Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
MODLITBA PRÍHOVORU
káže dp. Marek Vaňuš, SVDPondelok 24. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(piano)
Čítanie z prvého listu svätého apoštola
Pavla
- (piano)
- Čítanie z prvého listu svätého apoštola Pavla
- Korynťanom.
- Bratia,
- nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie, ale na
- horšie.
- Predovšetkým počúvam, že sú medzi vami
- roztržky, keď sa schádzate v cirkvi.
- A sčasti tomu aj verím, lebo musia byť medzi vami aj
- rozkoli, aby sa ukázalo, kto z vás sa
- osvedčí.
- Keď sa teda schádzate, nie je to požívania Pánovej
- večere,
- lebo každý si hneď vezme a zje svoju večeru.
- A potom jeden je hladný a druhý opitý.
- Nemáte vari domy, kde môžete jesť a piť?
- Alebo povrhujete Božou cirkvou a chcete zahanbiť
- tých, čo nič nemajú?
- Čo vám mám povedať? Mám vás schváliť?
- Za toto vás nepochválim.
- Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal,
- že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb,
- vzdával vďaky, lámal ho a povedal:
- „Toto je moje telo, ktoré je pre vás.
- Toto robte na moju pamiatku."
- Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento
- kalich je nová zmluva v mojej krvi.
- Toto robte, kedykoľvek ho budete piť na moju
- pamiatku."
- A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a
- piť tento kalich, zvestuje Pánovu smrť,
- kým nepríde
- Počuli sme Božie slovo
- Bohu vďaka.
- Zvestujeme Pánovu smrť, kým nepríde v sláve.
- Zvestujeme Pánovu smrť, kým nepríde v
- sláve.
- Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi
- otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu
- zmierenia. Preto som povedal: „Hľa, prichádzam."
- Zvestujeme Pánovu smrť, kým nepríde v
- sláve.
- Vo zbytku knihy je napísané o mne, že mám plniť
- tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj, hlboko v
- srdci mám tvoj zákon.
- Zvestujeme Pánovu smrť, kým nepríde v
- sláve.
- Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení.
- Svojim perám hovoriť nebránim. Pane, ty to vieš.
- Zvestujeme Pánovu smrť, kým nepríde v
- sláve.
- Nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú
- a tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria.
- Nech je zvelebený Pán.
- Zvestujeme Pánovu smrť, kým nepríde v
- sláve. Haleluja, haleluja, haleluja,
- haleluja.
- Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného
- Syna. Každý, kto v neho verí, má večný život.
- Haleluja, haleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď Ježiš skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do
- Kafarnauma.
- Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil,
- Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších
- s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil.
- Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili:
- „Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje náš národ.
- Aj synagógu nám postavil."
- Ježiš teda išiel s nimi
- a keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s
- odkazom:
- „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.
- Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe.
- Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie.
- Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov.
- Ak taktorému poviem choď, ide inému: Poď
- sem, tak príde
- a svojmu sluhovi urob toto, on to urobí."
- Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a
- zástupom, čo ho sprevádzali, povedal:
- „Hovorím vám, takú vieru som nenašiel ani v Izraeli."
- A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry,
- tak v tomto evanjeliu, ktoré práve doznelo,
- príbeh modlitby príhovoru.
- Židovský starší Kafarnaoma prichádzajú za Ježišom
- s prosbou, aby uzdravil sluhu stopníka, čo bol
- veliteľ rímskeho vojska.
- A z iných častí evanjelia, ako aj z toho dejinného kontextu dobre
- židia vo všeobecnosti v tej dobe Rimanov nemusali.
- Bola to cudzia nadvláda, ktorú možno ako tak
- ešte tak trpeli,
- ale zväčša ju nenávideli. Ba boli aj skupiny, ktoré otvorene
- brojili proti Romanom.A
- tak skutočnosť, že títo starší, židovskí starší z
- Kafarnauma, prichádzajú za Ježišom prihovoriť sa za
- mu preukázal priazeň,
- je taký konkrétny príklad toho, že človek sa nemusí
- nechať
- determinovať všeobecne vládnucou mienkou.
- To, čo si všetci myslia, musím aj ja,
- lebo takto to je. Ono krásne to vidno jednak na samotnom
- ktorý ako vydávajú svedectvo tí starší,
- sa
- k Židom nesprával arogantne z pozície moci, ktorú mal,
- ale ústretovo. Dokonca oni krásne vydávajú to svedectvo,
- miluje náš národ.
- A potom aj zo strany, z tej druhej strany, zo strany Židov, ktorí nehádžu
- všetkých do jedného vreca, ale na tú út-ús-úsretovosť, ktorú
- dostávajú, odpovedajú ústretovosťou.
- To je také prvé povzbudenie, ktoré môžeme vnímať v tomto evanjeliu.
- A okrem toho, ako som povedal, príbeh hovorí o sile
- príhovoru
- tam, kde je vzájomný rešpekt,
- kde je vnútorná láska, môžeme povedať.
- O tej láske stotníka vydávajú svedectvo židovskí starší
- a zase ich lásku k stotníkovi vidno z toho, že
- sú ochotní sa za neho prihovoriť,
- že kde je táto vnútorná jednota,
- tak sa vytvára priestor, v ktorom sa môže
- zjavovať Kristova uzdravujúca moc.
- Čiže cez tento evanjeliový príbeh vnímame, že modlitba príhovoru za iných
- je formou vyjadrenia vnútornej lásky
- a umožňuje Ježišovi konať.
- V dosť ostrom kontraste s týmto posolstvom
- Evanjelia
- zaznieva úryvok prvého čítania, ktorý nám priniesol niekoľko
- veršov z prvého Pavlovho listu Korynťanom.
- Je to list, ktorý keby čo ste účastní Svätej omše
- všedný deň, tak vnímate, že čítame už tretí týždeň postupne na
- pokračovanie
- A Pavol v tomto úryvku napomína spoločenstvo veriacich
- ohľadom toho, ako sa schádzajú na slávenie Pánovej
- teda na slávenie Eucharistie.
- On im hovorí, že no neschádzate sa na lepšie,
- A uvádza, čo konkrétne narúša ten vlastný zámer
- slávenia
- toho pramena a vrchola každej kresťanskej modlitby, ktorou je
- Svätá omša, teda aj Eucharistia. Teda to, čo slávime aj teraz.
- Pavol ich najprv konfrontuje s tou bolestnou pravdou o ich vnútornom
- Predovšetkým počúvam, že sú medzi vami roztržky,
- Tento problém, keď čítame prvý list Korynťanom,
- zrejme teda šlo o niečo, čo bolo dosť silno prítomné v korinthskej
- komunite. Tvorili sa tam akési skupinky, ktoré sa asi
- vzájomne porovnávali a posudzovali
- a prirodzene to zasievalo nepokoj
- A Pavol im ako liek na toto ich rozdelenie, tie roztržky,
- už tam v tom počiaku toho listu ponúka
- osvojenie si Kristovej múdrosti kríža,
- ktorá nestavia na tej ľudskej prestíži, ale na
- tom
- prese-- ani na presadení sa, ale na tej vernosti Bohu, na blízkosti
- Bohu. Pretože keď je človek naozaj blízko Bohu,
- ostatných bratov a sestier.
- Naopak nejednota, ktorú človek zámerne vytvára a živí,
- vzďaľuje od Pána.
- A to platí aj dnes.
- Pokiaľ ja osobne nejak vedome živím nejakú nejednotu aj v
- spoločenstve cirkvi,
- ak zámerne prinášam do tohto kresťanského spoločenstva
- rozdelenie a roztržky,
- tak moja účasť na Eucharistii sa do istej miery stáva jej zneužitím.
- Eucharistia totiž vyjadruje jednotu,
- ako to aj svätý apoštol Pavol už skôr vyjadril v tom istom liste.
- Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo
- máme všetci podiel na jednom chlebe
- A druhý taký problém, ktorý Pavol vyčítal Korynťanom
- ako nezlučiteľný so slávením Eucharistie,
- bola bezohľadnosť sebectva.
- Keďže v tých prvotných komunitách slávenie Pánovej večere bolo
- spojené aj s agape, s tým pohostením, tak veľmi ľahko mohlo dôjsť k
- určitým excesom. Každý si prinesol to svoje a možno na
- nedával-- nebral ohľad. A Pavol to tak vyjadruje: „Každý si hneď
- vezme a zje svoju večeru a potom jeden je hladný a druhý opitý."
- Kontrast
- Čiže toto sebecké zameranie sa na seba
- Pavol rázne odsudzuje,
- lebo ono, ako hovorí, je opovrhovaním spoločenstvom,
- a teda je v podstate— je v protiklade s podstatou
- Eucharistie, ktorá sprítomňuje Kristovo vydanie sa
- za nás až do krajnosti, na smrť
- a sláviť Eucharistiu na Ježišovu pamiatku
- znamená túžiť pripodobňovať sa mu v tom
- vychádzaní v ústrety iným bratom a sestrám.
- Takže dnes si skúsme vziať k srdcu jednak tie
- Pavlove upozornenia a vyvarujme sa zbytočných
- roztržiek a sebectva, ktoré ničia svedectvo o
- Eucharistii a skúsme sa skôr inšpirovať postojom židovských
- starších z dnešného evanjelia,
- ktorí boli schopní prekonať predsudky
- a veľkodušne sa prihovorili aj za reprezentanta
- nepriateľskej mocnosti.
- Tak budeme môcť aj my sami
- zakusovať a potom prinášať iným moc
- Kristovej bl-blízkosti. Amen
- (outro muzika)
