Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
12.04.2024
15:27 min.
Titulky od AI
Zobrazené 228x

DVE SLOVÁ, KTORÉ VEDÚ POD POVRCH

káže Mons. Jozef Haľko

piatok po 2. veľkonočnej nedeli

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1591 slov

(hravá hudba)
Čítanie zo Skutkov apoštolov. Vo veľrade
vstal istý farizej menom Gamaliel,


  • (hravá hudba)
  • Čítanie zo Skutkov apoštolov. Vo veľrade
  • vstal istý farizej menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého
  • si vážil všetok ľud. Rozkázal apoštolov vyviesť
  • na chvíľu von a im povedal: „Mužovia,
  • Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito
  • ľuďmi. Lebo prednedávnom povstal
  • Teudas a hovoril, že on je niekým a pridalo sa k nemu
  • okolo štyristo mužov. No zabili ho a všetci, čo mu
  • verili, boli rozprášení a zničení.
  • Po ňom dňoch súpisu povstal Júda Galilejský a strhol
  • zo-- za sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho
  • stúpenci sa rozpŕchli. Preto vám teraz
  • hovorím, nechajte týchto ľudí a prepustite ich,
  • tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne
  • sa. Ale ak je od Boha, nebudete ich môcť
  • rozvrátiť, aby ste sa neocitli v boji proti Bohu."
  • I súhlasili s ním zavolali apoštolov, dali ich
  • zbičovať, prikázali im, že nesmú hovoriť v Ježišovom
  • mene, a prepustili ich. A oni odchádzali z
  • veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať
  • potup pre toto meno. A neprestávali den čo
  • deň učiť v chráme i po domoch a zvestovať Krista
  • Ježiša.
  • Počuli sme Božie slovo
  • Bohu vďaka.
  • Pán je moje svetlo a moja spása.
  • Pán je moje svetlo a moja spása.
  • Pán je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť?
  • Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám
  • strachovať?
  • Pán je moje svetlo a moja spása.
  • O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol
  • bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby
  • som pociťoval nehru Pánovu a obdivoval jeho chrám.
  • Pán je moje svetlo a moja
  • spása.
  • Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine
  • žijúcich. Očakávaj Pána a buď statočný,
  • srdce maj silné a drž sa Pána.
  • Pán je moje svetlo a moja
  • spása.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z
  • Božích úst. Aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojím.
  • Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže
  • Tiberiadského mora. Šlo za nim veľké množstvo ľudí,
  • lebo videli znamenia, ktoré robil na
  • chorých. Ježiš vystúpil navrch a tam si
  • sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské
  • sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a
  • videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí,
  • Filipovi: "Kde nakúpime chleba, aby sa títo
  • najedli?" Ale to povedal len preto, že ho
  • skúšal, lebo sám vedel, čo urobí.
  • Filip mu odpovedal:
  • "Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa
  • má každému ujsť čo len
  • kúsok." Jeden z jeho učeníkov
  • Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: "Je
  • tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve
  • čo je to pre toľkých?" Ježiš povedal:
  • "Usaďte ľudí." Na tom mieste bolo mnoho
  • trávy a mužov si tam posadalo okolo
  • päťtisíc. Tu Ježiš vzal
  • chleby, vzdával vďaky a rozdával
  • sediacim. Podobne aj z rýb, koľko
  • chceli.
  • Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom:
  • "Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo
  • nazmar." Pozbierali teda a
  • odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo
  • jedli, naplnili dvanásť košov.
  • Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: "Toto je
  • naozaj ten prorok, ktorý má prísť na
  • svet." Ale keď Ježiš spoznal, že chcú
  • prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom,
  • znova sa utiahol navrch celkom sám.
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Drahí bratia a sestry,
  • tak ako každé evanjelium, aj toto evanjelium skúmajú
  • aj odborníci
  • na ten najpôvodnejší jazyk, a teda na tie najpôvodnejšie
  • významy, ktoré sa nachádzajú v tom
  • jazyku, v ktorom tento text bol napísaný
  • prvýkrát, teda samotným jeho autorom,
  • svätým evangelistom Jánom. A sú tu dve
  • slová, ktoré nás
  • akokeby viedli pod povrch významový toho, čo sme
  • práve prečítali a ktoré nám ešte
  • lepšie približujú Pána Ježiša, aby s nimi, aby sme ním
  • boli ešte nadšenejší a
  • fascinovanejší. To prvé slovo, možno vás
  • to prekvapí, je slovo chlapec. V tom
  • pôvodnom význame
  • bolo to slovo chlapec takzvané dvojnásobné
  • diminuitívum. To znamená, že dvojnásobná
  • zdrobnelina.V tom najpôvodnejšom texte, ak by sme
  • ho chceli preložiť úplne doslova, to nie je
  • chlapec ani chlapček, ale
  • chlapčiatko. Ako keby evanjelista,
  • ktorý píše v symboloch a skrytých
  • významoch už ako reflexiu, prvú
  • reflexiu kresťanov na konci prvého
  • storočia, každé jedno slovo má zmysel,
  • aj spôsob jeho formulácie.
  • Prečo potrebuje evangelista Ján
  • napísať, že ten, kto dal jačmenné
  • chleby a ten, kto dal tie dve ryby, nebol chlapec ani
  • chlapček, ale chlapčiatko? Je to akokeby
  • taká jedna základná významová
  • línia v celom Svetom písme, že to, čo
  • je malé, drobné,
  • slabé, nakoniec s Božím požehnaním
  • prinesie obrovské požehnanie pre
  • ostatných ľudí. Lebo toto
  • chlapčiatko malo tých päť jačmenných chlebov, čo
  • boli tie najjednoduchšie možné chleby.
  • Jačmenný chlebo-chlieb bol ten
  • naj-najjednoduchší chlieb, chlieb chudobných,
  • by sme mohli povedať,
  • sa týchto chlebov a týchto rýb
  • zriekol. S trochou fantázie si azda môžeme
  • predstaviť, že išiel počúvať toho úžasného
  • majstra z Nazareta, ktorý tak hovorí, že to chytá za
  • srdce, že mu mama povedala, tu máš desiatu.
  • Nestrati ju, aby si nebol hladný. A toto
  • chlapčiatko, teda tento malý chlapček,
  • ktorý ešte len bude mužom,
  • dá pár jačmenných chlebov a rýb. Teda
  • v pozadí celého fascinujúceho príbehu
  • rozmnoženia chleba je drobný človiečik,
  • ktorý sa zriekne svojho niečoho veľmi malého,
  • drobného a chudobného. Skôr nás môže
  • prekvapiť, že keď je pred Ježišom päťtisíc
  • ľudí a on sa rozpráva so svojimi učeníkmi, že vôbec
  • napadlo
  • Ondreja, brata Šimona Petra vôbec spomenúť
  • chlapčiatko, ktoré má len dva
  • alebo niekoľko, pardon, päť jačmenných chlebov a dve
  • ryby. Že to vôbec spomenul
  • A tu sme práve
  • pri jadre tohto evanjelia,
  • že spomeniem Majstrovi aj to, čo sa na
  • prvý pohľad zdá absurdné, lebo on má
  • moc. On má moc aj z malého
  • horčičného zrnká, teda v tomto prípade z
  • niekoľkých jačmenných chlebov a rýb chlapčiatka
  • urobiť takú obrovskú vec, že sa nasýti
  • päťtisícový zástup.
  • Tu nám vlastne evanjelium hovorí pre nás, ktorí žijeme v dvadsiatom
  • prvom storočí, že ak budete robiť
  • svoje drobné každodenné činnosti v duchu
  • sebazriekajúcej sa obety, teda s
  • láskou
  • a budete každé ráno s prvými slovami dňa
  • prosiť Boha o požehnanie všetkých vašich i tych
  • najdrobnejších činností, v ktorých sa možno
  • cítime ako také chlapčiatko, bezmocné alebo dievčatko
  • bezmocné, ale Boh to požehná, môže z toho
  • byť obrovská vec. Čiže taká prvá
  • základná biblická línia. Z toho, čo je maličké
  • a na
  • ľudské zváženie alebo ľudský pohľad
  • bezvýznamné, s Božím požehnaním môže byť
  • veľká vec, veľké dielo
  • Druhé slovo. Toto je o tom, čo sa stalo
  • tam. To druhé slovo, i keď sa to na prvý pohľad tak
  • nezdá, sa týka budúcnosti.
  • Čítame.
  • "Pozbierali zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo
  • nazmar
  • a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po
  • tých, čo jedli, naplnili dvanásť
  • košov." Zdá sa, že v niektorých starších prekladoch
  • sa miesto odrobín používalo dokonca slovo
  • zvyškov. Zo zvyškov nazbierali dvanásť
  • jačmenných chlebov. Ale opäť sú to odborníci
  • na ten najpôvodnejší význam týchto slov, ktorí hovoria, to
  • neboli odrobinky v tom našom zmysle slova.
  • Nejaké malé bodečky, ktoré ani
  • nevidíme, zrniečka, ktoré ani okom nie je možné
  • vidieť. To boli
  • takpovediac konzistentné zostatky z
  • chleba, ktorý jedli, také, ktoré by sa ešte dali
  • ponúknuť ďalej a ktorými by sa ešte
  • niekto mohol naozaj efektívne
  • nasýtiť.
  • A tak to nie sú odrobinky alebo zvyšky, ale
  • kusy chleba, s ktorými ešte možno ďalších nasýtiť.
  • A opäť u evanjelistu Jána nie je vôbec
  • náhoda, že tých košov bolo
  • dvanásť. Ako keby nám chcel povedať, celá
  • táto udalosť, tento zázrak, zázrak
  • zrieknutia sa niečoho, čo je maličké, niekoho, kto
  • je maličký, ale s Božím požehnaním sa stane z toho
  • obrovská vec, sa to premieta do budúcnosti
  • Tých dvanásť košov je o dvanástich kmeňoch Izraela,
  • čiže je to univerzálna ponuka pre všetkých
  • ľudí už v dnešnom význame a v dnešnom
  • ponímaní.
  • Je fascinujúca jedna scéna zo slávneho
  • ruského sovietskeho filmu Osud
  • človekaKde je taká situácia,
  • že skupina trestancov zrazu nejakým
  • spôsobom
  • má jeden krajec chleba. Komu dáme ten jeden
  • krajec chleba? A nakoniec sa podarilo
  • režisérovi nakrútiť
  • scénu, v ktorej rozrežu
  • ten chlieb na malé kocky. Toľko kosiek,
  • koľko je tam chlapov. Ľudsky povedané, je to
  • nezmysel, pretože mohli to dať najstaršiemu,
  • najmladšiemu, najslabšiemu,
  • najchorejšiemu. A oni to rozdelili tak, že každý dostal
  • rovnaký kúsok z toho krajca, z ktorého sa nikto
  • nenajedol. To platí
  • samozrejme na úrovni telesnej. Áno, z malej kostky
  • chleba sa nikto nenaje. Ale zdá sa, že
  • režisérovi sa podarilo prepašovať do filmu
  • nakrúteného počas sovietskeho komunizmu
  • náznak na, ee,
  • na prosfori predkladané chleby, ktoré
  • sa používajú vo východnej liturgii.
  • Takže dostali sa do filmu symboly
  • chleba, ktorý je nakrájaný pre každého.
  • A kto prijímal tú kocečku chleba, s ňou
  • prijímal
  • to zrieknutie sa všetkých ostatných a všetci ostatní prijímali
  • ten chlieb s tým, že doňho je
  • zakódované zrieknutie sa toho chleba zo strany
  • všetkých. Čiže bol to akýsi chlieb solidarity,
  • zdieľania a najmä chlieb
  • jednoty. Keď my prijímame
  • Eucharistiu, tiež je do nej na nekonečne
  • vyššej,
  • tajomnejšej, mystickejšej a posvetnejšej,
  • oveľa posvetnejšej úrovni zakódované
  • sebazrieknutie sa Ježiša Krista.
  • Zrieka sa seba. Láme sa nám
  • ako chlieb, nie ako odrobinka, nie ako zvyšok,
  • ale ako chlieb, ktorý naozaj dokáže nasýtiť
  • človeka, ktorý ho prijíma s otvoreným
  • srdcom. Sme a buďme ako
  • chlapčiatko, ktoré potrebuje Ježiša na to,
  • aby z toho, čo má, bolo veľké požehnanie
  • Ale nebuďme len malou odrobinkou, ale buďme my dobrí ako chlieb,
  • ktorý sýti druhých ľudí, ktorí nás aj dnes, v tento
  • jedinečný, originálny, neopakovateľný piatkový
  • deň v apríli roku 2024
  • očakávajú, že ich stretneme a ponúkneme im chlieb
  • lásky, chlieb zdieľania. Aj v najdrobnejších veciach,
  • keď je zakódovaná láska, prináša to veľké a
  • jedinečné ovocie. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus
  • Naveky. Amen.
  • (hra klasického piano)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO