Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
30.01.2025
15:14 min.
Titulky od AI
Zobrazené 163x

MÁME OTVORENÉ DVERE - UŽ NAVŽDY

káže dp. Ján Buc (Mk 4, 21-25)

štvrtok 3. týždňa v Cezročnom období

Prepis videa

cca 11 min čítania • 2151 slov

(Hrniecne hudba)
Čítanie z Listu Hebrejom. Keď máme,
bratia, smelú dôveru,


  • (Hrniecne hudba)
  • Čítanie z Listu Hebrejom. Keď máme,
  • bratia, smelú dôveru, že vojdeme do svätyne skrze Ježišovu
  • krv, tou novou a živou cestou, ktorú nám
  • otvoril cez oponu, to jest cez svoje
  • telo. A keď máme veľkňaza nad Božím domom,
  • pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so
  • srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým
  • čistou vodou. Neochvejne sa držme
  • nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý
  • dal prisľúbenie. Všímajme si jeden druhého,
  • a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom.
  • Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo
  • zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým
  • viac, čím viac badáte, že sa blíži ten
  • deň.
  • Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
  • S úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár, Pane.
  • S úprimným srdcom hľadáme tvoju
  • tvár, Pane. Pánova je zem i
  • všetko, čo ju napĺňa. Okruh zeme aj tí, čo
  • bývajú na ňom. Veď on sám položil jeho základy
  • na moriach a upevnil ho na vodách. S
  • úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár,
  • Pane. Kto smie vystúpiť na vrch
  • pánov? Kto smie stáť na jeho mieste
  • posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce
  • čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti.
  • S úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár,
  • Pane.
  • Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od
  • Boha, svojho Spasiteľa. To je pokolenie
  • tých, čo ho hľadajú, čo hľadajú tvár Boha
  • Jakubovho. S úprimným srdcom
  • hľadáme tvoju tvár, Pane.
  • Alleluja! Alleluja! Alleluja!
  • Alleluja! Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy
  • a pochodeň na mojich chodníkoch. Alleluja,
  • alleluja.
  • Pán s vami i s Duchom tvojím. Čítanie zo
  • Svätého Evanjelia podľa Marka. Sláva Tebe,
  • Pane.
  • Ježiš povedal zástupom
  • vari je lampa na to, aby ju postavili pod medicu alebo pod
  • posteľ a nie na to, aby ju postavili na
  • svietnik. Lebo nič nie je skryté, čo by
  • sa nemalo vyjaviť ani utajené, čo by sa nemalo
  • dostať na verejnosť. Kto má uši na počúvanie,
  • nech počúva.
  • Ďalej im povedal
  • Dávajte pozor na to, čo počúvate.
  • Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.
  • Ba ešte sa vám pridá. Lebo kto má, tomu sa
  • pridá a kto nemá, tomu sa vezme aj to,
  • čo má. Počuli sme slovo
  • Pánovo. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • My sme v tom prvom čítaní
  • z Listu Hebrejom počuli pár takých veľmi hlbokých
  • vecí. Ja si to uvedomujem, že niekedy, keď to len tak prečítame raz a ja
  • som mal možnosť a každý máme možnosť sa vrátiť k tomu a možno vstúpiť do toho
  • hlbšie, ale keď som si čítal dnešné čítania,
  • mne veľa hovorilo a
  • začínalo to, že keď máme smelú dôveru, že vojdeme do svätyne
  • skrze Ježišovú krv, že on hovorí, že my máme dôveru, že
  • vojdeme do svätyne, sme pozvaní. Kdesi tá svätyňa to bolo
  • miesto, kde Boh prebýval, kde bola jeho prítomnosť, kde bola Šekina.
  • To znamená, že On tam prebýval v celej svojej
  • takej hĺbke bytosti a jednoducho ponúkal seba.
  • A tam je napísané, že vlastne tou novou a živou cestou,
  • otvorilo cez oponu, to je cez Ježišovo telo, čiže cez Ježišovo
  • telo, cez to, že on zomrel na kríži, cez to, že on zaplatil
  • my, ako keby sme mali vstup do tej jeho
  • svätyne. A to je nová a večná zmluva, že už sa to nikdy
  • nezmení, že toto je nádherné, čo my môžeme mať a sme dedičmi
  • toho, že máme otvorené dvere a je len na nás,
  • jednom, že ako sa rozhodneme a pôjdeme do tej
  • láka, ako nás to v našom srdci tak vábi
  • prísť k Bohu a zažiť tú jeho prítomnosť a zažívať ju.
  • Lebo v prítomnosti Prítomného, ak nájdeme prítomnosť
  • Prítomného toho, ktorý je s nami, ak sa naše srdce otvorí pre túto
  • prítomnosť, tak my môžeme naozaj zažívať úplne také
  • občerstvenie, novú silu, novú dôveru, nové kráčanie a
  • jednoducho to spôsobí to, že my máme zrazu silu kráčať a
  • byť tým svetlom, o ktorom zas Ježiš v evanjeliu hovorí,
  • byť. Tá lampa, tá svieca, čokoľvek, čo nie je postavené
  • pod medicu alebo kdesi na zem, ale má byť postavené vysoko, aby
  • svietilo. Len ja si uvedomujem, že niekedy, keď sa pozrieme tak na seba,
  • tak si povieme, že čo ja môžem dať? Lenže ja môžem dať to,
  • čo naberiem od Boha. A keď vstúpim do tej svätyne,
  • jeho prítomnosti a ja verím, že toto sa deje aj pri každej svätej omši,
  • sme tu preto, aby sme sa nechali dotknúť jeho milosťou a
  • jeho slávou. To je jeho túžba. On preto chce byť s nami.
  • Preto je s nami, aby sa nás dotýkal preto, aby nás
  • premieňal, aby tá jeho sláva, ak je v našom vnútri, v našom
  • živote, tak potom toto svieti. Toto prináša pre iných
  • ľudí to povzbudenie a ten.Autor Listu Hebrejom nám
  • dáva ako keby taký trošku návod, že-že a čo s tým môžeme robiť?
  • Že-že jak máme vstupovať do tej svätyne?
  • Jak vlastne to ako keby máme uchopiť?
  • A on tam hovorí, že-že pristupujeme s úprimným srdcom,
  • v plnosti viery. A my ako keby
  • žijeme v takej dobe, že niekedy tá úprimnosť je taká
  • zatláčaná. A my máme také nastavenia,
  • že chceme byť dobrí pred ľuďmi, že chceme dobre
  • vyzerať. Chceme, aby nás ľudia mali radi.
  • Bojíme sa odmietnutia od iných ľudí, lenže toto-- to
  • môže spôsobovať to, že zrazu ja sa naučím určitý štýl
  • správania, ktorý nie je úprimný a ja žijem ako
  • keby v neustálom takom prepáčte, v
  • klamstve, že ja-ja niečo hrám. Lenže toto je
  • nebezpečné, že my zrazu toto môžeme začať aplikovať aj
  • na Pána Boha, že pred ním sa tvárime.
  • Pred ním, ako keby sme hej, robili nejaké gestá,
  • ktoré sú prázdne, lebo nevychádzajú z nášho srdca,
  • nekorešpondujú s tým, čo je v našom vnútri.
  • A my, ako keby sme potom naozaj sa na niečo
  • Ale on tu hovorí, že pristupujeme s úprimným srdcom.
  • Čiže ja presne taký, aký som v tej najhlbšej pravde, ktorú
  • mám schopnosť o sebe poznať a vedieť, tak ja s touto
  • pravdou potrebujem prísť pred Pána Boha a toto mi ako keby dáva
  • tú slobodu, že áno, Pane, ja som taký, aký som, ale ja
  • verím v tvoju dobrotu. Verím v tvoju lásku,
  • aby si ma políčkoval, aby si ma ja neviem dal dole, lebo už ma
  • všetko možné dáva dole. Ale ja verím, že on je ten, ktorý je naozaj lekár,
  • čo som na začiatku svätej omše spomínal, že ja môžem prísť k nemu a on
  • je ten, ktorý na lomenú trstinu nie dolomí hasnúci
  • nedohasí, ale zrazu ma dvihne a môže vzkriesiť to
  • moje
  • zomreté ja, ktoré mŕtve ja, ktoré dostalo
  • toľko rán a ktoré možno je zlomené pod ťarchou hriechu a
  • iných ľudí a hociakej zloby. A on sa toho môže
  • dotknúť a zrazu ma môže vzkriesiť k novému životu.
  • Ale ja k tomu potrebujem prísť v úprimnosti a povedať mu naozaj mi ten
  • život nefunguje. Naozaj niektoré veci potrebujem,
  • dotkol. A potom on tam hovorí, že v plnosti viery tam máme
  • prichádzať. Viete, ja keď prídem pred Pána Boha a nemám
  • je živý, že môže konať, že sa ma môže dotýkať tak, ako keby som
  • len urobil jeden krok s tým, že dám si nejakú prestávku v
  • nejakom priestore, ale nemám očakávania, že to niečo
  • prinesie. Ja-Ja som presvedčený, že každé stretnutie s
  • Bohom niečo pre nás prináša, ak je to úprimné, ak naozaj ja
  • prichádzam s vierou a očakávam ten jeho dotyk.
  • Ak očakávam ten jeho vstup do môjho života, každé stretnutie
  • niečo robí. My možno to nevieme pomenovať, ale ono nás to
  • premieňa. A tých stretnutí, keď je viac, tak potom môžeme vidieť to
  • ovocie a ten efekt toho, ako sa nás Boh dotýka, ako nás
  • premieňa. A to je podľa mňa kľúčové práve preto,
  • dokázali žiť tú plnosť, do ktorej on nás pozýva.
  • A
  • autor Listu Hebrejom pokračuje ďalej, že-že máme tam ísť so srdcom
  • očisteným od zlého svedomia. A to je naše
  • pokánie, že keď vieme, že-že čo sa nepodarilo, keď
  • vieme, čo sme zanedbali, ak vieme, že nám tie príležitosti robiť
  • dobro ušli pomedzi prsty a my sme jednoducho sa nezmohli na
  • slovo, nezmohli sme sa na krok, nezmohli sme sa na úsmev,
  • nezmohli sme sa možno na nejaký skutok, ale ostali sme stáť, lebo nás
  • to prekvapilo, lebo sme boli zahanbení, lebo ja neviem čo.
  • To všetko, všetko my môžeme ako keby tak priniesť
  • tej úprimnosti a povedať Tak, Bože, premeň ma, lebo ja nechcem ostať
  • kvôli tomu, že v mojom srdci sú naukladané veci,
  • bránia vstúpiť do tej svätyne. Ale ja tam chcem prísť naozaj
  • čistý, aby Boh mal radosť z mojej prítomnosti v
  • práve s tým, že ja prinesiem ľúbeznú vôňu a cez pokánie
  • ja obývam všetko to, čo smrdí a cez pokánie,
  • toho, že je to obmyté a zrazu nadobúdam práve
  • krásny, krásne vnútro, ten krásny vzhľad, do ktorého on ma
  • pozýva a ktorý môžem vyžarovať, lebo on mi to dáva a on
  • zmýva. Ale to pokánie je ako keby otvorenie
  • Božia milosť mohla prúdiť a ma obmyť.
  • A to bola tá vlastne druhá vec. A potom on tam ešte hovorí, že
  • neochvejne sa držme nádeje, viete, že-že my
  • žijeme ako keby v takej dobe. A preto si myslím, že Svätý
  • Otec celý jubilejný rok dal, že sme putníci
  • nádeje, že-že máme putovať v nádeji a máme
  • putovať k nádeji, ktorou je sám Boh.
  • Že-že tento svet je plný takého
  • negativizmu, frustrácie a zlých správ, že-že keď si
  • čítame správy, keď počúvame správy alebo pozeráme tak na
  • vyskakujú samé negatívne veci a potom, ako keby sa nás to tak
  • dotýkalo, ono tak vstupuje do nášho života a môžeme
  • takí bezradní a možno bez nejakej radosti žiť a bez
  • nejakého očakávania niečoho dobrého.
  • Lenže viete, toto je realita tohto sveta, ale my-my sme
  • pozvaní žiť do reality, v ktorej Boh je Pánom
  • a my žijeme v tej realite, kde Boh je Pánom.
  • A pre mňa Biblia nesie so sebou toľko prisľúbení, ktoré mi
  • Boh hovorí aj napriek tomu všetkému, čo sa bude okolo mňa
  • diať, tak On mi hovorí, že ja som stále s tebou.
  • Ja mám všetky vlasy na tvojej hlave spočítané.
  • Ja ťa neopustím ani nezanechám. V Biblii sa hovorí, že máme
  • sedemtisíc prísľúbení.Že my ich potrebujeme akokeby
  • prijímať práve preto, aby trošku vynegovali, aby vytlačili to
  • negatívne z tohto sveta a to nás potom tak presunie z toho, že
  • už je také ťažké. Všetko je tu také zlé, všetko sa tu kdesi rúca
  • a ja zrazu počujem Boha, že "Ale neboj sa, červíček Jakub, ja som
  • s tebou." A zrazu Mhm. Aha, že, že tu aj keby čokoľvek sa stalo, tak ja
  • môžem sa posunúť do niečoho, čo je nádherné.
  • Čiže my máme, v neochvejne sa držme nádeje,
  • prosím. Ak príde čokoľvek, čo je ťažké, nepusťme sa tej
  • nádeje. Toto, toto nás drží nad vodou, kde my môžeme ešte
  • dýchať. Ak prestaneme mať nádej, tak nás to
  • potopí, utopí a potom my prestaneme dýchať a
  • prestaneme žiť. To, do čoho nás Boh pozýva,
  • nadychovať niečo, niečoho, čo je čerstvé, čo nás
  • oživuje. A tento svet a nepriateľ, ktorý je v tomto svete, on
  • nás chce potopiť bez toho, aby sme boli vyživovaní v našom vnútri.
  • A potom naozaj môžeme byť veľmi takí skleslí.
  • Teraz cez víkend bolo v Ríme jubileum
  • komunikátorov. Stretli sa tam tí, ktorí komunikujú v
  • rámci Cirkvi a za Cirkev v mnohých krajinách sveta.
  • A Svätý Otec im povedal, že, že komunikácia
  • kresťana znamená ukázať, že Božie kráľovstvo je
  • blízko, tu a teraz ako zázrak, ktorý môže
  • zažiť každý. Chápete? A Papež nám hovorí, že, že
  • tá komunikácia, to nie je len pre tých, ktorí robia v nejakých tlačových
  • kanceláriách, ale to je, aaa,
  • komunikácia je pre každého kresťana, aby sme boli
  • svedkami toho, že my žijeme zázrak.
  • Tu a teraz je Božie kráľovstvo veľmi blízko.
  • A Božie kráľovstvo presne toto je radosť.
  • To je pokoj, to je spravodlivosť. To je to, čo môžeme mať práve z toho
  • vzťahu s Bohom. Tak nás chcem len dnes pozvať do toho,
  • keby si uvedomili, že my môžeme vstúpiť do tej svätyne.
  • Môžeme tam prísť v úprimnosti, v pokáni.
  • Pán Boh nás môže premieňať a my sa potom môžeme stať tými, ktorí
  • prinášajú svetlo nádeje pre tento svet a premieňajú ho práve
  • tým, že hovoríme Ale Božie kráľovstvo je tu a
  • A to je ten zázrak, v ktorom my môžeme žiť.
  • To je tá dimenzia, do ktorej my sa potrebujeme neustále
  • vidieť ju tými duchovnými očami. A to nás potom naozaj premení
  • na to svetlo, ktoré bude postavené navrch a zasvieti
  • tým, ktorí potrebujú, ktorí, ktorí možno žijú v
  • tmách.
  • (štyri sekundy pauzy) Pane, tak ťa prosíme, aby si premenil v prvom
  • rade nás.
  • Dotkni sa tých miest, kde sme možno pozraňovaní,
  • ubolení, kde sme slabí, kde
  • zlyhávame. Vstúp do tej
  • našej svätyne srdca a premeň nás. A potom
  • my chceme zažiť tú tvoju slávu a
  • dobrotu, ktorá nás premení do plnosti, aby sme sa
  • stali svetlom tohto sveta. Bez teba to nevieme ani
  • nemôžeme urobiť, a preto sa skláňame pred tebou a
  • prosíme, pomôž nám. Amen. Amen.
  • (hudba)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO