej práci.
- Vyrástla som vo veľkej, krásnej rodine.
- Pochádzam z ôsmich detí a nič sme nedostali
- tak naservírované, samozrejme, ale naozaj sme museli
- vo veľmi ranom veku sa chopiť zodpovednosti
- a žili sme v takej deľbe práce. Ráno v sobotu sa rozdelili úlohy,
- niektorí pracovali v záhrade, niektorí v kuchyni.
- Práca bola takým základom výchovy v našej rodine
- a vyrastali sme medzi farbami, medzi umením otcovým a maminým.
- Otec bol sochár a mama maliarka. Čiže sme ešte prežívali
- aj taký ten umelecký konflikt medzi maliarskym
- a sochárskym videním. A otec nás doslova niekedy až nútil,
- lebo videl, že máme talenty. Častokrát prišiel a povedal:
- "Tak, a ide sa kresliť." Postavil nám stojany,
- natiahol papiere a sedel nám často modelom,
- a potom nás aj korigoval. My sme rástli v dobe totality,
- nemohli sme ísť v Bratislave na umelecké školy
- kvôli presvedčeniu, kvôli viere, tak otec využil tie svoje kontakty
- a nasmeroval nás na české školy. Ja som sa dostala
- na Vysokú školu umeleckého priemyslu v Prahe,
- kde som sa vydala. A narodili sa nám 3 deti,
- čiže som promovala s tromi maličkými deťmi,
- dievčatkami, ktoré boli tiež veľkým darom
- počas toho obdobia, a vytvárala som módu aj pre deti.
- Sú v živote naozaj okolnosti, kedy si siahame na dno.
- Aj my sme prežili také obdobie nie ľahké,
- kedy jednak manžel prišiel o prácu, ostali sme bez prostriedkov,
- bez perspektívy, že čo bude ďalej. A potom sa nám narodilo dieťa,
- ktoré malo problémy také vývojové
- a malo taký ťažší štart do života.
- Vtedy ja som aj viac začala maľovať, manžel prišiel a hovorí:
- "No tak ty budeš maľovať a ja ti budem pomáhať."
- Kúpil ramársku pílu, ktorú sme mali pri kuchyni v detskej izbe,
- a takto sa vlastne rozbehla potom ramárska práca.
- Keď ja niečo namaľujem, to je polovička úspechu,
- pretože ten jeho rám dopĺňa moju prácu
- a spoločne to dáva zmysel.
- Práve tento rok sme s manželom oslávili
- 40. výročie nášho manželstva.
- V manželstve je najdôležitejšia láska, ochota milovať,
- ochota slúžiť, ochota sa obetovať a žiť jeden pre druhého.
- To boli tie zázraky v našom živote, že tu sa naozaj objavili
- aj kňazi, Branislav Bukovský, to je náš kňaz z farnosti,
- a potom aj Martin Šafárik, ktorý bol v tej dobe
- ešte bohoslovec. A oni ma začali tak nabádať k tomu,
- aby som maľovala liturgickú tvorbu.
- -Akonáhle sa dostala do momentu, kedy mala riešiť
- samotné kňazské rúcho, tak som z nej cítil veľkú bázeň
- a až taký strach, že či to zvládne. Predsa, to rúcho je naozaj médium,
- po prvé, na ktoré hľadí Boh, a po druhé,
- na ktoré hľadí veľké množstvo ľudí. A teda do takéhoto predmetu
- sa oplatí investovať aj ten umelecký dar,
- ktorý Katka nepochybne má. A vlastne vznikol prvý ornát,
- ktorý namaľovala, a to je tento ornát.
- Je to vlastne ornát, v ktorom som prvýkrát
- slúžil svätú omšu. A tá myšlienka bola, že vpredu,
- vo výške môjho kňazského srdca sú namaľované ďalšie dve srdcia,
- Kristovo srdce a v ňom sa prelína menšie srdce Máriino.
- Jej prevedenie ornátu dokazuje to, že každý liturgický predmet
- by mal byť zároveň aj umeleckým kusom,
- umeleckou hodnotou. Človek, keď miluje Boha
- a má ho na prvom mieste, tak dokáže naozaj zo svojich rúk
- a zo svojho srdca vypustiť takéto nádherné dielo,
- ktoré oslavuje Boha. Toto je zelený ornát,
- ktorý sa používa v období cez rok. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
- Je to taký otvorený motív kríža, ktorý je napojený ako také potrubie,
- ako ten vinohrad hore do nebies, tak ako každý.
- A tento motív toho otvoreného kríža vlastne symbolizuje
- tú nádhernú hĺbku, ktorú by mal mať každý liturgický odev
- a mal mať v sebe to konkrétne jasné posolstvo,
- aby to nebola len záležitosť nejakej dekorácie.
- Kríž, ktorý nie je len dekoráciou na niečom,
- ale má to byť naozaj niečo premeditované.
- -Odev vyjadruje tú vnútornú Božiu skutočnosť,
- ktorá je v každom z nás,
- čiže hovorí o Bohu, o nás, o kráse, a Boh je krása.
- Čiže mali by sme premýšľať nad odevom.
- Že vlastne sme dostali telo, ktoré je chrámom Božím,
- chrámom Ducha Svätého. A ten chrám by mal byť teda
- zahalený primerane, ale aj dizajnovo.
- Obliekať človeka a vytvárať nový odev,
- nový dizajn, je vlastne obliekať Krista v ňom.
- Čiže potom som začala nad tým premýšľať týmto spôsobom
- a odrážalo sa to v mojej tvorbe.
- Vytvárala som potom odevy, ktoré mali hovoriť o Božej kráse.
- Toto mariánske rúcho som maľovala pred možno siedmimi, ôsmimi rokmi,
- na žiadosť nášho zosnulého kňaza Branislava Bukovského.
- Práve som ho zobrala z našej farnosti vyprať,
- pretože budú teraz mariánske sviatky.
- -Tuto to puklo. -No však ja sa bojím,
- že to padne, vieš? Držíš? Môžem?
- -Držím.
- -Teraz ju takto obstriháme.
- My sme stále verili, že je v ňom potenciál,
- že je v ňom intelekt a že len tie niektoré problémy,
- ktoré má, že potrebuje viac času.
- Že potrebuje oveľa viac lásky, veľa trpezlivosti,
- veľa pomoci a veľa opory.
- Dobre, Peťo. Fíha!
- -Do ikony dávam vieru, nádej a lásku.
- Tie ikony vlastne vyvierajú z mojej viery,
- z prežívania takého osobného vzťahu s Bohom,
- a tá ikona je obrazom neba na zemi.
- A vlastne to je tá nádej na tú večnosť.
- A tou hmatateľnou formou
- vlastne vnášam tým ľuďom
- kus neba do ich života.
- -Áno, bol to kríž, ale je to kríž, ktorý je ako bohatý strom zarodený
- naozaj veľkým krásnym ovocím, plným života, plným milosti,
- plným svetla. Ja som sa naozaj naučila
- veľmi veľa od tohto syna. Ja som sa učila doslova
- pozerať sa jeho očami a potom sme začali napredovať.
- Preto som aj potom začala maľovať vo svojej tvorbe kríž a anjelov.
- Pretože stále som to mala spojené, že jednoducho ten kríž je miesto,
- kde stojí tisíc anjelov, ktorí vám ho pomáhajú niesť.
- Ten nepriateľ, ktorý stále striehne a číha,
- tak ten je proste proti životu.
- Aj táto nerovnováha je dôsledok vlastne hriechu,
- toho, že človek drancuje egoisticky všetky tie zdroje.
- Je to stále len pre nás výzva vrátiť sa k tej harmónii,
- k tej rovnováhe. Konzumovať toľko, koľko potrebujeme,
- minimalizovať textilný odpad, používať múdro zdroje.
- To je cesta z tejto situácie, v ktorej sa ocitáme.
- Áno, áno, nádherné. Ďakujem.
- Nikdy, do konca života nezabudnem na to obdobie,
- kedy aj rodičia môjho manžela, a potom aj moja mama,
- odchádzali z tejto zeme a mali sme ten dar byť s nimi.
- Môžem povedať, že to odchádzanie bolo naozaj veľmi krásne,
- veľmi silné a že to bola naozaj jedna veľká slávnosť,
- kedy sme spievali a modlili sme sa a ďakovali sme.
- Človek cítil, že tá duša prešla za ten prah života
- a že prešla na večnosť.
- A bolo cítiť, že prešla do večnej slávy.
- Na hrobe našich rodičov je taký malý korpus,
- dielko nášho otca. Ruky smerujú hore,
- čiže do toho písmena V. To symbolizuje vlastne vzkriesenie.
- Toto gesto naznačuje tú nádej na večný život pre nás všetkých.
- Všetko, čo nás obklopuje, je z lásky.
- Voda, ktorá sa vlieva do zátoky, je z lásky,
- slnko, ktoré zohrieva lúče, je z lásky.
- Naozaj Boh nám pripravil toto miesto na zemi
- a každý okamih nášho života môžeme žiť tu a teraz,
- tie dotyky raja.
- Skryté titulky: EVA PETROVIČOVÁ Altop Service
- (c) TV LUX 2025
Mohlo by vás zaujímať:
SESTRY V KLÁŠTORE
SESTRY V KLÁŠTORE (1) / V KLÁŠTORE
06.04.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
DOVIDENIA V NEBI, PRIATELIA
17.09.2008
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
DOKUMENTÁRNE FILMY
NÁDEJ V SRDCI DAMAŠKU
05.05.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
MOJA MISIA: MADAGASKAR / ŽOBRÁK BOŽÍ
07.07.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
