Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
MÔŽE KŇAZ NEUDELIŤ ROZHREŠENIE?
s arcibiskupom Cyrilom VasiľomMôže sa stať, že mi kňaz pri spovedi neudelí rozhrešenie? Je to len z rozhodnutia daného kňaza alebo sú na to nejaké pravidlá? Čo mám robiť, aby som rozhrešenie dostal?
Prepis videa
(piano akustická hudba)
Otázka uznania vlastnej hriešnosti i
nápravy
- (piano akustická hudba)
- Otázka uznania vlastnej hriešnosti i nápravy
- konkrétneho previnenia, otázka pokánia, zadosťučinenia a
- odpustenia je stará ako človek. Mierovacie
- obete i kajúce skutky sú súčasťou prakticky všetkých náboženských
- systémov. Rovnako ich poznal aj Starý zákon.
- Vedomie, že iba Boh môže skutočne odpúšťať hriechy,
- bolo hlboko zakorenené v náboženskom vedomí Izraela.
- Preto sa farizeji pohoršovali nad Ježišovimi slovami: "Odpúšťajú sa
- ti hriechy?" Nepočítali totiž s tým, že tieto slová boli
- oprávnené, vyriekol ich totiž Boží Syn, druhá osoba
- Najsvätejšej Trojice, pravý Boh a pravý človek.
- Túto istotu Božieho odpustenia sa Kristus rozhodol
- ponúknuť ľuďom aj po ukončení svojho vykupiteľského
- poslania. Po svojom zmŕtvychvstaní ustanovil trvalý
- viditeľný znak: sviatosť pokánia alebo sviatosť
- zmierenia. Večer na Veľkú noc sa Pán Ježiš ukázal
- svojim
- apoštolom a povedal im: "Prijmite Ducha Svätého.
- Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich
- zadržíte, budú zadržané." Poďme teda k dnešnej
- otázke.
- Môže kňaz neudeľiť rozhrešenie?
- Áno, z týchto Ježišových slov vidíme, že môže a je
- potrebné aj dodať, že niekedy je to aj jeho povinnosťou.
- Ale takéto jednoduché skonštatovanie si vyžaduje predsa len trochu presnejšie
- vysvetlenie.
- Sviatosť pokánia sa totiž skladá z úkonov
- kajúcnika i spovedníka. Rozhrešenie je
- teda zo strany kňaza záverečným aktom
- sviatosti zmierenia, teda procesu návratu kajúcnika k
- Bohu. Procesu, ktorý v sebe zahŕňa bolesť nad spáchanými
- hriechmi a odpor voči nim, ich vyznanie, ako aj
- pevné predsavzatie v budúcnosti viac nehrešiť a napraviť, nakoľko je to
- možné, aj spáchané zlo.
- Ak tento proces prebehol zo strany kajúcnika pravdivo a
- skutočne, udelenie rozhrešenia je nielen kňazovou
- povinnosťou, ale aj najväčšou radosťou.
- Takže ešte raz si prejdime jednotlivé fázy.
- Ľútosť býva definovaná ako bolesť duše nad
- spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie, spredu sa zatim viac nehrešiť.
- Majú ju podnetovať dôvody, ktoré pochádzajú z viery.
- Ak sa ľútosť rodí z lásky k Bohu, volá sa
- dokonalá. Ak sa zakladá na iných dôvodoch, volá sa
- nedokonalá. Vyznanie. Kto chce dosiahnuť zmierenie
- s Bohom a s cirkvou, musí vyznať kňazovi všetky ťažké
- hriechy, z ktorých sa ešte nespovedal a na ktoré sa
- rozpamätá po
- starostlivom spytovaní svedomia. Zadosťučinenie.
- Mnohé hriechy spôsobujú škodu blížnemu.
- Treba urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda napravila,
- napríklad vrátiť ukradnuté veci, napraviť dobre meno toho,
- koho sme osočovali, odčiniť urážky.
- Vyžaduje to už sama spravodlivosť. A tu sa dostávame k jadru otázky.
- Kňaz dáva rozhrešenie po predchádzajúcom splnení úkonov
- kajúcnika, teda ľútosti, plnom vyznaní, predsavzatí
- nehrešiť a dobrovoľnom prijatí povinností zadosťučinenia.
- Ak by jeden z týchto prvkov chýbal, nemôžeme hovoriť o skutočnej
- spovedi
- a ani prípadné vyslovenie slov rozhrešenia, napríklad z ľudských
- ohľadov, aby som neurazil alebo neodradil
- kajúcnika, by
- neprinášalo skutočné odpustenie hriechov pred Bohom.
- Bolo by zneužitím spovedi a teda ďalším hriechom.
- Aký zmysel by napríklad malo vyznanie hriechov bez
- ľútosti? Čím by bolo? Vystatovaním sa vlastnými hriechmi?
- Takže, Otče, toto sú moje hriechy.
- Viem, že sú to hriechy, ale vôbec ich neľutujem.
- Bolo to fajn a už sa teším, kedy sa ich dopustím znova.
- A teraz mi dajte rozhrešenie. Alebo napríklad: "Otče, vyznám sa
- zistých hriechov a ich ľutujem, ale mimochodom, mám aj ďalšie
- hriechy, ale tie ďalšie vám radšej ani nepoviem,
- lebo ich neľutujem a
- nechcem teda s vami o nich hovoriť." Tak čo, má dať kňaz
- polovičné rozhrešenie?
- Najdelikátnejšia je otázka predsavzatia.
- Je rozdiel medzi tým, že poznajúc svoju slabosť, obávam sa,
- že sa
- mi v tej a v onej veci nepodarí dodržať predsavzatie, ale
- veľmi by som túžil po tom, aby sa mi to podarilo.
- K tomu potrebujem Božiu pomoc a milosť a o ňu aj teraz prosím.
- Je to pocit človeka, ktorý bol obmytý a oblečený do nového
- bieleho rúcha a túži po tom, aby ostalo čisté, aj keď vie, že to
- nebude jednoduché. Iná situácia je, keď už dopredu viem, že môj
- ďalší krok, len čo vyfasujem nové oblečenie,
- bude vyváľať sa v ňom v
- prachu a blate.
- Predsavzatie chrániť sa hriechu si nedávam, lebo už v tejto
- chvíli plánujem dopustiť sa ho znova.
- Má zmysel dávať nové, čisté rúcho človeku s týmto plánom?
- A náprava.
- Nuž áno, otče, ukradol som auto. Spovedám sa z toho,
- ale nechcite po mne, aby som auto vrátil.
- Páči sa mi a je fajn mať auto, kým ma nechyťia policajti, aspoň sa
- mám na čom voziť. A teraz mi chvíľčku dajte rozhrešenie.
- Podobných situácií je teda viac. Nemá zmysel dávať
- rozhrešenie, ktoré by nebolo ani rozhrešením naozaj
- odpúšťujúcim hriechy,
- keďže mu nepredchádza skutočná kajúcnosť, skutočné
- vyznanie všetkých hriechov, ani skutočné predsavzatie chrániť sa
- hriechu, ani úmysel nápravy. Teória je teda
- jasná.
- To, čo je dôležité, akým spôsobom ju ale kňaz
- uplatní. Prv, než by som ako kňaz jednoducho
- skonštatoval, že
- nemôžem dať rozhrešenie, lebo na to existujú vyššie zmienené
- a ďalšie dôvody, tak musím urobiť v miere mojich
- možností a s Božou pomocou všetko preto, aby som úvodnú
- indispozíciu kajúcnika zmenil a napravil.
- A tu platí pravidlo múdrej láskavosti,
- ústretovosti i povzbudenia. Kňaz nie je na to, aby
- kajúcnika len pokarhal alebo netrpezlivo odmietol.
- Má sa snažiť predovšetkým priviesť ho k náprave úmyslu,
- teda ku skutočnej ľútosti, k odhodlaniu naozaj bojovať so
- svojou slabosťou a hriechom ik rozhodnutiu prijať
- zadosťučinenie a vykonať nápravu.
- Situácia, pri ktorej kňaz nemôže udeliť rozhrešenie,
- je pre
- kňaza bolestná a zarmucujúca, ale súčasne je
- aj výzvou, aby urobil všetko, čo je v jeho silách, aby
- túto nemožnosť premenil na možnosť.
- Veď pre Kristovho kňaza niet väčšej radosti ako to, že môže
- byť nástrojom Božieho odpustenia a lásky.
- (pohodlná hudba)
Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri






