- 5. júla 2026
- Dnes: Sviatok sv. Cyrila a Metoda
- Svätých Cyrila, mnícha, a Metoda, biskup...
Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
IZOLÁCIA A SPOLOČENSTVO
káže dp. Jozef Jančovičsvätého Ireneja, biskupa a učiteľa Cirkvi, mučeníka
Prepis videa
(hravé intro)
Aleluja, aleluja. (všetci spolu) Aleluja,
aleluja.
- (hravé intro)
- Aleluja, aleluja. (všetci spolu) Aleluja,
- aleluja.
- On vzal na seba naše slabosti a niesol naše
- choroby.
- (všetci spolu) Aleluja, aleluja.
- (pokračuje slávnostné čítanie) Pán s vami.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša (všetci spolu) Sláva
- tebe, Pane
- Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy.
- Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel:
- "Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť."
- On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: "Chcem, buď
- čistý." A hneď bol očistený od malomocenstva.
- Potom mu Ježiš povedal: "Daj si pozor a nikomu
- o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prinies
- obetný dar, ako predpísal Mojžiš, im na
- svedectvo."
- Počuli sme slovo Pánovo. (všetci spolu) Chvála tebe,
- Kriste.
- (pokračuje v pokladaní knihy Drahí bratia a sestry, stôl Božieho slova na dnešný deň nám hovorí o tom, ako bol zničený Jeruzalem, ako bola zničená prých-pýcha židovského národa, teda chrám a miesto, kde si uctievali Boha a ako boli odvlečení do zajatia. A na druhej strane vidíme Ježiša Krista, ktorý napomáha životu, kde človeku, ktorý bol celý život izolovaný, pretože bol malomocný, sa zrazu dostáva spoločenstva a radosti zo spoločenstva iných, pretože bol uzdravený Ježišom od malomocenstva. Naša čitateľka dnes sa spýtala, kto je v tom prvom čítaní dobrý a kto zlý? Áno, je to taká komplikovaná perikopa, ktorá je v podstate dôsledkom istých záležitostí, ktoré nastali v Jeruzaleme. Babylonský kráľ Nabuchodonozor je ten, ktorý definitívne v roku 586, teda v šiestom storočí pred Kristom, zničil Jeruzalem. Ale tomu predchádzalo samozrejme istá-- predchádzala istá séria opatrení, ktoré urobili títo Babylončania nad židovským mestom, ale aj nad židovským národom. Babylončania v tom čase Mezopotámii bol v podstate národ, ktorý bol na vrchu moci, na vrchole moci. Aaa samotný izraelský a židovský národ vnímal nakoniec aj víťazstvo babylonského krála ako trest za svoje hriechy. Ako postupovali v staroveku títo králi? Bežne, keď získavali nadváhu nad istým národom, tak ho zaťažili poplatkami a tribútmi. Toto bol taký prvý moment ovládania toho národa. Potom v druhom momente a o tom královi sme dneska počuli. To bol Sedekiáš. Bol nastolený kráľ tým mmm národom, ktorý chcel zabrať samotný podmanený národ alebo krajinu. Kráľ Sedekiáš bol akoby bábkový kráľ, ktorého si Babylončania nasadili, aby im bol poplatný. Ale čo nastalo? Sedekiáš sa vzbúril, keďže patril k tiež tomu židovskému národu a hoci bol nasadeným kráľom, tak sa postavil proti tomuto babylonskému kráľovi. O tom hovorí ešte širšie prorok Jeremiáš, ktorý žil v tom čase. No a preto nakoniec aj tento Sedekiáš bol takto tvrdo potrestaný. Jeho synov zabili a Sedekiáša, ktorý mal viesť národ v mene Babylončanov, napokon oslepili. Takže takto ho potrestali, potupili, aby jeho vzburu, ktorú si dovolil, aby ňou a takýmto trestom jasne naznačili ostatným, že sa nemôžu búriť proti babylonskému kráľovi A v krajine zostalo ticho. Krajina bola zničená, chrám bol podpálený, mesto bolo v rozvalinách. Nechali chudobný ľud, aby obrábali krajinu. Z nich boli vinohradníci a roľníci. A takto život v tejto krajine, v Judsku, kam patrila Jeruzalem, akoby ustal. Až na sedemdesiat rokov. Môžeme to počítať, ako to hovorí aj Jeremiáš vo svojich knihách, pretože prvý jasný nápor ukázal tento babylonský národ nad židovským národom už v roku 597. Pri tej príležitosti bol odvlečený do zajatia aj prorok Ezechiel. No a trvá toto zajatie až do roku 539. Dlhé obdobie zajatia, ktoré spätne potom vnímajú aj svätopisci a proroci ako trest za hriechy Židov voči Bohu. Židia vnímali celé toto obdobie zajatia ako dôsledok svojeho odklonu od Boha a malo byť teda aj toto zajatie takou veľkou lekciou pre tento ľud. A keď sa ľud napokon zo zajatia vrátil, už nikdy nemal svojho kráľa, ale vždy boli v područí iných národov, či Perzčanov, neskôr Grékov a potom Romanov, tak už sa upínali viac títo ľudia, ktorí obnovili svoj chrám, ktorí v podstate obnovili múry, múry mesta Jeruzalema Omnoho viac sa potom upínali vo svojom vzťahu k Bohu a takýmto spôsobom sa akoby poučili z toho obdobia trestu. V židovskom národe teda máme dva také veľké mílniky. To je obdobie Exodu, kedy ľudia boli vyvedení z otroctvaNeboli ničím vinní. Oni boli zotročení Egypťanmi a Boh ich cez Mojžiša z tohto otroctva vyviedol. No a novým takým exodom bolo vyvedenie toho ľudu z exilu, z babylonského zajatia. Kedy už si ale uvedomovali Židia, že za exil si boli do istej miery zodpovední, pretože sa odklonili od Boha a Boh dopustil, aby agresívny národ, ktorý sa rozpínal a ktorý expandoval v tom čase v Mezopotámii, zabral aj toto judské územie. Ale nakoniec Boh sa prejavil vo svojom milosrdenstve a dal dýchať tomuto ľudu a národ opäť mohol prežívať v užšom vzťahu s Bohom, aj keď už nikdy svojho kráľa nemali od šiesteho storočia. Tým novým kráľom, ktorý prichádza, ktorý je však skôr kráľom našich srdci a kráľom v tom duchovnom ponímaní je Ježiš Kristus, ktorý patril do Dávidovho rodu, ale nikdy nemal ambíciu obnoviť politické kráľovstvo, samozrejme. Ale k jeho vláde a k jeho moci patrí aj to, že pomáha ľuďom dostať sa k plnosti zdravia, respektíve k plnosti spoločenstva, čo je náznak tej definitívnej spásy, ktorú raz v Ježišovi Kristovi všetci dosiahneme. A o tom je aj práve ten zázrak uzdravenia malomocného človeka, ktorý prežíval izolovaný. V staroveku táto bakteriálna choroba, ktorým je malomocenstvo alebo lepra, ako ju zvykneme nazývať, bol v podstate pomalá sociálna smrť. Človek bol odkázaný žiť úplne v izolovanosti. Vždy musel pred sebou zvonid a kričať, že je malomocný, aby sa nikto k nemu nepribližoval. A preto s pokorou prichádza tento malomocný k Ježišovi, o ktorom možno už počul, že je tu takýto divotvorca, ktorý robí veľké veci a prosí Ježiša "Ak chceš, Pane, môžeš ma očistiť." Ježiš sa nebál dotknúť tohto malomocného, pretože dotykom sa bežne človek nakazil. Chcem byť čistý a hneď bol očistený od malomocenstva. Ježiš teda to svoje kráľovstvo, ktoré prišiel nastoliť, tú Božiu vrádu, ktorú nám dáva poznať, uplatňuje práve takýmto darom života alebo pripustením človeka do spoločenstva. Človek, ktorý opäť mohol žiť naplno svoj život, to bola veľká radosť pre takého človeka, ktorý pôvodne bol odkázaný na pomalú sociálnu smrť. A tak vidíme, že Boh nachádza nakoniec spôsoby riešenia, ktorými aj istú ľudskú pomýlenosť, či už to bola pomýlenosť židovského národa, ktorý sa odklonil od svojho Boha, napravil iným spôsobom a dal dýchať tomuto ľudu a ľud sa upevnil vo vzťahu s Bohom V prípade toho malomocného Ježiš svojou mocou človeka opäť uvádza do plnosti života. Svätý Irenej, ktorého spomienku dneska slávime, je tiež pre nás svedkom, ktorý vedel o dôležitosti a postavení Ježiša Krista a vždy stál na jeho strane. Obhajoval ho vo svojich spisoch, ale aj vo svojich postojoch, až tak, že musel voči bludárom, ktorí sa rozmáhali aj vtedy a hlásali svoje pomýlené náuky, skutočne nastaloval svoj život a napokon zomrel v tom prenasledovaní, ktoré Rimania v čase, kedy ovládali teda ešte celú túto oblasť Európy, aj Lyon, kde pôsobil Irenej, nakoniec Irenej svoj život za Krista položil, nastavil svoj život v prospech Krista. Nech aj náš život, naše kráčanie je plnosťou života a tú plno života dosahujeme s Ježišom Kristom aj možno pri obmodzených fyzických silách, pri obmedzených možnostiach, ktoré máme. Tá vnútorná sloboda, ktorú dosahujeme v Ježišovi Kristovi, je nesmierna. Irenej, ktorý zažil prenasledovania zvonku, bol vnútorne vždy vyrovnaný a slobodný. O tom svedčia aj mnohí naši bratia a sestry z čias komunizmu, ktorí dokázali tiež takto vnútorne slobodne sa postaviť proti režimu Práve sme si pripomínali Silvestra Krčméryho, ktorý tiež v päťdesiatom štvrtom roku smelo obhajoval svoju vieru a postavil sa na stranu Krista. Prosme aj pri tejto svätej omši o to, aby sme dokázali tu plno života vždy nachádzať v Ježišovi Kristovi a vnímali aj tie prekvapenia, ktoré Boh niekedy pripravuje, aby nás poučil, aby nás ešte viac pritiahol k sebe. Pochválene buď Ježiš Kristus Naveky. Amen.
Mohlo by vás zaujímať:
PRÍHOVORY
PÔSTNE ZAMYSLENIE ROBERTA PASOLINIHO, OFMCAP
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. 2 Kor 5,17
08.03.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
EFFETA
EFFETA (272) - 26. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBí
s dp. Markom Rojákom, moderuje Henrieta Košecká Honzová
26.09.2025
EFFETA
EFFETA (265) - 19. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Ľubošom Pavlišinovičom, moderuje Katarína Pirohová
08.08.2025
EFFETA
EFFETA (275) - 29. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Antonom Červeňom, SDB, moderuje Katarína Pirohová
17.10.2025Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
