Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
21.05.2020
12:41 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1084x

KAŽDÝ POTREBUJE NÁDEJ

Z prameňa, káže dp. Daniel Dian

Z prameňa, Nanebovstúpenie Pána, káže dp. Daniel Dian.

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1363 slov

[hrá varhany]
Aleluja,
aleluja,


  • [hrá varhany]
  • Aleluja,
  • aleluja,
  • aleluja.
  • Aleluja,
  • aleluja,
  • aleluja.
  • Idzte a učte všetky národy, hovorí
  • Pán.
  • Ja som s vami po všetky dni až do
  • skončenia sveta.
  • Aleluja,
  • aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojím.
  • Zakončenie Svätého evanjelia podľa
  • Matúša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Jedenásti učeníci odišli do Galilei na vrch, kam im
  • Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali
  • sa mu. No niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k
  • nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na
  • zemi. Choďte teda a učte všetky národy a
  • krstite ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého
  • a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.
  • A hľa,
  • ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta."
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Milý otec Juraj,
  • drahý brat, ktorý nás sprevádza hrou
  • pri slávnosti Nanebovstúpenia Pána.
  • Vy všetci,
  • ktorí sa s nami spájate prostredníctvom vysielania našej katolíckej
  • televízie Lux.
  • Možno dnes tak vnútorne ma prebehla taká
  • myšlienka, že som sa pripodobnil pápežovi Františkovi
  • z
  • pondelka, keď slávil svätú omšu pri storočnici
  • narodenia
  • svätého Jána Pavla II. a prišiel k oltáru a teraz tak trochu
  • zmätene
  • sa pozeral, akoby nevedel sa zorientovať, kam má ísť.
  • Áno, lebo v týchto časoch,
  • eh, ktoré sú také výnimočné, keď je človek zvyknutý, že tu má
  • svojich ľudí, ktorí tu sedia, sú to o-ľudia, ktorí
  • pravidelne chodievajú do tejto kaplnky a ich úprimne pozdravujeme.
  • A najmä keď máte pri sebe toho ministranta Vladimíra, tak automaticky, keď
  • bozkávame oltár, ideme na sedes. Tak aj ja som dneska tak akosi
  • automaticky chcel ísť na sedes, ale potom som si uvedomil, že sme vo
  • výnimočnej dobe, a tak svätá omša sa začala pekne
  • od oltára.
  • No a
  • prečo som v úvode pozdravil aj tých, ktorí nie sú krstom s
  • nami spojení? Mal som zaujímavý telefonát,
  • v ktorom istý pán,
  • ktorý má veľké problémy, má veľký strach o
  • seba, o svoju rodinu, o to, ako bude ďalej
  • existovať.
  • A on mi telefonuje: „Nemohli by ste si pri
  • tých svätých omšiach v tej nádeji, ktorú rozsievate, spomenúť
  • aj na nás, ktorí nie sme veriaci, ktorí
  • sa len hľadáme a možno by sme tak veľmi potrebovali
  • povzbudenie?"
  • A tak touto cestou ho pozdravujem
  • a aj v tom mojom pozdrave v úvode mohol
  • vycítiť, že naozaj chceme myslieť aj na nich.
  • Lebo povedzme si otvorene, tá beznádej je
  • veľká. A ak som spomínal, že na oltári nám chýba tá socha
  • zmŕtvychvstaleho,
  • ktorá sa prináša v slávnostnej procesii na
  • vigíliu zmŕtvychvstania Pána na Bielu sobotu a kladie sa na oltár alebo
  • v blízkosti oltára a horí tam ten paškal, tá
  • veľkonočná svieca, tak potom
  • naozaj akoby cirkev nám v dnešný deň tým, že túto
  • sochu odkladá z liturgického priestoru, vraj chcela
  • vziať nádej. Ale nie je to tak.
  • Lebo ja mám na sebe ornát, ktorý sa tu zvykne nosiť na
  • prvé piatky. Na tom ornáte je nádherné srdce,
  • symbol lásky, prepletené tŕňovou korunou, ale je
  • tam aj blčiací plameň.
  • Ježišova obeta má zmysel iba v tom,
  • že položil svoj život za nás. Vstal z mŕtvych,
  • aby sme my uverili. A keď odchádza,
  • odchádza preto, aby v našom srdci rozhojnil nádej,
  • lebo nám
  • išiel pripraviť miesto.
  • A ako sme počuli v dnešnom závere zakončenia evanjelia svätého
  • Matúša,
  • ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.
  • A tak aj keď fyzicky nevidíme Ježiša, aj keď fyzicky
  • nemali sme možnosť dotknúť sa Ježiša tak ako Tomáš na
  • ôsmy deň po udalosti zmŕtvychvstania, tak
  • predsa v našom srdci musí horieť láska.
  • Láska Ježiša Krista, ktorý ju neustále rozplameňuje
  • eucharistickou prítomnosťou medzi nami.
  • To je tá moja veľká nádej,
  • že nenechal nás tu ako siroty. Ostáva tu tajomným, zvláštnym
  • spôsobom medzi nami.
  • A preto vždy, keď je možnosť, treba ísť na
  • eucharistickú obetu. Treba sa zjednotiť s eucharistickým
  • Kristom,
  • aby sme neupadali do malomyseľnosti.
  • Aby sme neboli ako tí, čo nemajú nijakej nádeje.
  • Ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak
  • veríme, že Ježiš tých, čo v neho veria, vzkriesi v posledný
  • deň a nevzkriesi ich preto, aby sa tu na zemi ďalej trápili, ale aby
  • ich vzal k sebe do domu svojho Otca,
  • do ktorého nás neustále zvláštnym spôsobom sprevádza
  • tá, ktorá je zvláštnou spolupracovníčkou na
  • diele spásy,
  • Matka Božia.
  • Toto všetko si dnes musíme tak akosi v sebe dobre
  • premixovať, premyslieť, aby sme dokázali
  • vrátiť nádej tomuto svetu. Lebo ja to veľmi
  • citlivo vnímam, že je tu strach.
  • Je tu strach z toho, čo bude dnes, čo bude zajtra, čo bude
  • pozajtra. A ten strach napĺňa aj sŕdcia veriacich.
  • Aj oni sú zneistení, lebo aj včera bolo viacero
  • telefonátov, či dnes musia ísť do kostola, či nemusia.
  • Ja už by som otázku takto nekládol,
  • lebo je tu možnosť ísť do kostola. Máme kostoly, aj
  • keď obmedzeným spôsobom, ale máme ich otvorené.
  • Je možnosť ísť a ja sa teším, že vo všetkých
  • farnostiach, aj v tých malých dedinkách, moji
  • oltárni spolubratiach pochopili, čo to znamená tá výzva,
  • aby bola umožnená bohoslužba aj pre tých starších, na
  • ktorú by mali len oni teda ísť.
  • Lebo istým spôsobom aj toto je nástroj na zbavovanie sa
  • strachu. Ale ten strach sa akosi silne
  • zakorenil v našich mysliach. A preto je veľmi
  • dôležité obnoviť v sebe vieru a
  • nádej
  • a žiť spoločenstvo lásky. Nebáť sa ísť na tú
  • svätú omšu. Áno, je cez otcov
  • biskupov teraz daný ten dišpenz od povinnosti
  • zúčastniť sa na svätej omši v nedeľu alebo v takýto sviatok, ktorý je
  • ináč zvýraznený tým slovom prikázaný sviatok.
  • Ale uvedomme si,
  • nikdy to sledovanie cez televíziu, akokoľvek je to
  • úžasné, nie je aktívnou účasťou na
  • reálne slávenej svätej omši.
  • A preto, keď je tá možnosť ísť na tú svätú omšu,
  • nesedíme
  • doma.
  • Zachovajme tie normy, tie predpisy, ktoré nám tu dávajú
  • tí, ktorí sú zodpovední za vedenie štátu, ktorí sú zodpovední
  • za náš zdravotný stav. Ale poďme a
  • nebojme sa.
  • Poďme sa stretnúť s Ježišom v eucharistii, ktorý celkom
  • iste pretvorí to naše myslenie, ktorý z nás
  • ustráchaných istým spôsobom dnes učeníkov
  • urobí tých, ktorí dokážu otvoriť tie dvere,
  • vyjsť von a ohlasovať
  • blaho zvesť nádeje. Tak, ako to urobil Peter na
  • Turice.
  • Aj oni boli zhromaždení zo strachu pred Židmi.
  • My
  • sa bojíme zhromaždiť zo strachu pred koronou.
  • Bojíme sa, máme strach. Áno, buďme
  • opatrní, ale majme v sebe nádej,
  • lebo bez nádeje sa nedá žiť.
  • Je mnoho tých, ktorí si v tomto čase siahli na život.
  • Je to strašné a neobchádza to nikoho, žiaden stav.
  • A človek premýšľa, čo sa stalo.
  • Všetko to možno pripísať iba tomu, že stratili nádej.
  • A ja pred sebou vidím
  • ten obraz muža,
  • ktorý mal dvadsaťsedem rokov,
  • ktorý si uvedomoval svoju chorobu,
  • nezvratnosť tejto choroby.
  • A v poslednom telefonáte povie: „Nič nechcem od vás.
  • Len chcem
  • slovo, ktoré posilní moju nádej, že sa modlíte so
  • mnou a za mňa."
  • Áno, zomrel.
  • Bolo ťažké lúčenie sa s ním, otcom dvoch malých
  • detí.
  • Ale on túžil po tom, aby kňaz
  • v jeho srdci vzbudil silnú nádej.
  • A v tejto nádeji odchádzal z tohto sveta
  • zmierený s Bohom i s ľuďmi. Bez nádeje
  • sa odchádza nezmierený
  • s ľuďmi, možno i s Bohom.
  • A to je tá najväčšia tragédia. Preto dnešný sviatok Nanebovstúpenia
  • Pána pre mňa je výzvou k obnoveniu
  • nádeje v Boha a v jeho lásku. Tá
  • láska,
  • láska kríža,
  • ktorá je zvýraznená v tomto krásnom znaku na tomto ornáte,
  • nebola jednorázovka.
  • Kalváriou sa nič neskončilo.
  • Zmŕtvychvstaním Ježiša Krista
  • do nášho života vstúpila silná nádej umocnená tým,
  • že nám išiel pripraviť miesto a tajomným spôsobom
  • ostáva medzi nami.
  • Ak Boh s nami, kto proti nám? To je otázka, ktorú
  • by som mohol položiť aj ja. A chcem ju položiť všetkým,
  • ktorí majú strach.
  • Ale zároveň
  • zdôrazniť aj to slovo, s ktorým Ježiš vstupuje do spoločenstva
  • svojich. Nielen tých, ktorí boli jeho
  • súčasníkmi, ale aj do nášho. S výzvou:
  • „Nebojte sa, ja som premohol svet.
  • Nebojte sa, verte vo mňa.
  • Verte v môjho Otca. Verte v Ducha,
  • ktorého vám zošlem od Otca."
  • A tak vedení Duchom Svätým vzbudzujme nádej v svojom
  • srdci, vzbudzujme ju aj v našich blížnych a v
  • láske Ježiša Krista, ktorá objíma každého, skláňa
  • sa ku každému, nech je z akéhokoľvek stavu,
  • poďme do sveta.
  • Poďme nanovo otvárať brány pre Ježiša, jeho
  • lásku, milosrdenstvo a nádej. Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO