DVA FILTRE - UŠI A JAZYK

(Hrniec zvonkom)
(Tón vode Čítanie z knihy Genesis. Had bol stivejší než všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán Boh. I vravel žene: "Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?" Žena mu odpovedala: "Jeme ovocie zo všetkých stromov, čo sú v záhrade. Len ovocie stromu, ktorý je uprostred záhrady, nám Boh zakázal jesť, ba aj dotknúť sa ho, aby sme nezomreli." No had povedal žene: "Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh. Budete poznať dobro i zlo." Żena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, že strom je na pohľad krásny a na získanie múdrosti vábivý. Vzala z jeho ovocia a jedla a dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a jedol aj on. Obom sa otvorili oči, a keď spoznali, že sú nahí, zošili figové listy a urobili si zástery. Keď potom počuli hlas Pána Boha, ktorý sa za pop-popoludňajšieho vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom Bohom medzi stromy záhrady. Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka. Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu. Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu. Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta a v ktorého mysli niet podvodu. Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu. Vyznal som sa ti zo svojho hriechu a nezatajil som svoj priestupok. Povedal som si, vyznám Pánovi svoju neprávosť, a ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu. Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu. Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe v čase tiesne a záplavy veľkých vôd sa k nemu nepriblížia. Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu. Ty si moje útočište. Ochrániš ma pred súžením. Zahrnieš ma radosťou zo spásy. Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Pane, otvor naše srdce, aby sme porozumeli slovám tvojho Syna. Aleluja, aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka. Sláva tebe, Pane. Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu Dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby na neho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, posilnil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: "Effeta," čo znamená otvor sa. V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: "Dobre robí všetko, aj hluchým dáva sluch a nemým reč. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Milí bretia a sestry, hovorí sa, že v jednom spoločenstve riešili taký kuriózny problém. Od určitého času sa im zdalo, že čaj, ktorý ráno pijú, je taký čudný, zhorknutý, má takú pachuť. Vymenili hrnček, skontrolovali vodu, várnnu kanvicu, vymenili čaje. Nič. Stále ten čaj bol horký, až sa nedal piť. Až nakoniec zistili, že sitko, ktoré používajú na zalievaniu sypaného čaju ktosi predtým dávnejšie použil na prelievanie nejakej technickej tekutiny a zabudol ho vyčistiť alebo ešte lepšie vymeniť. Sitko bolo dôvodom toho, že čistá voda a čaj, do ktorého sa táto voda naliala, mali nakoniec zlú chuť. Niekedy sa tak ľudovo hovorí, že cez špinavé sitko čistú vodu nepreleješ. Toto platí nielen v technickom zmysle slova, ale aj v duchovnom zmysle slova. A preto sa Ježiš dnes nielen v evanjeliu pred dvetisíc rokmi, ale aj v živom evanjeliu, ktoré čítame dnes, a teda aj nás dotýka dvoch našich filtrov. Dotýka sa našich uší, cez ktoré vchádza do nášho vnútra všetko to, čo zvonka počujeme a dotýka sa aj nášho jazyka, našich úst, našich perie, ktoré sú zase filtrom alebo sitkom, keď to tak chceme povedať to, čo z nás vychádzaJe celkom jasné, že existuje eh, zásadný podmienený vzťah medzi tým, čo pustíme cez filter ucha do nás a čo, a čo vypúšťame cez filter jazyka alebo úst z nás do nášho vonkajšieho prostredia. Čo bolo ovocím Ježišovho dotyku? To, že ten uzdravený človek správne rozprával a základom slova správne je slovo pravda, teda to, čo hovoríme, by vždy mala byť pravda. Pravda o láske, pravda o človeku, pravda o Bohu. To, čo nás na tomto evanjeliu môže tak zaujať je, že Ježiš sa dotkol jazyka hluchonemého človeka naslineným prstom. Prečo nestačilo sa dotknúť len prstom? Prečo aj naslineným? Jednak v dobe, keď Ježiš žil, sa pripisovala slinám uzdravujúca sila. A skutočne sliny obsahujú látky, ktoré sú pre telo a zdravie tela veľmi dôležité, ale nejde tu predovšetkým o tento medicínsky rozmer. Predovšetkým tu ide o ten duchovný rozmer, že dotknúť sa slinami znamená dotknúť sa niečim, čo je z vnútra človeka. Čiže dotyk Ježišových slín na jazyku je hlboký dotyk už nie vonkajškový, ako by sa povedalo farmaceuticky, že na vonkajšie použitie. Ale Ježišov dotyk je na vnútorné použitie. Tá slina, to je dotyk od srdca k srdcu, z vnútra dovnútra. Ježiš sa chce dotknúť filtra nášho srdca. Ježiš chce nastaviť filtre ucha a filtre jazyka cez filter srdca, lebo odtiaľ vychádza všetko dobré aj všetko zlé. Čo znamená mať filter v ušiach? Čo znamená mať v ušiach Ježišov prst? No, znamená to, že dávame veľký pozor na to, čo počúvame, ako hovorené slovo, ale aj ako hudbu, ako reči v spoločnosti. A existuje určitá hranica, po ktorej je naozaj celkom legitímne povedať, tak toto ja počúvať nebudem. Takou veľmi klasickou situáciou je zastaviť niekoho, kto ohovára a osočuje druhého človeka spôsobom, ktorý je devastačný a k ničomu to nevedie. Veď ohováranie je neužitočné rozprávanie o chybách druhých za ich chrbtom a takéto ohováranie treba zastaviť. Ale znamená to napríklad aj vypnúť zlý film alebo zlú rozhlasovú reláciu, rozkladné reči, reči, ktoré urážajú ľudskú dôstojnosť, ľudskú čistotu. Preto nám Ježiš dáva prst do ucha, aby povedal, toto je filter lásky, ktorý je tak nastavený, že niečo prepustí a niečo neprepustí A samozrejme, ako som to povedal už na začiatku, filter ucha zásadne určuje, ako potom funguje filter jazyka. Už sme o tom hovorili svojho času, že slovo má takú moc, aj jedovaté slovo má takú moc, že tam máme až dva filtre, ktoré môžu zastaviť to, čo je zlé. Vieme zaťať zuby a stisnúť päry a tak zhltiť jedovaté slovo. Lebo naozaj, jedovaté slovo je jediný jed, ktorý sa likviduje tým, že sa hltá. Všetky ostatné jedy sa musia vyplúť, ale jedovaté slovo sa musí zhltiť, aby jed nemal zlý účinok. Možno by niekomu znelo až naivne, že svätá školská etika a svätý Benedikt viedli spolu sväté rozhovory a ako sme to čítali v breviári, rozprávajú sa o posmrtnom živote, o zmysle života. Ale ak nám to pripadá naivné, problém je v nás a nie v nich. Ak nám pripadá naivné a nenáležité a nemoderné sa rozprávať o zmysle života, o posmrtnom živote, o svätosti a duchovných veciach. Ak nám toto pripadá naivné, potom musíme veľmi prosiť Pána Ježiša, aby nám nastavil dobre filtre srdca a dal nám nové filtre, aby sme sa obrátili Lebo práve z rozhovorov, keď sa rozprávame o Bohu, keď vzájomne sa povzbudzujeme zážitkami o Božom pôsobení v našom živote, alebo keď si dokonca jeden druhému dokážeme poradiť a jeden druhého dokážeme pozdvihnúť, tak zistíme, že vieme viesť veľmi zaujímavé, až strhujúce rozhovory, keď zabúdame na čas a pritom nemusíme niekoho rozoberať na súčiastky, rozoberať jeho-jeho chyby, ohovárať ho a osočovať ho. Môže byť veľmi zaujímavá debata aj bez toho, aby sme kohokoľvek za chrbtom ponižovali. Lebo niekedy ľudia hovoria no dobre, ale ak tie filtre sú nastavané-nastavené takto, o čom máme hovoriť? Nuž, o svätých veciach. Hovoriť o svätých veciach, o dobrých veciach, konštruktívnych veciach, aj každodenného profánneho života. A tak si dnes prosíme od Pána Ježiša pri Svätom prijímaní, vrátane toho duchovného, aby sa dotkol nášho jazyka, aby jeho slina prenikla, aby ten naslinený prst, ktorý sa dotýka nášho jazyka, ho očistil vo všetkom tom, čo hovorí. A aby jeho prst v našom uchu bol tým filtrom lásky, ktorý nedovolí, aby sme počuli niečo, čo v nás vzbudzuje nelásku Nie všetko, čo počuť môžeme počuť, aj máme. Nie všetko, čo sa počúvať dá, sa aj počúvať smie. Jednoducho sú veci, ktoré nás môžu vnútorne otráviť a tak, ako by sme nezjedli špinavé jedlo, ktoré je nejakým spôsobom infikované. Prečo to robíme duchovne? Prečo dovolíme, aby cez filter oka, ucha do nás vnikal jed, ktorý potom iným spôsobom vychádza z našich úst? Veďme také rozhovory, ktoré nás vnútorne budujú, aby sme potom našimi rečami, našimi slovami, cez filter lásky aj my budovali spoločenstvo jednoty, dobroprajnosti, empatie všade tam, kam prídeme. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus naveky Amen.…