Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
MODLIŤ SA ZA MŔTVYCH
káže dp. Daniel Dianpondelok 32. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(intro muziky)
Začiatok knihy múdrosti.
Milujte spravodlivosť. Vy, čo súdite zem,
- (intro muziky)
- Začiatok knihy múdrosti.
- Milujte spravodlivosť. Vy, čo súdite zem,
- dobromyselne premýšľajte o Pánovi a hľadajte ho
- s úprimným srdcom,
- lebo sa dáva nájsť tým, čo ho nepokúšajú, a
- zjaví sa tým, čo v neho veria.
- Veď prevrátené myšlienky vzďaľujú od Boha a
- pokúšaná moc odvrhuje hlupákov.
- Do zlovoľnej duše múdrosť nevkročí, ani v tele
- oddanom hriechu bývať nebude.
- Veď Svätý Duch, učiteľ uteká od pretvárky,
- vyhýba sa nerozumným myšlienkam a blížiaca sa
- nepravosť ho odháňa.
- Múdzosť je duch, čo miluje človeka,
- ale nenechá bez trestu rúhača, čo sa previnil perami.
- Lebo Boh je svedkom jeho vnútra,
- neklamne skúma jeho srdce a počúva, čo
- hovorí.
- Veď Pánov duch napĺňa zemegruh a ten, čo
- udržuje všetko, pozná každý hlas.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Veď ma, Pane, po ceste k večnosti.
- Veď ma, Pane, po ceste k večnosti.
- Pane, Ty ma skúmaš a vieš o mne všetko.
- Ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka
- vnímaš moje myšlienky, či kráčam a či
- odpočívam, ty ma sleduješ a všetky moje cesty sú
- ti známe.
- Veď ma, Pane, po ceste k večnosti.
- Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už
- vieš, čo chcem povedať. Obklopuješ ma spredu i
- zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.
- Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť.
- Je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
- Veď ma, Pane, po ceste k večnosti.
- Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred
- tvojou tvárou?
- Ak vystúpim na nebesia, ty si tam. Ak zostúpim
- do podsvetia, aj tam si.
- Veď ma, Pane, po ceste k večnosti.
- I keby som si pripevnil krídla zorničky a ocitol
- sa na najvzdialenejšom mori, ešte aj tam ma tvoja
- ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.
- Veď ma, Pane, po ceste k večnosti.
- Aleluja, aleluja.
- Sviete ako svetlá na svete a držte sa pevne
- slova života.
- Aleluja.
- (krok) Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojím učeníkom: "Nie je možné, aby
- neprišli pohoršenia, ale beda tomu skrze koho prichádzajú.
- Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a
- hodili ho do mora.
- Ako by mal pohoršiť jedného z týchto maličkých?
- Dávajte si pozor!
- Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho, ak sa obráti,
- odpusť mu.
- A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k
- tebe a povie: Łutujem, odpusť mu.
- Apoštoli povedali Pánovi: Daj nám väčšiu vieru.
- Pán vravel:
- Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste
- tejto moruši: Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do
- poslúchla by vás."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- (šepot)
- Moji milovaní,
- (dvoch sekúnd pauza) (vydych) keď
- nitriansky diecézny biskup Ján Pastor
- v roku 1977 v Púchove
- pochovával svojho predchodcu, ktorý dlhé roky
- bol farárom v tomto meste,
- pána kanonika Viktora Kállaya,
- začal
- úvodné slová takto:
- "Svätá a nábožná to myšlienka modliť sa za
- mŕtvych."
- A potom rozvinul
- dôvod,
- prečo je to svätá a nábožná myšlienka modliť sa za mŕtvych.
- V modlitbe za mŕtvych vyjadrujeme
- svoju úctu
- a vďaku tým, za ktorých sa modlíme,
- ale zároveň vedomí si svojich slabostí,
- svojich nedokonalostí, ba priam svojich hriechov.
- Prosíme,
- aby im Pán odpustil ich viny.
- A to je aj dôvod,
- prečo cirkev
- v tých normálnych časoch, keď ne-nás
- nesužoval covid,
- dala na prvé novembrové dni
- tú oktávu modlitieb za zosnulých a
- možno získavania úplných odpustkov pre nich.
- Ak som v úvode spomínal,
- že liturgická farba fialová je farba pôstneho a
- adventného obdobia, teda obdobia, v ktorom
- konáme nejaké úkony kajúcnosti.
- Ale zároveň v tom adventnom období je to aj
- farba veľkého očakávania, očakávania
- stretnutia sa s Pánom. A potom je to aj liturgická
- farba slávenia svätých omši za zosnulých.
- Tak som to povedal cielene, lebo aj ten čas od prvého do
- ôsmeho novembra pre veriaceho človeka
- je časom pokánia. To pokánie sa
- prináša v tej, v tom skutku, ktorý je viazaný
- na tieto dni pre získanie úplných odpustkov, ja
- musím obetovať svoj čas. A v tých
- normálnych okolnostiach prvého až ôsmeho novembra ísť na
- cintorín a tam sa, hoc aj v duchu pomodliť
- akúkoľvek modlitbu
- za zosnulých.
- Obetujem svoj čas, vzdávam sa ho. Mohol by som
- sledovať nejaký dobrý televízny seriál, alebo by som mohol ísť so svojimi
- priateľmi na kávu
- alebo jednoducho ísť niekde na prechádzku.
- A ja idem na cintorín, lebo mňa s tými zosnulými
- spája živá viera,
- živá viera, ktorá je posilňovaná cirkvou.
- A tá múdra Matka učiteľka Cirkev do našich rúk
- vkladá možnosť položiť tie najkrajšie dary na hrob
- našich zosnulých.
- V tomto čase covidu Apoštolska penitenciária
- po schválení Svätým otcom pápežom Františkom,
- ktorý je správcom týchto úžasných milostí, ktoré sa
- volajú Úplné odpustky, nám rozšírila tých
- osem dní
- na celý mesiac november a my si môžeme vybrať ktorýkoľvek deň a
- ísť vykonať ten úkon lásky
- alebo kajúcnosti na cintorín
- a privlastniť
- ten dar, ktorý Cirkev vkladá do mojich rúk,
- duše, duši v očistci.
- A my
- potrebujeme si uvedomiť túto skutočnosť o to viac,
- čím viac sa blíži aj ten okamih
- toho preťatia tej pol priamky nášho života.
- Lebo na začiatku náš život je ohraničený našim počatím
- a potom je preťatý
- tým okamihom
- nášho prechodu z častnosti do večnosti, aby už nikdy tá
- polpriamka nemala koniec.
- A uvedomujeme si jedno,
- že aj my raz budeme odkázaní na takéto
- úkony lásky, pokánia zo strany tých, ktorí
- po nás ostanú žiť na tejto zemi.
- A preto je dobré vedieť pripomínať túto myšlienku
- vzájomného obdarovávania
- nielen sebe,
- ale aj tým, ktorí vyrastajú, sú dnes možno malí,
- a preto ich treba vedieť vodiť aj na cintorín a tam v nich
- istým spôsobom robiť katechézu.
- Uživotňovať do nich vieru vo vzkriesenie z
- mŕtvych. Lebo žiaľ, musíme konštatovať,
- že tá viera slabne,
- a preto je načase prosiť, ako prosili apoštoli,
- daj nám väčšiu vieru.
- A využívať k tomu všetky prostriedky, ktoré nám tu Pán zanechal
- v svojej blahozvesti,
- ale i v slávení Eucharistie. Aby naša viera rástla
- a my sme boli tými, ktorí utvrdzujeme vieru v
- srdciach našich bratov a sestier.
- A aby sme veľmi často
- vedeli prosiť slovami Žalmistu: Veď ma, Pane,
- po ceste k večnosti
- Aby sme tu nežili tak,
- akoby nikdy nič sa nemalo zmeniť.
- Žili len svojimi starosťami o svoj každodenný chlieb,
- ale zabúdajúc, že my potrebujeme k získaniu
- večného života aj ten eucharistický
- chlieb.
- Aby Ježiš v Eucharistii bol naším sprievodcom
- a aby sme,
- keď si budeme spomínať na svojich zosnulých,
- vedeli spomínať na nich so živou vierou a vedeli
- robiť to,
- čo nám živá viera ponúka. K čomu nás
- volá?
- Aby sme im vedeli vyprosovať svätosť.
- Lebo každá duša,
- ktorá naším pričinením cez
- udelenie tých plnomocných odpustkov z milosti
- Matky Cirkvi
- sa stáva svätou, stáva sa naším
- veľkým rodovníkom.
- A tak v úvodzovkách,
- ako to povedal v tej pohrebnej kázni
- aj biskup, na ktorého si dnes s veľkou úctou a vďakou
- spomínam,
- vyrábajme svätých,
- vyrábajme svätých cez modlitbu
- a prosme,
- aby aj my žijúci už na tejto zemi, sme sa stávali
- svätými.
- Lebo svätými sa nestávame v okamihu smrti.
- A preto prosme dnes tak úprimnivo, veď ma, Pane,
- po ceste k večnosti. Amen
- (glávanie)






