Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
20.02.2025
13:44 min.
Titulky od AI
Zobrazené 116x

JEŽIŠ DOKONALE SPĹŇA BOŽIE POSLANIE

káže dp. Ján Buc (Mk 8, 27-33)

štvrtok 6. týždňa v Cezročnom období

Prepis videa

cca 10 min čítania • 1820 slov

(piano)
Čítanie z knihy Genesis. Boh požehnal
Noema a jeho synov a povedal im.


  • (piano)
  • Čítanie z knihy Genesis. Boh požehnal
  • Noema a jeho synov a povedal im.
  • Vzrastajte, množte sa a naplňte
  • zem. Nech majú pred vami strach a hrôzu všetky
  • pozemské zvieratá, i všetko nebeské vtáctvo a
  • všetko, čo sa hýbe na zemi.
  • Vo vašich rukách sú všetky morské ryby.
  • Všetko, čo sa hýbe a žije, bude vám slúžiť za
  • pokrm. Dávam vám všetko ako kedysi
  • zelené byliny. Len mäso s dušou, ktorá je v
  • krvi, nebudete jesť. Lebo aj za vašu
  • krv budem brať na zodpovednosť každé
  • zviera. Za život človeka budem brať na
  • človeka, jeho brata. Ak niekto
  • preleje krv človeka, iný človek nech preleje
  • jeho krv. Lebo človek bol na Boží obraz
  • stvorený. Vy však
  • vzrastajte, množte sa, rozšírte sa
  • po zemi a ovládnite ju. Aj toto povedal Boh
  • Noemovi a jeho synom. Hľa, ja
  • uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom i so
  • všetkými živými bytosťami, čo sú s vami, s
  • vtákmi i s dobytkom a so všetkou zverou
  • zeme, čo je s vami, so všetkým, čo vyšlo z
  • korába. So všetkými zvieratami na zemi.
  • Uzavriem s vami zmluvu a už nikdy nezahynie všetko živé vo
  • vodách potopy. Už nikdy nebude potopa, ktorá
  • by spustošila zem. A Boh
  • povedal: Toto je znak zmluvy, ktorú
  • uzatváram medzi mnou a vami a medzi všetkými
  • živými bytosťami, čo sú s vami. Pre všetky budúce
  • pokolenia. Do oblakov vložím svoj
  • oblúk a bude znamením zmluvy medzi mnou a
  • zemou.
  • Počuli sme Božie slovo. Bohu
  • vďaka. Pán z nebies pozerá na
  • našu zem. Pán z nebies pozerá
  • na našu zem. Tvojho mena, Pane,
  • budú sa báť pohania a tvojej slávy všetci zemskí
  • králi. Lebo Pán vystaví Sión a zjaví
  • sa vo svojej sláve.
  • Pán z nebies pozerá na našu
  • zem, zhliadne na modlitbu núdznych a
  • nepohrdne ich prosbami. Nech sa to zaznačí pre
  • pokolenie budúce a obnovený ľud oslávi
  • Pána. Pán z nebies pozerá
  • na našu zem.
  • Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne a z
  • nebies pozerá na zem, čuje nárek
  • zajatých a odsúdeným na smrť vracia slobodu.
  • Pán z nebies pozerá na našu zem.
  • Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí a ich
  • potomstvo bude pevné pred tebou, aby na Sióne
  • hlásali meno Pánovo a v Jeruzaleme jeho
  • slávu. Keď sa tam zídu v spolok národy a
  • kráľovstvá, aby slúžili
  • Pánovi. Pán z nebies
  • pozerá na našu zem.
  • Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja.
  • Tvoje slová, Pane, sú duch a život.
  • Ty máš slová večného života.
  • Aleluja, aleluja.
  • (šepotenie)
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojím.
  • Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey
  • Filipovej. Cestou sa opýtal svojich
  • učeníkov: "Za koho ma pokladajú ľudia?"
  • Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za
  • Eliáša a iní za jedného z prorokov." "A
  • za koho ma pokladáte vy?" opýtal sa ich.
  • Odpovedal mu Peter: "Ty si
  • Mesiáš." Ale on ich prísne
  • napomenul, aby o ňom nerozprávali
  • nikomu. Potom ich začal poučať.
  • Syn človeka musí mnoho trpieť. Starší
  • veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú
  • ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.
  • Hovoril im to otvorene.
  • Potom si ho vzal
  • Peter na bok a začal mu dohovárať.
  • On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a
  • Petra pokarhal. "Choď mi z cesty,
  • Satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci,
  • len pre ľudské."
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe,
  • Kriste.
  • (pauza)
  • Zaujímavé, že Ježiš sa pýta
  • učeníkov, že za koho ma pokladajú ľudia.
  • Myslíte, že to nevedel? Ja si myslím, že presne
  • vedel, že jak na neho ľudia pozerajú, ale možno že práve
  • ako keby sledoval tú líniu k tej druhej otázke, ktorá bola
  • podľa mňa dôležitejšia, že jedna bola, že čo všetci ľudia okolo si
  • myslia. A potom išiel ďalej a pýta sa: "Za koho ma pokladáte vy?"
  • Lebo tam chcel počuť to, čo oni vnímajú.
  • Chcel, chcel, aby oni to vypovedali, aby to aj počuli, čo hovoria, aby
  • jednoducho v tom stáli. A Peter veľmi správne odpovedá, že,
  • Mesiáš, to znamená, že si pomazaný.
  • A v katechizme Katolíckej cirkvi je to slovo ako
  • keby tak vysvetlené, že pochádza z gréckeho
  • pokla-prekladu aaa-Z gréckeho prekladu
  • hebrejského slova Mesiáš, hej, čiže Kristus, to
  • je pomazaný a to je Mesiáš. A
  • to je akokeby vlastným menom pre Ježiša, lebo on dokonale
  • spĺňa Božie poslanie. A ja keď som o tom rozmýšľal, tak som
  • si uvedomil, že keď Ježiš jeje je pomazaný, on
  • je ten, ktorý dokonale spĺňa Božie poslanie,
  • reprezentuje Boha v plnosti. Pod tým pomazaním
  • ducha on úplne ide naozaj v jednej línii s tým, čo
  • otec chce. A teraz, keď naša hlava je pomazaná,
  • takže čo telo?
  • My všetci sme Kristovo telo. Vieme, že všetci
  • tvoríme ten jeden akokeby organizmus, ktorého
  • hlavou je Kristus, ktorý je pomazaný, ktorý je
  • stelesnením Božiej dobroty, Božiej lásky,
  • Božieho záujmu o človeka. A teraz viete, že-že nás
  • by to malo akokeby tak posúvať do toho, že-že my ideme robiť to, čo robí
  • naša hlava, že vlastne to pomazanie, ten prísun
  • milosti, tá premena by mala akokeby vstupovať
  • do celého toho tela, aby telo fungovalo tak, ako hlava
  • chce. A-a toto je presne tá otázka, že či my si toto uvedomujeme, že
  • sme napojení na Ježiša, na ten vínny kmeň a
  • od neho čerpáme tú milosť a požehnania.
  • A verím, že keď toto budeme mať, tak tá milosť a jeho
  • požehnanie a to, čo on ponúka, čo neustále každý deň
  • vlieva do svojho tela, do cirkvi, tak naozaj nás bude
  • premieňať a my akokeby tak nebudeme to musieť robiť z vlastnej
  • sily, že-že my vieme, že nie mocou, ale silou ducha
  • môžeme zjavovať Božie kráľovstvo, ukazovať lásku,
  • prinášať milosrdenstvo, že zrazu tá milosť a požehnanie
  • pretvorí naše srdce. Že-že to, čo je kľúčové, je, aby sme boli
  • napojení na hlavu, aby sme boli napojení na ten
  • vínny kmeň a odtiaľ čerpali tú milosť.
  • A myslím si, že toto je niečo, čo je naozaj také kľúčové.
  • A potom to-to je to možno, k čomu nás to má priviesť.
  • Ježiš sa pýtal, že za koho ma pokladáte vy?
  • A dneske by sa opýtal, že za koho ma pokladáte vy?
  • Za koho ma pokladáte vy v Poprade? Za koho ma pokladáte vy v
  • Košiciach? Možno v tom byte, možno v tom dome, kde teraz
  • pozeráte túto svätú omšu, kde sa modlíte.
  • Za koho ma pokladáš ty? To by bolo-- to by bola zaujímavá otázka
  • teraz, že čo by sme my povedali? Lebo tie naše slová môžu
  • akokeby byť jedno, čo povieme teoreticky, čo sme sa možno
  • naučili na náboženstve alebo v katechizme.
  • Ale Ježiš presne vie, že kto on je v našom srdci.
  • On to presne vie a teraz zrazu tam by som nemohol hápkať.
  • Tam by som pred jeho tvárou nemohol si vymyslieť a mohol by som,
  • nemohol by som mu vodiť me-medové motuzíky popod
  • nos, lebo on presne vie, kto je v mojom srdci.
  • A možno je to dobré si povedať, že kto pre mňa je Ježiš
  • naozaj? A keď povieme, že-že On
  • je Pán, lebo tak mu hovoríme, že on je Pán pánov a Kráľ
  • kráľov, tak potom ja za tým potrebujem vidieť,
  • iba mojimi ústami alebo je to naozaj niečo, čo je v mojom srdci.
  • A keď poviem, že je Pán, tak zrazu potrebujem, akokeby to chápať v
  • tom rozmere, že Pán panuje, Kráľ kraľuje a
  • Pán chce panovať v mojom srdci. Pán chce panovať v mojich
  • ústach, v mojej mysli, v mojich skutkoch, v mojich
  • slovách. On chce panovať vo všetkom, kto som.
  • A keď mu poviem, že on je Pán, tak ja vtedy potrebujem,
  • povedať, že áno, tak ja naozaj ti dávam vládu v mojom
  • ja, aby ty si vládol. A vtedy ja nezbavujem sa
  • zodpovednosti, ale dávam priestor tomu jeho požehnaniu,
  • aby on sa rozpínal vo mne. Aby som už nežil ja, ale aby žil
  • on vo mne. A to je, to je tá nádhera, v ktorej my môžeme byť.
  • Ale na to, aby sme, keď povieme, že ty si Pán a my to naozaj urobíme v
  • našom srdci, tak si to vyžaduje určitú mieru odvahy.
  • Je to, ako keby sme odparkovali auto,
  • naštartované, vyradili rýchlosť, mali neutrál
  • a povedali: "A ty môžeš zaradiť rýchlosť, môžeš šlapnúť na pedál,
  • môžeš zatočiť volant a my pôjdeme tam v našom
  • živote, kde ty nasmeruješ naše životy." Že ja mu
  • ma nenabúra, že jednoducho ma neprehodí cez
  • zábradlie alebo ma nedá do protismeru, ale môj
  • život pod jeho vedením pôjde presne tam, kde on chce a
  • bude to prinášať naozaj požehnanie.
  • Len tá odvaha povedať mu, že naozaj to riadi, je niečo, k
  • čomu my potrebujeme dozrieť. A možno práve tým, keď mu to hovoríme,
  • Pán, tak nás to môže dvíhať k tomu, aby sme do toho vstúpili.
  • A tretia vec, ktorú si uvedomujem, že kto Ježiš je pre mňa
  • a možno aj dobre, keď si to povieme a pri svätej omši to
  • On je svätý a On je Baránok. Hej, je to
  • Baránok, ktorý sníma hriechy. Je to svätý, svätý, svätý
  • Pán, že my si na niektoré veci sme si tak
  • že my možno už máme to také zafixované, že
  • otvoríme batériu alebo pustíme kohútik a tečie voda, že sme si
  • zvykli, že niektoré veci akokeby sú pre nás
  • A ja mám obavu z toho, že sme si zvykli aj na jeho lásku, na jeho
  • prítomnosť, na jeho odpúšťanie, že sme si zvykli na to, že
  • on je plný, uh, záujmu o nás, že
  • jednoducho to berieme len akokeby také, že-že máme to. A čo?
  • Viete, to je obrovský dar, že ja si to uvedomujem, že to,
  • eucharistiu, že sa môžeme dotýkať svätého, že môžeme
  • prijímať baránka, ktorý sňal hriechy sveta,
  • ktorý za nás zomrel. Tak to je neskutočná výsada.
  • A možno si to znova potrebujeme len a možno aj dnes tak akokeby
  • obnoviť v sebe tú vďačnosť za jeho prítomnosť a za to
  • pozvanie, že my môžeme vstúpiť do toho naozaj takého
  • intímneho, hlbokého vzťahu s ním a cez to čerpať tú
  • milosť a požehnanie. Tak nás pozývam, aby dnes pri svätej omši sme
  • naozaj vyznali, že-že On je Pán, že On môže riadiť môj
  • život, že On je ten, cez ktorého to pomazanie môže plný--
  • prenikať do môjho života. Že On je ten baránok, ktorý
  • sa nechal pribiť na drevo kríža, aby zomrel, zomrel
  • za moje hriechy a za to, čo ja som urobil.
  • A myslím si, že tu je, tu je naozaj niečo dôležité.
  • Tak skúsme dnes možno tak naozaj prežiť tú jeho prítomnosť
  • a vyznať mu to, kto naozaj on je pre mňa.
  • Každý jeden za seba. Môžme mu to povedať, že ty si pre
  • mňa. A nech je to naozaj celé srdce v
  • tom.
  • Ježiš, ďakujeme
  • za to, kto si, čo si pre nás urobil a čo
  • nám ponúkaš.
  • Odpusť nám, že niekedy to berieme tak
  • automaticky, že niekedy už nejsme
  • dotknutí a užasnutí nad tvojou veľkosťou a slávou
  • a chceme to znova a znova prežívať
  • a byť preniknutí obrovskou vďačnosťou za to, k čomu
  • nás pozývaš, čo nám dávaš? Amen.
  • Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO