Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
KRISTUS - SVETLO, KTORÉ SA DÁVA A OBETUJE
Z prameňa, káže dp. Juraj DrobnýZ prameňa, Obetovanie Pána, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
(hra na klapale)
Čítanie z knihy proroka Malachiáša.
Toto hovorí Pán Boh:
- (hra na klapale)
- Čítanie z knihy proroka Malachiáša.
- Toto hovorí Pán Boh:
- "Hľa, ja posielam svojho anjela, aby mi pripravil cestu.
- Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého
- hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite.
- Hľa, príde," hovorí Pán zastupov.
- "Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví?
- Veď on je ako oheň, ktorý roztápa a ako
- lúč práčov.
- Sadne si a bude vytápať a čistiť striebro.
- Očistí synov Léviho a zošľachtí ich ako zlato a
- striebro,
- takže budú prinášať Pánovi obety spravodlivosti.
- Vtedy sa Pánovi zapáči obeta Júdu a Jeruzalema ako
- v dňoch predošlých, ako v rokoch dávnych."
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- (hra na organe)
- (sangria) Príď, Pane, do
- svojho svätého chrámu.
- Príď, Pane,
- do svojho svätého
- chrámu.
- Zdvihnite, brány, svoje hlavice
- a vyvýšte sa, brány prastaré,
- lebo má vstúpiť Kráľ
- slávy.
- Príď, Pane, do
- svojho svätého
- chrámu.
- Kto je ten Kráľ slávy?
- Pán silný a mocný.
- Pán mocný v boji.
- Príď, Pane,
- do svojho svätého
- chrámu.
- Zdvihnite, brány, svoje hlavice
- a vyvýšte sa, brány prastaré,
- lebo má vstúpiť Kráľ
- slávy.
- Príď, Pane, do
- svojho svätého
- chrámu.
- Kto je ten Kráľ slávy?
- Pán zástupov, to je
- ten Kráľ slávy.
- Príď, Pane, do
- svojho svätého
- chrámu.
- Aleluja, aleluja,
- aleluja.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Pán je svetlo
- národov. Pán je
- sláva svojho ľudu.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich
- očisťovania, priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho
- predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom
- zákone. Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky,
- bude zasvätené Pánovi. A aby obetovali, ako káže
- Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
- V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a
- nábožný, ktorý očakával potechu Izraela a Duch
- Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie,
- kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Zvnuknutia ducha
- prišiel do chrámu a keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby
- splnili, čo o ňom predpisoval Zákon, vzal ho aj on do
- svojho náručia a velebil Boha slovami: "Teraz
- prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho
- slova,
- lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si
- pripravil pred tvárou všetkých národov.
- Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela,
- tvojho ľudu."
- Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.
- Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal:
- "On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli
- a na znamenie, ktorému budú odporovať.
- A tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo
- zmýšľanie mnohých sŕdc."
- Žila vtedy aj prorokyňa Anna Fanuelová, dcéra Zaserovho kmeňa.
- Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so
- svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho
- štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v
- noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.
- Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a
- hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie
- Jeruzalema.
- A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do
- Galilei, do svojho mesta Nazareta.
- Chlapec rástol a mocnel plný múdrosti a Božia
- milosť bola na ňom.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála
- tebe, Kriste.
- Drahí moji.
- Sviatok obetovania Pána.
- Pre tých z vás, čo ma dobre poznáte, viete, že mne začína
- obdobie také trošičku
- očakávania, že zasa budú Vianoce za chvíľku, lebo
- dnešný deň je ten, kedy sa odkladajú stromčeky, kedy už
- teda betlehemy by mali byť odložené z hlavnej lode
- niekam inam a kedy definitívne ako keby.
- Ja viem, že vianočné obdobie už skončilo, ale s tým odchodom stromčekov,
- ako keby už naozaj sme mu zamávali
- a už prežívame to každodenné obdobie cezročné a
- pomaličky sa blížime k pôstu a prežívame niečo, čo
- bude dosť boľavé. Nemyslím ten póz, lebo každý si ho rieši po
- svojom, ale potom tá situácia, ktorá prichádza, ktorá nám
- ukazuje Krista o-odmietnutého
- ľuďmi, odsúdeného na smrť, nesúceho kríž,
- predtým teda bičovaného, predtým krvou sa potel, potom trením
- korunovaného, teda nesúceho a padajúceho pod krížom.
- A to všetko. To budú tie veľmi, veľmi boľavé udalosti,
- ktorých my všetci veľmi dobre vieme, že sme ich
- zapríčinili, ale akosi toto vedomie je
- niekde tak v tej úrovni: "Aha, šak mi to povedali, že je to tak."
- Nie je to dobré.
- A dnešná slávnosť nám chce pripomenúť to
- podstatné.
- Slávnosť obetovania Pána. Počuli sme aj v
- čítaní a potom aj v evanjeliu, že čo sa to vlastne dialo.
- Ktorí čítate Starý zákon doma alebo teda však
- na sväté omše chodíme, tak ho počúvame, tak viete, o čo šlo.
- Keď Izraeliti vychádzali z Egypta, faraón ich
- nechcel pustiť. Potom prišiel ten posledný moment, kedy
- mu Mojžiš hovorí: "Dobre, ale toto, toto, toto.
- Prvorodený zomrie." Izraeliti natrelivéra je dverí krvou
- toho veľkonočného baránka. Im sa nestalo nič, ale všetci
- ostatní prišli o psy, o
- ovce, teda o baranov a o deti,
- prvorodených synov. Proste strašné, strašný plač nastal v celej
- egyptskej krajine a vlastne aj ako taká pripomienka na túto
- udalosť, ale nie jediný dôvod bol, že Boh hovorí: "Keď prídeš domov,
- potom do tej krajiny, ktorú ti dávam a budeš robiť to tak,
- keď sa
- narodí chlapec,
- alebo keď sa narodí, keď ovca má prvýkrát jahniatko
- alebo
- proste čokoľvek ďalšie tam bude, tak
- to patrí mne.
- Aj aby si si pripomenul, za akú cenu si vyšiel z
- Egypta, ale aj aby si nezabúdal,
- že všetko je môj dar. Krajinu som ti dal,
- slobodu som ti dal, deti ti dávam.
- To nie je tvoja zásluha,
- to je môj dar, chce Boh povedať práve tým príkazom,
- ktorý potom nájdeme v Deuteronómiu, teda že, v Deutero-, v Leviticus,
- v tej knihe o kňazských predpisoch.
- Tak tam to pekne nájdeme popísané, že teda chlapca keď
- obrežú na ôsmy deň, tak potom na ten štyridsiaty deň prichádza
- do
- chrámu, aby ho predstavili a obetovali Pánovi a
- doniesla aj mamina na svoje očistenie.
- Takto sa to tam volá. Sú tam predpísané, teda je tam
- nejaký, nejaká ovečka, ale keď sú chudobnejší, tak
- holúbky, hrdličky. Poznáme to.
- Tento príbeh. Takže takýmto spôsobom maj Jozef s Máriou
- napĺňajú príkaz Mojžišovho zákona.
- Prichádzajú do chrámu a tam sa stretávajú,
- áno, so Simeonom.
- A to, čo potom hovorí Simeon, ktorý sa modlite breviár a
- ktorý sa modlíte kompletórium, tak sa tú jeho modlitbu modlite každý
- večer. My kňazi, takisto sa modlíme tým, že sa modlíme
- breviár každý večer. Teraz prepustíš, Pane, svojho
- služobníka v pokoji. Simeon vedel
- od Ducha Svätého, teda mám, máme taký záznam vo Svetom písme,
- že mu Duch Svätý vyjavel, že nezomrie, kým ne-neuzrie
- Pomazaného, požehnaného Mesiáša, teda Pánovu Pomazaného.
- A teraz sa to deje. Simeon rozpoznal v tom dieťati.
- Prepusti svojho... Lebo moje oči uvideli tvoju,
- a tam je to slovo, spásu. A potom pokračuje.
- Svetlo na osvietenie
- pohanov a slávu Izraela, tvojho
- ľudu. Každý večer sa to modlíme. A tam, v
- tých slovách, v konečnom dôsledku, je tá najväčšia hĺbka
- tajomstva dnešného sviatku.
- Aby som teda
- trošičku, budem musieť trošičku ísť úplne, úplne dozadu.
- Dneska sa zvykne hovoriť, že človek je od prirodzenosti dobrý.
- Viete o tom, že? A že vlastne deti by sme nemali vôbec
- vychovávať,
- lebo veď
- ony sú dobré a my ich to vychova len kazíme.
- Pravda, je niečo iné, ktorí, niektorí hovoria, že vlastne vychovávať
- veľmi netreba, stačí dobre žiť a deti sa pridajú.
- Viete, keby to bola pravda,
- tak dávno sme v raji. Dávno by bol na zemi
- raj.
- Kde by sa bralo, ak každý človek je od prirodzenosti dobrý,
- kde, kde sa potom vzalo to zlo dnes, že sme na sebe
- -- sme na seba ako psy a vrčíme?
- Tak niektorí hovoria, že je to tak vlastne ten nános
- tej kultúry, že vlastne to sa učíme byť zlí
- od toho, čo vidíme okolo seba. Dobre, ale kde sa to tí starí
- rodičia naučili? No od tých, čo boli pred nimi.
- A kde sa to oni naučili? Keď človek je od prirodenosti zlý
- a viete, kde skončíme, keď takto pôjdeme?
- Pri Adamovi a Eve.
- Tam skončíme, lebo tam to začalo. A
- tak tam odrazu zistíme to, čo nám Boh zjavuje,
- že Boh stvoril človeka na svoj obraz ako to
- najdokonalejšie, čo si vedel na túto planétu predstaviť, že
- postaví.
- Sväté Písmo hovorí, že veľmi dobre.
- Dovtedy hovorí ovce stvoril, čokoľvek stvoril bol to dobre.
- Slnko, hviezdy, všetko dobre, dobre, dobre. Odrazu človek: Veľmi dobre.
- A to-to je to úžasné. Ale čo sa potom udialo?
- Prichádza pokušiteľ. Boh hovorí:
- Dávam vám všetko, všetko je dar.
- A človek je vďačný za ten dar. Ale odrazu príde tá myšlienka:
- A čo, keď to Pán Boh nemyslí s vami dobre?
- A teda on to vlastne nemyslí s vami dobre, lebo on vám zatajuje
- niektoré veci a naozaj nemôžeš
- jesť ten-- to ovocie ani dotknúť sa ho nesmiem,
- to Boh
- nikdy nikde nepovedal. Jednoducho odrazu začína také toto
- nabaľovanie sa lží jednej na druhú.
- A to pokračuje dodnes. Čiže kde? Od prirodzenosti človek je dobrý.
- V momente dedičného hriechu to skončilo.
- A takže keď necháme deti, aby vyrastali, ako chcú, no tak sa potom
- nečudujme, že svet je taký, aký je.
- A keď odmietame prijať pravdu o vlastnej
- hriešnosti, lebo to je ten kľúč, no tak sa nečudujme, že
- svet je taký, aký je.
- A toto je ten kľúč a to tajomstvo dnešnej slávnosti.
- Mária s Jozefom prinášajú dieťa Ježiša.
- My sme v úvode brali do rúk sviece zapálené,
- požehnávali sme ich. Pretože Simeon hovorí Svetlo na
- osvietenie pohanov. Kristus svetlo.
- Pripomíname si ho počas veľkonočnej vigílie paškálom,
- samozrejme, ale teraz tými sviečkami, ktoré my zvykneme volať
- hromničné. A to je, to je to svetlo, ktoré osvecuje,
- aby sme videli, ale zároveň sa spaľuje a obetuje sa pre
- nás, aby sme my mohli vidieť. A o tom toto je.
- Prichádza Boh, ktorý nemusel prísť,
- ktorý sa o nás vôbec nemusel starať,
- ale pretože nás miluje, posielal svojho Syna, aby nám bol
- svetlom,
- aby nám ukazoval svetlo na osvietenie pohanov.
- Sa tam hovorí, ako keby, že ako keby tam Židia nepatrili. Patria.
- Slávu Izraela, tvojho ľudu, to tam všetko je v tej
- Simeonovej modlitbe. Aby sme sa my
- od Krista učili, že
- sme síce hriešni, ale že napriek tomu
- sme Bohom milované a Kristom vykúpené
- deti.
- Toto je treba, drahí moji, nezabúdať dnes
- a nezabúdať nikdy a učiť sa od Krista.
- A tá sviečka je tak zrozumiteľný symbol.
- Lebo naozaj, ona keď horí, tie, čo máme na altári, to by
- museli byť bez toho puzdra, aby ste videli, ako ten olej postupne
- mizne a mizne veľmi rýchlo. Každý druhý deň treba dolievať.
- A keby sviečka horela, tak tam vidíte, ako postupne, postupne zhára,
- aby sme mohli vidieť. Toto je
- Kristus, svetlo sveta, obraz pre
- každého z nás, ktorý je treba, aby
- sme nasledovali.
- Teda nie, že ja som tu a ja som kráľ vesmíru a
- pán všetkého. A nech je všetko tak, ako ja chcem, a aby som ja mal
- uspokojené svoje
- profesionálne potreby, aby ja som mal uspokojené také a hen také
- potreby. A chodíme spolu, lebo nám je spolu dobre.
- Avšak sa možno vezmeme a keď sa aj nevezmeme, však.
- A pôjdeme si kúpiť niekde dieťa.
- Strašné.
- Tá mentalita, že ja mám na všetko nárok a ja si všetko
- môžem dovoliť, keď si na to zarobím.
- Tam, tam to je, lebo keď mi niečo bráni, tak začnem byť zúrivý
- a chcem to.
- A keď mám väčšie možnosti, no tak potom je aj vojna.
- Potom sú tie tragédie, ktoré sú, lebo človek si myslí, že je
- dobrý a odmieta priznať, že je hriešny.
- Nenechajme sa oklamať
- takýmto videním sveta.
- Všetko je dar,
- všetko.
- Boží dar,
- aj to dieťa je dar
- ničím nezaslúžený, ničím
- nezaslúžiteľný, ktorý prijímame s láskou a s
- radosťou. Dar.
- Ja som Božie dieťa, ale nie preto, že
- som si to nejak zaslúžil, ale pretože ma Boh miluje a on
- rozhodol, že smiem byť Božím
- dieťaťom. Aj to je dar. Ale musím
- vedieť, že som hriešny a musím chcieť rozpoznať
- tie svoje hriechy a musím chcieť
- tie hriechy odovzdať, zrieknuť sa ich, odhodiť
- ich od seba, vrhnúť sa do Božieho náručia a
- ísť tak, ako išiel Kristus. To znamená svietiť tým,
- medzi ktorých som poslaný. Tým, že sa
- spaľujem, to znamená, že dávam niečo zo seba,
- dávam čas, dávam svoju energiu, dávam svoje
- poznanie, čokoľvek, ale dávam. Nie že ja, ja, ja, aby
- som ja sa mal, aby mne, ale aby tí, ku ktorým
- som poslaný, či je to manželka, či je to manžel, či sú to deti, či sú to
- starí rodičia, to je jedno, či sú to kolegovia v robote.
- Som poslaný.
- Byť ako Kristus, svietiť na cestu a spaľovať
- sa pre nich svojimi obetami. To je
- takým tým jedným z kľúčov chápania dnešnej slávnosti.
- Takže, drahí moji, nezabúdajme, ako Kristus, ako tá hromničná
- sviečka svietiť nie svojím svetlom.
- Žiadne nemáme. Božím, ktoré nám Boh dáva.
- Poznávaním Krista, poznávaním, ako žil, ako konal.
- Uvažovaním nad tým, prečo tak robil, čo to vlastne malo znamenať
- a čo to znamená pre mňa a tým svietiť a tým sa
- dávať. Nech nám v tom pomáha Boh. Pochválený buď Ježiš
- Kristus.
- Naveky. Amen.
- (hra na bicie)
