DUCHOVNÁ SLEPOTA

(zvonik)
(Vodné zvuky Začiatok knihy Zjavenia svätého apoštola Jána. Zjavenie Ježiša Krista, ktorému dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať. A po svojom anjelovi ho poslal a naznačil svojmu služobníkovi Jánovi. A tento dosvedčil Božie slovo a svedectvo Ježiša Krista. Všetko, čo videl. Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané. Lebo čas je blízko. Ján siedmim ázijskym cirkvám. Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde aj od siedmich duchov, čo sú pred jeho trónom. Počul som, ako mi hovorí Pán, anjeli Efezskej cirkvi, napíš. Toto hovorí ten, čo drží sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý prechádza medzi siedmimi zlatými svietnikmi. Poznám tvoje skutky, aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi a nie sú. A zistil si, že sú to luhári. Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol. Rob pokánie a konaj ako prv Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka. Tomu, kto zvíťazí, dá mi jesť zo stromu života. Tomu, kto zvíťazí, dá mi jesť zo stromu života. Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. Tomu, kto zvíťazí, dá mi jesť zo stromu života. Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas a jeho lístie nikdy nevedne. Darí sa mu všetko, čo podniká. Tomu, kto zvíťazí, dá mi jesť zo stromu života. No nie tak bezbožný. Veru nie. Tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou nad cestou spravodlivých bedlí Pán. Ale cesta bezbožných vedie do záhuby. Tomu, kto zvíťazí, dá mi jesť zo stromu života. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Ja som svetlo sveta, hovorí Pán. Kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života Aleluja, aleluja. (dvojtasie ticho Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. Keď sa Ježiš približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedali mu: "Ježiš Nazaretský ide tadiaľto." Tu vykríkol: "Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" Tí, čo išli popredku, ho okrikali, aby mlčal, ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: "Čo chceš, aby som ti urobil?" On odpovedal: "Pane, aby som videl." A Ježiš mu povedal: "Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila." A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. A všetok ľud, keď ho videl, vzdával Bohu chválu. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste (tasie ticho Tak, dnešné evanjelium, drahí bratia a sestry, nám hovorí o žobrákovi, slepcovi a dokonca ešte o takom známom meste Jericho. Vieme, že Jericho je mesto, ktoré je vlastne najnižšie obývaným mestom na svete. Nachádza sa niekoľko sto metrov pod úrovňou mora neďaleko Mŕtveho mora. A vieme aj z biblických čias, že z biblických spisov, že teda je toto mesto známe najmä tým, že keď Izraeliti dobývali zasľúbenú zem, tak obchádzali sedem dní s archou zmluvy okolo múrov Jericha, ktoré sa následne pri tom poslednom obchádzaní mesta zrútili. A potom neskôr aj počujeme takú akoby kliatbu na toto mesto, že prekliaty bude každý, kto postaví múry Jericha za cenu prvorodeného bude stavať jeho hradby a za cenu posledného osádzať jeho brány. A nakoniec sa to aj splní a to čítame v-V kráľovských knihách, kedy naozaj sa táto predpoveď aj naplnila. A Pán Ježiš na ceste do Jeruzalema prechádza cez Jericho. Z Galilei prechádza do Jericha a z Jericha už len čaká Pána Ježiša ten výstup do Jeruzalema. Jeruzalem sa nachádza sedemsto metrov nad morom, čiže tam je približne výškový rozdiel nejakých tisíc metrov, ktorý treba prekonať medzi Jerichom a Jeruzalemom. Teda Jericho ako také je vyjadrením práve takého odpadnutia od Boha. Alebo by sme tak mohli povedať až zapretia viery takej tej ľudskej biedy, do ktorej sa človek môže dostať. A teda pred Jerichom Ježiš stretáva žobráka. Žobrák to je takisto človek, ktorý stratí taký ten zmysel života, že jednoducho už len to, aby človek dospel k tomu rozhodnutiu, že áno, idem žobrať, idem niekoho osloviť s tým, aby mi nejakým spôsobom pomohol. Už len to si vyžaduje veľkú dávku takej pokory. Viete, že koľkí aj vy z nás, vy, drahí bratia a sestry, ktorí sa spájate s nami prostredníctvom Televízie Lux. Koľkí tiež nemáte toho veľa nazvyš, ale človek robí všetko preto, len aby nemusel niečo od niekoho pýtať. Že už len častokrát, keď rodičia od detí nechcú nič pýtať, ešte práve z toho posledného sa túžia podeliť. Teda ak kdosi príde do toho stavu, že sa stane žobrákom, že od druhých pýta miesto toho, aby dával, je to znakom veľkej ľudskej biedy, do ktorej sa človek dostane. A pred Jerichom tento žobrák je dokonca ešte aj slepý, teda trpí stratou zraku tou fyzickou. Vieme, že dnes už máme rozličné. Take inkluzívne metódy na to, ako začleňovať aj ľudí, ktorí sú slabovidiaci alebo vôbec nevidiaci do spoločnosti a aby sa im čo najjednoduchšie žilo. Ja si pamätám, moja stará mama ku koncu života trpela postupnou stratou zraku. A ono ten život s tou stratou zraku bol veľmi ťažký a náročný, pretože v tom čase neboli ešte také vymoženosti, že dnes už povedzme na zastávkach reproduktory hlásia vlastne to číslo linky, ktorý autobus prichádza a vtedy také nebolo. Ona bola odkázaná iba na to, aby sa tých ostatných ľudí na zastávke opýtala, že aké je to číslo. A nie vždy sa stretla s nejakou odozvou takou, že by jej ľudia poradili. Koľkokrát sa jej stalo, že jej niekto len odvrkol: „Šak sa pozrite? Čiže ono naozaj skutočne ten život bez zraku je veľmi ťažký. Ale my samozrejme chceme odkryť aj nejaké duchovné posolstvo toho dnešného Božieho slova, a preto sa môžme tak prepracovať od tej fyzickej slepoty k takej slepote duchovnej. Pretože častokrát sa môže stať aj to, že sa staneme duchovne slepými, že máme problém, dajme tomu už len rozlišovať a poznávať to skutočné pravé učenie cirkvi. To, ktoré nás teda vedie do neba, pomáha nám na tej ceste do našej nebeskej vláste. A vtedy je potrebné zakričať tak, ako kričal aj tento slepec Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nádo mnou. Máme kričať na Ježiša, nie na iných ľudí, nie sťažovať sa na nejakú vlastnú osobnú biedu, do ktorej sme sa dostali neustále. Len plakať a nariekať. Nie. Máme volať na Ježiša. Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nádo mnou. Túžiť po tom, aby nás Ježiš uzdravil. A vtedy, keď príde tá milosť uzdravenia, či už teda tá telesná, o ktorej sme počuli v Evanjeliu, alebo ak príde to duchovné uzdravenie, či už keď človek si prejde nejakým osobným obrátením, alebo keď zažijeme to krásne duchovné uzdravenie vo sviatosti zmierenia, keď tak isto hovoríme Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nádo mnou Vtedy nám Ježiš hovorí: „Tvoja viera ta uzdravila." A veľmi dôležité je aj to, že tento slepec po uzdravení vtedy, keď nadobudol ten zrak, tak nepovedal, že ďakujem a odišiel by, ale išiel za Ježišom po ceste. Išiel po ceste do Jeruzalema. Nielen tak kdesi tam k Mŕtvemu moru a poležať si na pláži a relaxovať, ale išiel za Ježišom do Jeruzalema. Jeruzalem ako symbol utrpenia. Ježiš kráča v ústrety svojmu utrpeniu. A tento slepec, ktorý už je vidiaci, kráča za Ježišom tiež v ústrety tomu utrpeniu, ktoré Ježiša čaká. Tak preto aj my túžime sa uzdraviť. Túžime byť najmä duchovne zdravými. Prosme Ježiša, aby nás uzdravil. A nebojme sa za Ježišom kráčať po ceste spolu s ním (outro muzika)…