Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
HODIŤ SA DO BOŽIEHO NÁRUČIA
káže dp. Peter Sykorastreda 15. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(hravá klavírová hudba)
Čítanie z knihy Exodus.
Mojžiš pásl ovce svojho teťa,
- (hravá klavírová hudba)
- Čítanie z knihy Exodus.
- Mojžiš pásl ovce svojho teťa, madiánskeho kňaza
- Jethra.
- Keď raz hnal stádo na-- za púšť, došiel k Božiemu vrchu
- Horeb.
- Tam sa mu zjavil anjel Pána v plameni ohňa, čo šľahal
- z tŕňového kra.
- Videl, že ker horí plameňom a nezhára.
- Mojžiš si povedal: "Pôjdem sa pozrieť na tento zvláštny jav,
- prečo ker nezhára?"
- Keď Pán videl, že sa prichádza pozrieť,
- Boh ho z tŕňového kra oslovil:
- "Mojžiš,
- Mojžiš."
- On odpovedal: "Tu som."
- Pán povedal: "Nepribližuj sa sem.
- Zobuj si z nôh sandále, lebo miesto, na ktorom
- stojíš, je zem svätá." A
- pokračoval:
- "Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma, Boh Izáka
- a Boh Jakuba."
- Mojžiš si zakryl tvár, lebo sa neodvážil hľadiť na
- Boha.
- Pán mu povedal:
- "Krik Izraelových synov prišiel ku mne a videl som ich
- útrapy, ako ich Egyp- Egypťania sužujú.
- Poď, pošlem ťa k faraónovi a vyvedieš môj ľud,
- synov Izraela, z Egypta."
- Mojžiš povedal Bohu:
- "Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a vyviedol synov
- Izraela z Egypta?"
- Ale on mu povedal:
- "Ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som
- ťa ja poslal. Keď vyvedieš ľud z Egypta,
- na tomto vrchu budete slúžiť Bohu."
- Počuli sme Božie slovo
- (hromadné prekladané "Bol k nemu veľký". (hra na humne)
- (piepna) Milostivý a
- milosrdný je Pán.
- Milostivý a
- milosrdný je Pán.
- Dobroreč, duša moja, Pánovi
- a celé moje vnútro Jehovemu menom
- svätému. Dobroreč,
- duša moja, Pánovi a
- nezabúdaj na jeho
- dobrodenia.
- Milostivý a
- milosrdný je
- Pán.
- Veď on ti odpúšťa všetky
- neprávosti. On lieči všetky
- tvoje neduhy.
- On vykupuje tvoj život zo
- záhuby. On ťa venčí
- milosrdenstvom a milosťou.
- Milostivý a
- milosrdný je Pán.
- Pán koná spravodlivo a
- presudzuje právo všetkým
- utláčaným.
- Mojžišovi zjavil svoje cesty
- a synom Izraela svoje
- skutky.
- Milostivý a
- milosrdný
- je Pán.
- Aleluja,
- aleluuuuja.
- Aleluja,
- aleluuuuja.
- Svelebujem Ťa, Otče, Pán neba
- i zeme, že si zjavil
- maličkým tajomstvá Božieho
- kráľovstva.
- Aleluja,
- aleluuuuja.
- Pán s vami.
- Chystané v kóne.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša.
- Chystané v kóne.
- Ježiš povedal:
- "Svelebujem Ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto
- veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich
- maličkým."
- "Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
- Môj Otec mi odovzdal všetko a nik nepozná Syna, iba
- Otec ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu
- to Syn bude chcieť zjaviť."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvalabohu. Kristu
- svedectiev.
- Milovaní bratia a
- sestry.
- V súvislosti s dnešným výrokom Ježiša Krista v
- evanjeliu mi prichádzajú na om stále dve
- skúsenosti z môjho detstva. Dovoľte mi trošku sa s nimi podeliť.
- Jedna je teda
- z obdobia, kedy som už ja bol dospelý a moji synovci
- maličkí. Boli sme na oslave päťdesiatky môjho
- otca, ich dedka a všimol som si takú zvláštnu
- To som si všímal aj inde, kdesi u lekárov, v čakárňach, tu v
- kostole, dokonca aj na fare,
- že moji malí synovci-
- Sa počas tej oslavy začali hrať stále ďalej a ďalej od stola,
- naberali takú zvláštnu odvahu odísť od nás aj od svojich rodičov,
- ale v istom momente sa stále pozreli na mamku,
- zafixovali, či je tam. Museli sa na chvíľku vrátiť,
- na chvíľku ju objať.
- Psychológovia hovoria doplniť citovú nádobu a potom
- opäť išli do toho svojho sveta.
- Druhá skúsenosť je z môjho detstva, teda z rokov dozadu,
- kedy som si uvedomil, že keď som bol malý chlapec,
- tak slová môjho otca boli absolútne sväté.
- Nech povedal čokoľvek, dokonca som bol v škole ochotný pohádať
- sa so spolužiakmi s vetou "Tak to je, lebo to povedal
- môj ocko."
- A tak som si uvedomil, že tieto dve vlastnosti veľmi vystihujú
- čo dnes Kristus hovorí ako posolstvo dnešného evanjelia, a
- totiž,
- že sa musíme hodiť do Božieho náručia,
- že sa musíme naučiť prichádzať ako tie malé deti k mamkám,
- my k Otcovi, k nášmu nebeskému Otcovi a v tých
- situáciách tam dobíjať svoje sily.
- V absolu-v absolútnej dôvere sa hodiť Bohu do náručia
- je absolútne podstatná vec kresťanského života.
- A druhá záležitosť je skúsiť mu naozaj absolútne
- dôverovať. Lebo ja ako dospelák už
- triedim slová môjho otca. Snáď sa neurazí,
- ale keď som bol dieťa, bolo všetko, čo povedal, sväté.
- A Boh nás pozýva k takejto svätosti jeho slov a k takejto
- obrovskej dôvere voči nemu, aby sme si povedali to, čo
- hovorí on, je pravda pre náš život.
- A takto chcem kráčať. Možnože tieto slová, kde Ježiš
- zvelebuje svojho Otca za to, že s-svoje tajomstvo
- seba samého skryl pred múdrymi tohto sveta a zjavil ich
- detským, maličkým ľuďom,
- ktorí sa vedia hodiť Bohu do náručia a ktorí vedia naozaj Bohu
- absolútne dôverovať. Tieto slová sa nám môžu zdať byť také
- nie?
- Špeciálne vtedy, keď si uvedomíme, koľko sme my dospeláci už
- investovali do svojej múdrosti, do svojej
- sebestačnosti, z ktorej bohužiaľ, často vyplýva
- životná pýcha
- a potom následne, čo nasleduje po pýche?
- Pád.
- Až vtedy si možno uvedomíme, že tie slová majú zmysel Že Boh
- nám hovorí, vráťme sa naspäť
- a buďme voči Bohu ako malé deti v absolútnej dôvere,
- celkom sa hodiac do jeho náručia, v
- úplnej odovzdanosti sa do jeho vôle.
- A keby sme hľadali v evanjeliách alebo v múdrych knihách
- príklad na takýto postoj, no Ježiš Kristus je tým
- najväčším príkladom, lebo on sám počas svojho pozemského
- života sa hádzal svojmu otcovi do náručia.
- Veď o čom sú tie celé state zo Svätého písma, kde Kristus
- odchádza, aby sa rozprával so svojím otcom,
- konzultoval všetky záležitosti svojho života,
- s ním robil rozhodnutia.
- A to, že mu dôveroval, o tom najviac svedčí Getsemanská záhrada,
- keď vedel, že bude veľmi trpieť, ale v dôvere hovorí, čo?
- "Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane."
- A tak Kristus je pre nás príkladom takejto detinskej odovzdanosti, takejto
- detinskej blízkosti voči Bohu, čo je aj pozvaním
- dnešného evanjelia k dnešnej svätej omše.
- Dnešného dňa. Toho, čo nám Boh dnes chce povedať
- do života každého jedného z nás. Hodiť sa Bohu opäť do
- náručia a opäť mu trošku viac dôverovať ako
- doteraz
- Som hľadal príklad. Našiel som taký jeden infantilný z detskej
- keď som bol ešte v inej farnosti takzvaným detským kaplánom
- a musel som hľadať kopec príkladov pre deti.
- Jeden ma veľmi oslovil a súvisí s dnešným evanjelium.
- Bol raz jeden malý Janko.
- Ten Janko chodieval do školy, ale stále cestou zašiel do
- kostola. Len pribehol,
- kde si tam v zádverí si pokľakol, čosi zašepkal a
- utekal do školy. Všimol si to po ranných svätých omšiach
- farník, starší pán. A tak ho raz zastavil a pýta sa:
- "Janko, čo to tam šepkáš, keď tak rýchlo pribehneš do kostola a
- utekáš?" A Janko hovorí: "Vy neviete? Ja len prídem pozdraviť Ježiša.
- Prídem a poviem: "Ahoj, Ježiš, tu je Janko!" A
- utekám do školy."
- Potom sa stalo, že ten Janko zlomil nohu a skončil v
- A keď chýbal vo farnosti, ten starší pán si to všimol a išiel ho
- navštíviť. Prišiel do nemocnice a Janko s veľkým
- úsmevom ho privítal vo svojej izbe.
- A tak sa ten starší pán pýta: "Ako to zvládaš? Ako ta noha?
- Bolí?" A on hovorí: "No trošku bolí.
- "A ako to, že si taký veselý, taký radostný?" A on hovorí: "Viete,
- stále ráno tu príde Ježiš a povie:
- "Ahoj Janko, tu Ježiš.
- Možno príliš infantilný príbeh, ale hovorí čosi o tom,
- ako jednoducho vieme prežívať svoju vieru a že práve v tej
- jednoduchosti stretnutia s Kristom, na detskej úrovni, ako v tomto
- príbehu, na dospeláckej, ako to zažívame všetci pri modlitbe,
- pri svätej omši, v rôznych životných situáciách, práve
- tam tkvie radosť kresťanského života.
- Tam kdesi, pri tom to stretnutí s ním, v odovzdanosti sa
- do jeho náručia a v absolútnej dôvere v neho
- tkvie štastie ľudského života.
- Milovaní bratia a sestry, už sme asi mnohí dospelí, niektorí
- deti,
- avšak k takejto detskej odovzdanosti a dôvere nás Boh dnes pozýva.
- Skúsme prijať toto pozvanie a podľa toho žiť, aby náš život bol
- aspoň trošičku šťastnejší. Amen
- (piano)






