KAMARÁTI (Mária Dudová)
dokument z cyklu Povolanie laik
Pohľad do bratislavských ulíc očami Márie Dudovej, členky Komunity sv. Egídia, a o jej priateľstve s ľuďmi bez domova.
Prepis videa
.
-Takže viete, ako to je.
Dávajte na to pozor.
- .
- -Takže viete, ako to je. Dávajte na to pozor.
- A hlavne nefajčiť. -No, veď toto.
- -A fajčil každú chvíľu.
- -My sa už poznáme? Asi ešte nie. My sme sa už stretli niekedy?
- Ešte sme sa nerozprávali, že?
- No, my tu takto každú stredu chodievame
- z komunity svätého Egídia. Tou našou cestou je stretávanie sa
- s chudobnými na ulici, návšteva ľudí v domovoch dôchodcov,
- starostlivosť o deti v rómskych osadách.
- -Sa musia trošku uležať, vtedy trošku oni sa dozrejú.
- -A sú také sladučké, šťavnaté. V porovnaní možno
- s inými organizáciami, pre nás to nie je práca,
- nie je to dobrovoľnícka činnosť, ale je to súčasť našich rodín,
- súčasť nášho života, súčasť môjho života,
- a nevnímam to ako nejako nad rámec, nejakú povinnosť,
- alebo nejakú aktivitku. Ale je to naozaj moja rodina,
- ako každý jeden z nás máme. Kde teraz predávate?
- -V Petržalke. -Na tom Jungmannovom?
- -Na Hraničiarov, no. -Aha, to je nové?
- -No veď hej, tam je Billa, ale na Jungmannovej
- na konečnej vystupujeme. -Aha, tak.
- Dobre, tak ja idem ešte pozrieť ďalších kamarátov, dobre?
- -Ja sa bojím! Ja sa hanbím! -Ale teraz nemôžte utiecť,
- to je ten najväčší problém. SMIECH -To mám ale šťastie, že?
- -Majte sa pekne. -Tak sa majte dobre.
- -Držte sa, hlavne v zdraví. Chodím do Útulku svätej Lujzy,
- kde sú dlhodobo chorí bezdomovci a kde sa trošku majú možnosť
- zregenerovať, zrekonvalescentovať po nejakých operáciách,
- alebo keď majú nejaké náročnejšie choroby,
- tak napríklad ja tam chodievam.
- Ten duch komunity sa dá naozaj žiť každý deň.
- Bol by si taký dobrý, že by si iba pozrel?
- Že to, čo sme sa rozprávali, že ja som to vlastne spísala,
- že sme sa dohodli na základnom sales školení,
- takom nejakom generickom.
- Mám veľké šťastie, že som vždycky mala
- prácu a kolektív, a hlavne šéfov, ktorí ma v tom veľmi podporovali.
- A nielen, že podporovali,
- ale až s takým obdivom k tomu pristupujú,
- čo je také nevídané.
- Pre mňa služba a chudobní sú tak akože prelinkovaní
- do toho môjho pracovného života, že ja to akoby neviem oddeliť,
- že toto je biznis a práca, a toto je teraz služba
- a nezisková organizácia Slniečkári. Pre mňa to je jedno,
- ja som tá istá osoba a žijem v týchto svetoch
- a žijem ich naplno. Tak, Ida, ale teba si nikto nezmýli,
- to vôbec neni fér. NEZROZUMITEĽNÁ VRAVA
- Vždycky takto pred službou sa stretávame
- a prichystáme chlebíky. Máme rôzne témy chlebíkov,
- dneska máme vegánske. Ale, samozrejme,
- snažíme sa to vždycky obohatiť, aby to malo aj nutričnú hodnotu,
- aby sa naši kamaráti najedli. Ale ten chlebík, čaj, káva
- je len akoby takým malým prostriedkom,
- pri ktorom sa stretávame, a nie je to o chlebíku.
- Alebo dôvod, prečo nás naši kamaráti čakajú
- a stretávajú sa s nami nie je chlebík,
- ale naozaj také to vypočutie, kamarátstvo, podebatenie.
- Proste kamoši. Je toto umyté, či nie?
- -Nie. -Tak to umyjem.
- V roku 2008 v septembri sa naši kamaráti piati rozhodli,
- že chcú priniesť komunitu a službu,
- alebo toto priateľstvo s chudobnými aj na Slovensko.
- Začali tak veľmi jednoducho, začali modlitbou.
- Kúpili 5 bagiet a išli na ulicu, ale vtedy rozdali iba 3 bagety,
- lebo nikoho nestretli. Ale tak takéto boli začiatky,
- no a teraz, 11 rokov dozadu, takáto služba, takáto ulica,
- funguje vlastne v Bratislave na dvoch miestach
- v utorok a v stredu. Naozaj v týždni stretneme,
- môžem povedať, vyše 100, 150 ľudí,
- našich kamarátov, ktorých nielen nasýtime,
- ale naozaj, vzájomne sa povzbudíme, vypočujeme a budujeme priateľstvo.
- -To je na birmovku? -Na birmovku? Nie, nie, nie.
- Vieš čo, také... Info materiál. Typy služieb, ošetrenie.
- Áno, v pondelok, streda, štvrtok, piatok a v tomto čase, to vieš.
- 13, 15 a 14:30.
- Väčšina príbehov ľudí, ktorí skončili na ulici,
- vzniklo tým, že boli tam nefunkčné vzťahy,
- že zlyhala rodina,
- rozvod, rozhádanie sa súrodencov, nejaké dedičské konania.
- Človek potom padne, dostane sa do nejakej závislosti,
- stratí blízkych priateľov a ťažko sa mu vstáva z toho dna.
- A keď je na to všetko ešte odcudzovaný spoločnosťou,
- tak z toho dna je veľmi ťažko sa postaviť.
- Naši kamaráti majú niektorí stredné, vysoké školy.
- Majú za sebou naozaj krásne skúsenosti,
- odborné uplatnenie, ale v nejakej fáze života
- naozaj prišla náročná situácia a... A padli.
- A máme tam právnikov, lekárov,
- ľudí, ktorí boli na misiách v Kosove a v Afganistane,
- fakt, že niekoľko rokov.
- Máme ľudí, ktorí naozaj boli odborníci
- v nejakej svojej oblasti a v nejakej teda fáze života padli
- a už sú na tom dne 10, 15 rokov.
- Zdravý si? Naposledy si bol chorý.
- Ja vždycky ti to hovorím, ale nemáš šál ani rukavice.
- -Ani sako, len toto. -No, ja ťa poznám, veď toto.
- Tá modlitba je, samozrejme, nevyhnutnou súčasťou,
- a niečo, z čoho naozaj vychádzame. Takže aj dnes na ulici,
- pri stretnutí na ulici s kamarátmi sa stretneme aj na modlitbe,
- na ktorú sú pozvaní aj naši kamaráti.
- Už v poslednej dobre naozaj veľa z našich kamarátov sa k nám pridáva,
- zapájajú sa do spevov a do prosieb, takže je to naozaj také veľmi pekné.
- Takže aj tento rozmer budovania vzťahu s Bohom
- môžme takto vzájomne zdieľať. SPEV: K tebe volám, Pane.
- Dobrotivý, vyslyš moju modlitbu.
- -Mám takú víziu, že naozaj v komunite budem môcť rásť
- a budem môcť sa približovať k tomu ultimátnemu cieľu.
- Keď je ním svätosť, tak aj s tými mojimi slabosťami,
- nedostatkami, tak verím, že práve komunita mi pomôže,
- a to spoločenstvo a služba a modlitba
- mi pomôžu kráčať ku svätosti.
- Som veľmi vďačná, že som vlastne spoznala komunitu
- v takom mladom veku, lebo ma naozaj formovalo.
- Formovalo mňa, moju osobnosť. Formovalo ma aj profesne,
- že som napriek tomu, že som študovala európske štúdiá,
- tak som napokon išla do oblasti ľudských zdrojov,
- v ktorej aj teraz pracujem. Kde vnímam, že môžem prinášať
- trošku tej ľudskosti, ktorej sa aj v komunite učím,
- aj do takého pracovného prostredia.
- Ahojte! Nepočujú. Čaute!
- Čau, Peťo. Počujte, ale asi tuto úplne nemôžeme byť.
- NEZROZUMITEĽNÁ VRAVA
- Často sa stáva, že na ulici je častokrát aj prítomný alkohol,
- isté šarvátky, a nie vždycky je to jednoduché.
- Ale naozaj vtedy, keď zachováme taký pokoj,
- porozumenie, vypočutie tej situácie, tak vtedy sa to dá.
- PISKOT A KOMENTÁR HOKEJA Z TELEVÍZIE
- -Podľa mňa... Nie, výborné to je. Výborné, výborné.
- Ja vnímam to, že som spoznala komunitu,
- ako veľký dar. A ja som teda spoznala komunitu na vysokej škole,
- keď som mala 20 rokov. A spoznala som ju cez kamarátov,
- ktorí už do komunity chodili, ktorí ma oslovili s tým,
- že či by som sa k nim nechcela pridať.
- Bolo to vtedy také jednoduché. Aj to moje vnímanie komunity
- bolo veľmi jednoduché. Myslela som si,
- že sú to mladí nadšenci, ktorí chodia na ulicu
- a je to také odvážne, je to taký punk.
- Ale zároveň z nich išla neskutočná láska, charizma,
- niečo také veľmi živé a veľmi atraktívne.
- Tak som teda išla s nimi prvýkrát, druhýkrát,
- a potom som spoznala, že to nie je iba o tom,
- že chodíme na ulicu, ale že ten duch komunity
- a že čo všetko v sebe komunita obnáša,
- je niečo oveľa väčšie a určite ma to pretváralo.
- Dobrý deň. Už ste dostali aj krížovky.
- -No. -Všetko. No, pán Imrich, ako sa máte?
- Ako noha? -Nohy? -No, povedzte.
- -Dneska som bol v nemocnici na Antolskej
- a za tri týždne na operáciu. -No neverím!
- -No, tak verte. Spýtajte sa. -Úžasné, úžasné. Ja žartujem.
- Super! Super, super. -A bude náročná operácia.
- -Bude náročná. -4 alebo 5 hodín budú operovať.
- -No pánečku!
- Zdravíme! Šéfe! -Vitajte, vitajte.
- -Jak vám to chodí fajne. Väčšinou sa stretávame na posteli.
- Nie, nie, výborne, pozrite. Tak takáto sme boli zostavička.
- A to bola iba taká ďakovná Svätá omša.
- -Modlili, aby bol bohatý úroda. -No vidíte, tak veríme,
- že tohtoročná úroda bude naozaj bohatá.
- -Dúfajme, že bude dobrá. -Jejda, Dadi. Čau.
- Jak ty výborne chodíš, Dadi. Ukáž sa.
- Perfektne. No počuj.... Ty odkedy takto chodíš?
- -Týždeň? -Úžasné. Trápi ma častokrát
- taká naša nevšímavosť a ľahostajnosť voči druhým.
- A nemusia to byť nevyhnutne iba chudobní ľudia na ulici,
- ale vôbec, že akoby nedokážeme cítiť
- aj s bolesťami tohto sveta. Zatvárame si oči pred vojnami,
- pred krajinami, ktoré sú v konflikte,
- pred rôznymi živelnými katastrofami.
- A toto ma naozaj úprimne trápi a rada by som bola,
- keby sme dokázali akoby cítiť a vidieť aj v týchto
- bratoch a sestrách našich bratov a sestry.
- Čo je pod tým? -To je pod tým.
- -Aha. To som nevidela. Jaj, už viem, to je to,
- čo hovoríme, že Štrbské pleso. Aha. -Áno. A toto je posledná.
- -Tak to je novinka. -Včera som dostal.
- -Vy ste kde? -Perfektnú kolegyňu máte.
- -A kde spíte? -Dobrá je, dobrá je.
- -A tuto nikto nie je, hej? Verím, že aj služba chudobným
- bude akoby súčasť našej rodiny, súčasť nášho nazerania na to,
- ako môžeme slúžiť. A že to bude aj pri výchove
- mojich budúcich detí akoby cesta, ako v nich kultivovať ľudskosť,
- empatiu, potlačiť svoje vlastné ego, ale naozaj vidieť potreby druhých.
- SPEV: V uliciach mesta je toľko ľudí,
- ktorým sa cesta v temnote stráca.
- Sedia na mieste, na trochu lásky pre seba čakajú.
- Nemáme veľké bohatstvo, nemáme ani zlato, ani striebro.
- Máme len slovo nášho Pána, tak vstaň a s nami buď.
- Pán nás učí zastaviť sa pri tom, kto volá,
- pri tom, kto prosí,
- o pomoc žiada, po slove túži,
- brata chce v tebe nájsť.
- Nemáme veľké bohatstvo, nemáme ani zlato, ani striebro.
- Máme len slovo nášho Pána, tak vstaň a s nami poď.
- Skryté titulky: EVA PETROVIČOVÁ Altop Service (c) TV LUX 2025
Mohlo by vás zaujímať:
SESTRY V KLÁŠTORE
SESTRY V KLÁŠTORE (1) / V KLÁŠTORE
06.04.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
MOJA MISIA: MADAGASKAR / ŽOBRÁK BOŽÍ
07.07.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
DOVIDENIA V NEBI, PRIATELIA
17.09.2008
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
Modlitba svätého ruženca z Banskej Bystrice - Radvaň.
17.01.2023
DOKUMENTÁRNE FILMY
NÁDEJ V SRDCI DAMAŠKU
05.05.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri






