KRITIZOVANIE JE PROBLÉM NÁŠHO VNÚTRA

(piano intro)
(Vodné šumy Čítanie z knihy proroka Izaiáša. "Toto hovorí Pán, tvoj vykupiteľ, svätý Izraela. Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa učí, čo ti osoží, a vedie ťa po ceste, ktorou máš ísť. Keby si si bol všímal moje príkazy, tvoj pokoj by bol ako rieka a tvoja spravodlivosť ako morské vlny. Ako piesku by bolo tvojich potomkov a ratolestí tvojho lona ako zrniek piesku. Nezaniklo by ani by nebolo vyhladené jeho meno spred mojej tváre. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka Pane, kto nasleduje teba, bude mať svetlo života. Pane, kto nasleduje teba, bude mať svetlo života. Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou Pane, kto nasleduje teba, bude mať svetlo života. Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas a jeho listie nikdy nevedde. Darí sa mu všetko, čo podniká Pane, kto nasleduje teba, bude mať svetlo života. No nie tak bezbožní, veru nie. Tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou. Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby Pane, kto nasleduje teba, bude mať svetlo života. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Pán príde, choďte mu v ústrety. On je to knieža pokoja. Aleluja, aleluja (Pause Pán s vami I s duchom tvojím Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša Sláva tebe, Pane "Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: Pískali sme vám a netancovali ste, nariekali sme a neplakali ste. Prišiel Ján, nejedol a nepil a hovoria: Je posadnutý zlým duchom. Prišiel Syn človeka, je a pije a hovoria: Hľa, pažrave sa pijan. Priateľ mýtnikov a hriešnikov. No múdrosť ospravedlňujú jej skutky. Počuli sme Božie Slovo Chvála tebe, Kriste Milý spolubrat, milí bratia a sestry, iste sa zhodneme na tom, že kritizovať cirkev môže byť veľmi užitočné, lebo tým sa jej nastavuje zrkadlo. Aj samotné evanjeliové posolstvo je výzvou k tomu, aby sme ako jednotlivci aj ako celé spoločenstvo neustále vyhodnocovali, že či cesta, po ktorej ideme, spôsob, ktorým kráčame, štýl, ktorým prezentujeme Božie slovo, je alebo nie je správne, to znamená je alebo nie je podľa Ježišovej najsvätejšej vôle. Ale niekedy sa človek stretáva s takým typom kritiky cirkvi, pri ktorej vzniká veľmi silný dojem, že tomu, kto kritizuje, nejde o to, aby cirkvi kritikou pomohol, ale aby v sebe zahlušil hlas svedomia. V jednom filme som videl taký výjjav, že obyvateľom jednej ulice sa nepáčila jedna dopravná značka. Dopravná značka, ktorá ich obmedzovala. A tak jednoducho sa rozhodli, že ju demontujú. A tak možno aj niektorí kritici cirkvi, pretože im cirkev stavia pred oči určité značky, príkazy a zákazy, Desatoro Božích prikázaní, blahoslavenstvá, dve najdôležitejšie prikázania a podobne Keďže to nevládzu alebo nechcú alebo úplne odmietajú žiť, tak to neprisudzujú sebe, ale cirkvi. Mal som dokonca aj vo svojom živote niekoľko diskusií alebo pokusov o diskusiu, konštruktívnu, o chybách cirkvi, ale po určitom čase, či to bolo ústne v osobnom stretnutí, alebo či to bolo na internete, alebo to bol nejaký hejt na Facebooku, zistil som po určitom čase, že nie sme v hľadaní pravdy, ale sme v neustálom apriornom obviňovaní, kde žiadne argumenty nepomáhajú. Takýto typ zmýšľania naznačuje Ježiš aj v dnešnom evanjeliu. JednoduchoEee, ľudí, ktorí nereagujú na pravdu, nereagujú na podnet, ktorý vysti-vystihuje nejakú realitu. Niektorí odborníci na Sväté písmo hovoria, že zrejme si Ježiš zobral príklad z detí, ktoré sa hrajú na svadbu a na pohreb. Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov. Pískali sme vám a netancovali ste. Nariekali sme a neplakali ste. Nereagujete na naše podnety a robíte si stále to, čo chceme. Toto je hra, detská hra, ale vyjadruje neochotu spolupracovať, neochotu počúvať ten podnet, ktorý je reálny, ktorý je aktuálny a na ktorý je adekvátne dobré a správne reagovať, že človek sa zapojí v línií pravdy. Z úrovne detskej hry Ježiš ide v dnešnom evanjeliu, ee, na hneď, na tú najvyššiu úroveň. Prišiel Ján, Ján Krstiteľ nepil a nejedol a hovoria, je posadnutý zlým duchom. Prišiel Syn človeka, je a pije a hovoria, hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov. Ani tak dobre, ani tak dobre. Ani jedno, ani druhé nie je dobre. Jednoducho preto, že problém je niekde inde. A to je naozaj veľmi ťažké si priznať, že určitá kritika, aj ten štýl, že niekto neustále kritizuje a nič dobré neuzná, aj ten štýl, že niekto haní, píše hanopisy a jednoducho ako keby priam bytostne žil z kritiky. Problém je v ňom, v jeho srdci, v jeho vnútri. A to je veľmi, veľmi ťažké si priznať. Samozrejme, to, čo som povedal, môže mať rôzne úrovne, rôzne intenzity, rôzne podoby A musíme si asi každý spytovať svedomie v tomto adventnom čase, ktoré je časom aj spytovania svedomia, položiť otázku, či moje kritické hlasy, nedajbože vo forme nejakej dokonca ohovárky alebo osočovania, nie sú o riešení vlastného vnútorného problému. Nechcem si sám niečo priznať, a preto útočím na druhých, aby som sám pred sebou skryl to, čo by malo byť najdôležitejšie, že sám v sebe, sám v sebe riešim svoj problém. Byzantská liturgia na svätej omši, ktorú slávia gréckokatolíci, je pri vyznaní viery aj taká formulácia, že najväčší z hriešnikov som ja. Keď som to ešte ako dieťa počul, tak má tak spontánne napadlo, že ako niekto môže povedať, že je najväčší hriešnik, keď možno sú aj väčší hriešnici ako on? Objektívne. Lenže je to myslené inak. Ja som zodpovedný za svoje hriechy, za ich uznanie, za ich povšimnutie, za ich riešenie. A zo všetkých hriešnikov som najväčší ja, pretože ja som jediný zodpovedný za moje hriechy Za tie sa budem zodpovedať. Nie predovšetkým za hriechy druhých ľudí. Čiže povedať, že najväčší hriešnik som ja, znamená uznať, že za svoje hriechy, vzhľadom na moje hriechy som najväčší hriešnik a ako jediný môžem urobiť akt pokánia a vydať sa na novú cestu Čiže, chceme sa zrieknuť v týchto dňoch takého toho štýlu, že všetko je zlé, len aby sme zakryli, že to jediné zlé, ktoré máme v rukách a ktoré treba riešiť, je zlo v nás, je hriech v nás. Treba ale povedať jedným dychom, že v Jedna-- je v nás aj veľmi veľa dobrého. V každom jednom z nás je potenciál dobra. A čím menej robíme zlo, tým viac sa to dobro rozvíja. Alebo povedané inak, čím viac konáme dobro, čím viac ho rozvíj-rozvíjame, prehlbujeme, utužujeme, čím viac sa stáva akokeby súčasťou nášho krvného obehu. Sú to nielen jednotlivé dobré skutky, ale dobro je akokeby tou červenou niťou môjho života a light motívom môjho života. Čím viac dobrého robím, čím viac kriticky k sebe sa zlepšujem, posväcujem, tým som milosrdnejší voči chybám tých druhých. A toto je cesta, ktorá nás napĺňa hlbokým vnútorným pokojom. Keď vo vedomí Božej prítomnosti, vo vedomí Ježišovho milosrdenstva už neorientujeme náš kritický pohľad na druhých, ale na seba. Nie preto, aby sme ustrnuli v našich hriechoch, ale aby sme sa od nich očistili a vykročili občerstvení duchovne do ďalších dní A to je aj o svätej spovedi, ku ktorej je v týchto dňoch samozrejme možné pristúpiť. Treba vyhľadať kňaza, treba hľadať cesty a každý jeden sa môže vyspovedať. A spoveď je čo? Sebakritika veľmi špecifického druhu, v ktorej sa na konci v hlbokej osobnej úprimnej ľútosti rozhodneme byť lepší. A toto je vždy to dôležité, fascinujúce, krásne na svätej spovedi, že zo svätej spoveďe odchádzam ako očistený človek s jasným životným programom kráčania v láske s Ježišom a za Ježišom. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus Naveky. Amen. (pozastavujúca hudba)…