KRISTUS NÁS CHCE PRITIAHNUŤ K SEBE

(piano)
(vodné šúpanie Aleluja, aleluja, aleluja. Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán. Ja ich poznám a ony idú za mnou. Aleluja, aleluja, aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane. Ježiš povedal svojim učenikom: "Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske. Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná." Počuli sme slovo Pánu. Chvála tebe, Kriste. Krátke evanjelium, ktoré ale zapadá do takého väčšieho celku a je dobré asi to tak dať dokopy. To Pán Ježiš povedal vo večeradle, keď sa už chystal odísť, vedel, že zomrie. Mal tam ten záväz, urobil to najdôležitejšie, čo v živote svojom potreboval, cítil, ustanovil sviatosti a zároveň dal aj také nové prikázanie, prikázanie lásky. No a vždy, keď tam aj bola nová zmluva uzatvorená, tak obsahom tejto novej zmluvy bolo práve toto nové prikázanie. Keby sme troška pred tým čítali, tak Pán Ježiš nám vlastne hovorí o tom, že on a Otec je jedno, to prízvukuje, že on je vinič, my sme ratolesti. Teraz túto časť sme počuli, a keby sme čítali, alebo zajtra ak budete na svätej omši, tak počujete, ako dokončieva túto časť a hovorí: "Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali, ako som ja miloval vás." Takže toto máme také to ucelené. No a o čo tam vlastne ide Pánu Ježišovi? Bohu ide vždy o jedno. Vtiahnuť nás do jednoty s ním. Veľmi pekne to nazval svätý František Saleský, ktorý hovorí o unione, o jednote. A ako vtiahnuť do tej jednoty? No tým, že dáva prikázania tým, že nás usmerňuje tým, že nám dáva rady, že niečo so sebou treba robiť, že nás tak akosi pestuje, aby sme do tejto jednoty vošli. Reč o viniči a ratolesti je úžasná a vyjadruje podstatu krstu. Možno ste videli, ako sa štiepi niekedy stromček alebo vinič. Tak máš ten kmeň, pekne ho narežeš, aj tú ratolest na-narežeš, potom to tak spojí človek, potom to zakvapká voskom, stiahne to ešte nejakou gumou alebo obväzom alebo látkou. A potom sa stane, že to, čo je vo viniči, tá miazga prejde do tej ratolesti a zrazu tá ratolest potom prináša ovocie a žije. Práve má tú charakteristiku, ktorú má ten vinič, ten kmeň A toto je krst, lebo nim sme boli tak vštepení do Pána Ježiša. Jednoducho, keď funguje alebo prúdi a keď nie je prekážka v nás, aby to prúdilo od Pána Ježiša do nás, tak sme vlastne vštepení doň. Máme božskú prirodzenosť a niečo úžasné sa stalo No a dneska tie prikázania. Ako je to s tou láskou? Ja si niekedy predstavujem ten Oravský priehradný múr a tam je tam spústa vody. A v tom múre je aj otvor a tá voda niekedy tečie na tú turbínu a alebo len tak ju vypúšťajú. A prečo to? Ako by to súviselo? No asi u mňa je to aj pravda. Všetka tá láska je u Pána Boha a ľudské srdce ju môže prijať. Môže teda modlitbou alebo predsavzatím alebo vôľou otvoriť ten otvor. A nakoľko natiahne alebo sa otvorí, tak natoľko pritečie tá láska do človeka. Potom je v ňom, čiže my ju môžeme prečerpávať do seba. Všetka láska je u Boha. Všetka láska je od Boha Možno poviete, niekto neverí a má rád. No, tak ako v tom múre sú rôzne priesaky, tak aj v takom človekovi, ktorý je aj neveriaci, tak do neho tá Božia láska prúdi a potom je schopný mať rád, aj keď možno o tom ani nevie, že to je od Boha a myslí, že to len z neho je. Ale všetka láska je u Pána Boha Ale aby som čo najviacej tej lásky nejake dostal, tak musím sa nastaviť, lebo tá špongia môjho srdca môže byť maličká, môže byť väčšia, môže byť taká až povedzme obrovská. A ako by som sa nastavilNo a dneska to vlastne máme povedané. Kto zachováva moje prikázania, ten zostáva v láske. Ten vnútri sa upraví, napraví tak, že tá láska môže v ňom zostať. Lebo prikázania Božie slovo robí ako keby takú prerezávku v mojom vnútornom svete a tie suché neplodné veci vyhadzuje a oživňuje tú časť, ktorá je schopná prijať Božiu lásku. No a teda ešte to dokončíme. Načo by to bolo? Treba načerpávať túto lásku. Život, všetok život je od Pána Ježiša, od Boha. A kto chce žiť, má zostať v Ježišovi. A kto chce jednotu s Bohom, dediť po ňom, byť Božie dieťa Božím dedičom. Tak toto zjednotenie s Bohom sa deje skrze lásku. To je zjednotenie s Pánom a všetko, čo treba, teda všetko, čo tam nepatrí, čo bráni tomu nasávaniu a to nazývame hriechy, to treba vyhodiť. Takže je to veľmi dôležitá vec. No a zakončím tým nové prikázanie vám dávam. Keď pozrieme, ako to od začiatku tam u Adama a Evy ľudia pokazili, ako sa vymanili z Božej lásky. Vlastne celé Sväté písmo hovorí, ako opäť vojsť do Božiej lásky. Keby sme chytili tak niť, že ako to tam Pán Ježiš sleduje tú ideu lásky alebo dobrotivý Boh, ako nás vedie cez dejiny, tak vidíte, že hneď sa objavuje hlavné prikázanie milovať Pána Boha nadovšetko, blížneho ako seba samého. Potom tí Židia začínajú špekulovať, a kto je môj blížny? Na to Pán Ježiš hovorí príklad o Samaritánovi. Keď ešte ďalej čítame, tak dokonca Pán Ježiš hovorí, že milujte aj nepriateľov, nielen sukmeňovcov, lebo tí Židia to skrátili. Kto je môj blížny? A mysleli, že len sukmeňovec a ostatných treba nenávidieť. Pán Ježiš použije ten príbeh o Samaritánovi a ešte použije aj ten príbeh. Alebo teda, aby sme milovali aj nepriateľov. Kvôli čomu? Lebo náš Otec nebeský je dokonalý a aj my potrebujeme byť takýto. A dneska sa to zavŕšuje, aby sme ho milovali nadovšetko. Nové prikázanie vám dávam, ako som ja miloval vás. A my ľudia by sme zase reptali trošičku, že ako si nás ty miloval? Toto povedal na Zelený štvrtok pri poslednej večeri a na Veľký piatok nám to ukázal na kríži Až tak som vás miloval a toto robte na moju pamiatku. Aj takto sa milujte. Takže ak chceme byť zjednotení s Bohom, najväčšie, najväčší zjednocovateľ je láska. Nemusí to byť len v emóciách, môže postačí, keď je vo vôli a tie emócie ak Pán Boh dá, tak mu ďakujme za to. Ale hlavne je rozhodnutie srdca, vôle, mysle milovať Pána Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého. Pochválený buď Ježiš Kristus Naveky. Amen. (outro muziky)…