Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
JEŽIŠ NÁM OTVÁRA BRÁNU NEBA
káže dp. Daniel DianNanebovstúpenie Pána
Prepis videa
(piano)
(hudba)
Aleluja,
- (piano)
- (hudba)
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Choďte a učte všetky
- národy, hovorí Pán.
- Ja som s vami po všetky dni až do
- skončenia sveta.
- Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Zakončenie svätej Evanjeliá podľa
- Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš sa zjavil jedenástim a povedal im: Choďte do
- celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.
- Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený,
- ale kto neuverí, bude odsúdený.
- A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia.
- V mojom mene budú vyháňať zlých duchov.
- Budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk,
- a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im.
- Na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.
- Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol
- po pravici Boha.
- Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im
- pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami,
- ktoré ich sprevádzali.
- (Zvuk preklápačky) Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Moji milovaní.
- Google je niekedy veľmi dobrá pomôcka
- na vyhľadávanie naozaj obrázkov,
- ktoré potešia alebo pohladia srdce.
- Tak som sa aj ja
- pozrel do tohto čarovného média
- a dal si
- do toho vyhľadávača obrázky
- nanebovstúpenia Pána.
- Je ich tam dosť,
- ale upútal ma zvlášť jeden.
- Ježiš,
- ktorý otvára ťažkú železnú bránu.
- Je to úžasné vidieť Ježiša v
- takejto pozícii.
- A z čoho to vychádza?
- Práve z tej skutočnosti dnešného sviatku,
- dnešnej slávnosti Nanebovstúpenia Pána.
- Ježiš, keď odchádza,
- už pripravil apoštolov na skutočnosť.
- Idem vám pripraviť miesto.
- On je ten,
- ktorý sa nazýva brána k ovciam. On
- je ten,
- ktorý je dobrým pastierom.
- On ide pred svojimi.
- Tí poznajú jeho hlas a idú za ním.
- On je ten, kto si dovolil povedať: Nie, ja
- vám ukážem cestu, ja vám poviem pravdu, ja vám poviem,
- čo je život. Ale on jasne hovorí: Ja som cesta,
- pravda a život.
- Nebudem zachádzať do nejakých romantických
- videní. Ako to bolo? Akí boli tí apoštoli?
- Mňa nezaujíma
- ani tak, či miesto, o ktorom sa hovorí
- tá Olivová hora v Jeruzaleme, je naozaj tým miestom,
- z ktorého Ježiš odišiel k svojmu Otcovi.
- Mňa skôr v dnešný deň zaujíma niečo iné.
- Zaujíma ma skutočnosť živej viery u
- človeka a silnej nádeje.
- Lebo tento sviatok odo mňa vyžaduje
- silnú vieru v tú skutočnosť, že Ježiš
- je u Otca nie bezúčelne, aby sa vrátil do
- svojho, dalo by sa povedať domu, v ktorom
- bol a z ktorého na čas odišiel. Pre nás ľudí a pre našu spásu
- stal sa človekom. Aby sa tam znova vrátil
- a bol niekde ďaleko mimo nás.
- Ale prišiel,
- aby nás cez svoju smrť a zmŕtvychvstanie vykúpil,
- zachránil a ide k Otcovi, aby otvoril tú
- bránu,
- ktorá jeho smrťou a zmŕtvychvstaním
- sa ešte celkom neotvorila. On ju otvoril
- dokorán, aby sme všetci, ktorí sme cez sviatosť
- krstu boli ponorení do smrti a vzkriesenia
- Ježiša Krista, v neho mohli vojsť do Otcovho domu.
- Ale toto vyžaduje naozaj odo mňa silnú vieru.
- Mám ju?
- Mnohokrát sa
- mi to akosi nezdá. Lebo ak by sme mali silnú vieru
- v Ježiša a prijímali jeho slovo ako slovo, ktoré má moc
- spasiť naše duše, tak by sme potom podľa toho aj
- konali.
- A bol by svet iný.
- Aj dnes, žiaľ,
- stále sa prelieva krv ľudí vo vojnách.
- A to napätie, ktoré panuje v tom meste, po ktorom chodil
- Ježiš Kristus počas svojho pozemského života, kde
- obetoval svoj život za nás.
- V tom meste dnes padajú rôzne bomby,
- ktoré žiaľ, usmrcujú ľudí, nevinných ľudí,
- lebo znova sú
- tie prestrelky a je to veľmi vážny konflikt
- medzi obyvateľmi pásma Gazy
- a izraelským štátom.
- A my potrebujeme dnes tak v pokore volať,
- aby si dokázali títo ľudia podať ruky
- a žiť v tom kraji, v tej krajine,
- ktorú posvätila noha Ježiša Krista.
- My potrebujeme sa opýtať,
- prečo stále sú napríklad takéto nepokoje?
- Či robíme naozaj všetko preto,
- aby sme zmenili schod tohto sveta, aby sa zmenil
- tento svet.
- Ak robíte, čo vám prikazujem, ste moji priatelia.
- Dokazujú moje skutky, že som Ježišovym priateľom?
- Žijem takým životom,
- ktorý naozaj vychádza z toho posolstva
- Ježiša Krista?
- Od sviatosti krstu
- som povolaný byť svedkom Ježiša Krista.
- Od sviatosti krstu, ktorú som možno prijal ako malé dieťa,
- poniektorí ako dospelí, nesiem meno Ježiša Krista.
- Som kresťan patriaci Kristovi.
- Ale, dietky moje, nemilujte slovom a jazykom,
- ale skutkom a pravdou, píše apoštol Svätý Ján.
- A my to musíme ukázať.
- Musíme to ukázať vždy a všade, na každom mieste,
- že prijali sme Krista ako podstatu nášho
- bytia. Že Ježiš je ten,
- skrze ktorého vieme konať dobro. Že
- Ježiš je ten, ktorý nás neustále posilňuje
- nielen svojím slovom, ale aj chlebom života, teda
- ním samým.
- A naozaj neberieme
- spojenie sa s Ježišom vo svätom prijímaní len ako nejaký
- folklór, lebo sa to patrí. Čo by si pomyslela suseda,
- keby som cez prijímanie ostala sedieť na mieste?
- No nič, idem.
- Ale s akým srdcom? S akou vierou?
- Lebo veľmi často mám dojem,
- že tak ako Židia mali tú časť národa, ktorá
- sa volala saduceji,
- ktorí verili v Boha, ale neverili v posmrtný
- život, že aj u nás je mnoho takýchto veriacich.
- Áno, Boh existuje, ale o mňa sa nestará.
- Boh existuje, ale mojou smrťou všetko končí.
- A preto aj skutky takýchto veriacich,
- žiaľ, sú iné, ako by mali byť. Tam, kde
- je živá viera v Ježiša, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, tam
- aj skutky sa prejavujú v tom našom osobnom
- i spoločenskom živote.
- Miesto toho, aby sme všetci nadávali, lebo nakoniec to
- dokáže každý, aj človek, ktorý nemá zdravý rozum, aj taký
- dokáže nadávať.
- Miesto toho my sa máme modliť.
- Modliť sa, možno tú veľkopiatočnú
- modlitbu z tých desiatich veľkých spoločných modlitieb
- za tých, čo spravujú štát.
- Kritizovať sa kritizuje dobre a ľahko,
- ale nezaťažujeme seba i druhých?
- Lebo ak nerešpektujeme to, čo je dané zákonitou,
- tou civilnou vrchnosťou, ak nedodržiavame
- tie bezpečnostné normy,
- neustále sa vystavujeme riziku šírenia tej nešťastnej
- pandémie, ktorá sužuje celý svet.
- A možno tu takým jednoduchým spôsobom môžem ukázať,
- že som človek, ktorý prijíma Kristovu
- výzvu
- milovať Boha a blížneho ako seba
- samého. Prikázanie moje je, aby
- ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás.
- A Ježiš vo svojej láske ide tak ďaleko, že podáva ruku
- každému človeku. Nedíva sa na to, či je spravodlivý.
- Za apoštola si povoláva nenávideného človeka, mýtnika Léviho,
- lebo ten vraj podľa vtedajšieho úsudku farizeov,
- zákonníkov a saducejov kolaboroval s rímskou
- mocou. Ježiš sa nepýta, či je to pravda,
- ale mu hovorí: "Poď za mnou." A on vstal, zanechal všetko a šiel
- za ním.
- Ježiš sa nedíva ani na Zacheja očami odsudzujúcimi, ale
- vníma tú skutočnosť, že vyliezol na strom, lebo chcel
- vidieť Ježiša a Ježiš ho vníma a zastaví sa pri ňom.
- Zachej, poď dolu, lebo dnes mám byť v tvojom dome.
- Mám byť tým, kto vstúpi do tvojho domu.
- A reakcia Zacheja: "Pane,
- polovicu svojho majetku rozdám, ak som niekoho ukrivdil,
- štvornásobne vynahradím."
- A Ježiš hovorí: "Dnes prišla spása do tohto domu."
- Ježiš sa zastáva ženy, ktorú chcú spravodliví kameňovať.
- Túto ženu sme prichytili pri cudzoložstve.
- A cítite za tým to farizejstvo? A kde je chlap, ktorý s
- ňou cudzoložil? Naňho platí iný zákon.
- A Ježiš
- nerobí rozdiel. Píše niečo. Teológovia
- sa medzi sebou tak
- v úvodzovkách hádajú, čo to asi Ježiš písal.
- Mnohí hovoria, že hriechy okolostojacích.
- A keď dorážali,
- zdvihne sa a hovorí: "Kto z vás je bez hriechu,
- nech prvý hodí kameňom."
- A vtedy vstúpilo toto slovo do ich sírd.
- A naraz kamene padnú a Ježiš ostáva sám s hriešnicou.
- Žena, nikto ťa neodsúdil.
- A dobre počuťme tie slová. Nikto Pane.
- A odpoveď Ježišova? Ani ja ťa neodsudzujem,
- choď a viac nehreš.
- Toto je tá podstata Ježišovho života.
- A ako ináč sa má prejavovať moja viera v Ježiša Krista?
- Ak nie podobným spôsobom?
- Ježiš hovoril pravdu.
- Nemočal.
- Aj ja som povolaný k tomu hovoriť pravdu.
- Keď vidím zlo, nemôžem ho obchádzať.
- A tak dnes možno vo svetle tejto
- slávnosti, toho krásneho obrazu,
- že Ježiš otvára bránu neba dokorán, tú
- železnú bránu, cez ktorú človek sám nemohol prejsť,
- tak možno práve pod vplyvom tohto zamyslieť sa nad sebou,
- aká je sila mojej viery.
- A zároveň
- oživiť v sebe nádej.
- Nádej,
- že tí, čo s Kristom zomreli, s Kristom vstanú z
- mŕtvych.
- Nádej, že raz budem stáť aj ja pred Božím trónom
- a
- pred Baránkom a prespevovať. Svätý, svätý, svätý.
- Mám k tomu všetky možnosti a prostriedky.
- Do Fatimy v roku 1917 prichádza Božia Matka
- Mária. Ona, ktorá je telom i dušou v sláve
- trojjediného Boha.
- Ona vstupuje do sveta
- ni aby priniesla novú náuku. Nič nové Mária v žiadnom
- zjavení nepovedala,
- len pozvala nás všetkých bližšie sa privinúť ku
- Kristovi.
- Prišla nám povedať,
- že oproti tomu nebu jestvuje aj iný stav.
- Stav večného zatratenia,
- a preto ukazuje vo Valinhos deťom
- 19. Augusta 1917 peklo.
- Lucia
- moc nehovorila o tomto zážitku. To muselo byť
- niečo hrozné,
- ale tento stav je. A Mária úplnivo volá:
- Modlite sa, veľa sa modlite za obrátenie hriešnikov,
- lebo mnoho je tých, čo sa rútia do zatratenia a málo tých,
- čo sa
- modlia za ich obrátenie.
- Preto vnímam aj výzvu pápeža Františka
- na tento mesiac, keď každý deň sa inde,
- na inom mieste Marianskom modlia posvätný ruženec a
- veriaci katolíci sa spájajú so všetkými tými, ktorí sú na
- tom mieste. Včera to bolo Bano v belgicke- belgická malá
- dedinka, kde sa v roku 1933 v januári a februári
- zjavila Panna Mária a predstavila sa ako panna chudobných,
- teda tých, čo trú núdzu.
- A celkom iste je veľmi dôležité
- počuť tú výzvu, modliť sa za obrátenie hriešnikov.
- Lebo hriešnik nie je len ten, kto verejne pácha zlo, ale aj
- ten,
- kto nepodporuje odstraňovanie tohto zla,
- kto ide proti tomu, čo zdravý
- ľudský rozum i Božie zjavenie nám hovorí o ochrane nášho
- života.
- A tam človek stráca nádej, tam sa prestáva modliť
- za seba i za druhých.
- A tak dnes aj výzva z Fatimy zaznieva znova do nášho
- života, aby sme si skrze dobré
- uvedomenie slov matky, ktorá je nám všetkým ustavične
- nápomocí,
- uvedomili, čo potrebujeme v sebe prebudiť.
- A veľký pápež dvadsiateho storočia, svätý Ján Pavol
- Druhý, ten nás uisťuje.
- Nebojte sa, to boli jeho prvé slová, keď
- vystupuje
- na balkón po svojom zvolení, keď z Karola Vojtilu
- stáva sa pápež Ján Pavol Druhý. Nebojte sa.
- A neprestal sa báť ani potom,
- ako
- trpel následkom zranení neúspešného
- atentátu na jeho osobu. A nebol to jediný, boli ešte aj iné,
- ale tento tak ostáva vrytý do pamäti, lebo sa udial trinásteho
- mája 1981. Možno
- isté podrobnosti si môžeme prečítať v knihe Zabijem
- pastiera od Sebastiana Labu, jezuitu,
- ktorý už nie je medzi nami, ale tá kniha nám
- opisuje, čo sa všetko zmenilo nielen v živote tohto
- pápeža, ale aj v živote každého úprimne veriaceho
- človeka.
- Nuž, skúsme dnes
- na slávnosť nanebovstúpenia Pána nerozmýšľať o tom,
- z ktorého miesta, pri ktoriej olive ten Pán Ježiš
- bol s apoštolmi a odkiaľ odišiel do neba.
- To je zbytočná strata času. My sa dívajme na Ježiša,
- ktorý vystúpil k Otcovi, aby nám otvoril železnú bránu neba,
- aby sme mali umožnený vstup do nej skrze vieru a
- mali tu nádej v tomto živote, že ak budeme konať
- skutky lásky, aké konal on, tak tam určite prídeme.
- A Mária, eucharistická žena, nás vedie ku Kristovi.
- Nuž, drahí moji,
- dnešná slávnosť nanebovstúpenia Pána nás volá
- naozaj k úprimnému zamysleniu sa nad sebou, nad svojím
- vzťahom k mojmu blížnemu, ktorý stojí vedľa mňa a uvedomením si
- zodpovednosti za svoj život
- i za jeho život. Častný i večný. Amen.
- (hudba)
