Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
13.12.2021
7:30 min.
Titulky od AI
Zobrazené 2143x

MÔŽE SA NEVERIACI DOSTAŤ DO NEBA?

s arcibiskupom Cyrilom Vasiľom

Môže sa človek, ktorý odmieta vzťah s Bohom a nehlási sa k náboženskej viere, dostať do neba, pokiaľ sa snaží žiť slušný život podľa svedomia? Existujú nejaké podmienky pre večný život?

Prepis videa

cca 5 min čítania • 865 slov

(piano akustická hudba)
Môže sa neveriaci človek dostať do neba?
Najprv je potrebné ujasniť si termíny.


  • (piano akustická hudba)
  • Môže sa neveriaci človek dostať do neba?
  • Najprv je potrebné ujasniť si termíny.
  • Čo máme na mysli, keď sa pýtame, či sa nejaký človek môže dostať do
  • neba?
  • Ide o ľudové a zjednodušené pomenovanie toho, čo v teologickej reči
  • nazývame spásou človeka, teda dosiahnutím jeho
  • posledného cieľa, ktorý vyplýva z jeho osobitnej
  • dôstojnosti. Spása v bežnom význame slova
  • znamená oslobodenie od nebezpečenstva, zachránenie sa z nejakej
  • nebezpečnej situácie či prekonanie nejakej veľkej
  • prekážky. Posledný cieľ celého Božieho poriadku a
  • zmyslu celého stvorenia, najmä človeka, je dosiahnutie
  • najplnšej jednoty s Bohom.
  • Tá sa uskutočňuje v dosiahnutí plnosti lásky, teda
  • vzťahu, ktorý je vlastný Bohu, v jeho tajomstve
  • Najsvätejšej Trojice. To je to, čo teologicky nazývame
  • spása a ľudovo nebom.
  • Dostať sa do neba teda vlastne znamená dosiahnuť
  • svoj nadprirodzený večný cieľ trvalého spojenia
  • sa s Bohom v láske.
  • Ide o najvyššie zhodnotenie ľudskej dôstojnosti, ktorá má
  • pôvod v tom, že človek je stvorený na Boží obraz a
  • podobu.
  • Človek má k tomuto zavŕšeniu smerovať slobodne,
  • ako to zodpovedá jeho najhlbšej bytostnej túžbe, ktorá v ňom prebýva
  • ako túžba po pravde, po kráse, po láske, po dobre,
  • po spravodlivosti, teda po Bohu.
  • Cirkevné učenie vyjadrené v konštitúcii Druhého vatikánskeho koncilu
  • Lumen gentium učí: "Všetci ľudia sú povolaní do
  • spoločenstva nového Božieho ľudu.
  • Veď Boh na to poslal svojho Syna.
  • Do katolíckej jednoty Božieho ľudu sú povolaní všetci
  • ľudia. Rozličným spôsobom do nej patria alebo sú
  • na
  • ňu zameraní tak katolícki veriaci, ako aj ostatní
  • veriaci v Krista a napokon vo všeobecnosti všetci
  • ľudia povolaní Božou milosťou k spáse."
  • Takže všetci,
  • aj neveriaci?
  • A kto je to neveriaci človek? Nuž nemáme tu na mysli človeka,
  • ktorý síce nie je členom Katolíckej cirkvi, ale je kresťanom
  • alebo je vyznavačom iného náboženstva.
  • O týchto Cirkev verí, že iné náboženstvá
  • hľadajú, hoci ešte v tieňoch a obrazoch
  • neznámeho, ale blízkeho Boha, lebo on dáva
  • všetkým život, dych a všetko a chce,
  • aby boli všetci ľudia spasení. Preto cirkev považuje všetko
  • to dobré a pravdivé, čo sa môže nachádzať v
  • náboženstvách, za prípravu na evanjelium a za
  • dar od toho, ktorý osvecuje každého človeka,
  • aby mal napokon život. Naša otázka sa dotýka človeka,
  • ktorý sa nehlási k žiadnej náboženskej viere, alebo sa dokonca
  • pozitívne vyhlasuje za neveriaceho, takzvaného
  • ateistu.
  • Výraz ateizmus označuje veľmi rozmanité javy.
  • Najčastejšie ide o praktický materializmus, ktorý ohraničuje
  • potreby a ambície človeka len na priestor a čas.
  • Humanisticky ateizmus zasa hlása, že človek je sám
  • sebe cieľom, jediným tvorcom a správcom svojich dejín.
  • Iná forma ateizmu odmieta náboženstvo, lebo vraj vzbudzuje
  • v človeku nádej na klamlivý budúci život a tým ho odvracia od
  • budovania pozemskej spoločnosti.
  • Keďže ateizmus odmieta alebo popiera jestvovanie Boha,
  • nazývame ho aj hriechom protičnosti nábožnosti.
  • Avšak úmysel a okolnosti hlásenia sa k ateizmu
  • môžu značne znížiť osobnú zodpovednosť za túto vinu.
  • Ateizmus sa totiž často zakladá na nesprávnom chápaní
  • ľudskej slobody, ktorá zachádza až do odmietnutia
  • akejkoľvek závislosti od Boha. No, uznávať
  • Boha vôbec nie je v rozpore s dôstojnosťou človeka, lebo
  • táto dôstojnosť má v samom Bohu svoj základ a svoje
  • zavŕšenie.
  • Odmietanie tohto zavŕšenia je odmietnutím spásy.
  • Prostredníkom a cestou k spáse je Kristus.
  • On sám však výslovne zdôraznil nevyhnutnú potrebu
  • viery a krstu. Tým súčasne potvrdil
  • nevyhnutnú potrebu Cirkvi, do ktorej ľudia vstupujú krstom
  • akoby cez bránu. Z toho vyplýva pre Cirkev
  • povinnosť a zároveň sväté právo evangelizovať
  • všetkých ľudí. Cirkev vie, že jej posolstvo je
  • v súlade s najskrytejšími túžbami ľudského srdca.
  • Nemohli by sa spasiť tí ľudia, ktorí by vedeli, že Katolícku
  • cirkev založil Boh skrze Ježiša Krista ako nevyhnutne
  • potrebnú a predsa by nechceli do nej vstúpiť alebo v
  • nej vytrvať. Toto tvrdenie sa nevzťahuje na tých,
  • ktorí bez vlastnej viny nepoznajú Krista a Jeho Cirkev,
  • pretože ľudia oklamaní zlým duchom sa neraz stratili vo svojich
  • myšlienkách a Božiu pravdu zamenili za lož,
  • slúžiac radšej stvoreniam ako Stvoriteľovi, alebo
  • žijú a zomierajú na tomto svete bez Boha, a tak sa
  • vystavujú krajnému zúfalstvu. Večné
  • zotrvanie v stave zúfalstva a odmietania Boha, jeho
  • pravdy a spravodlivosti, nenávratná a večná strata
  • lásky, krásy a dobra. To je tá najhroznejšia
  • predstava ľudského osudu, ktorá hrozí ako následok
  • slobodného, vedomého, definitívneho a
  • nemeniteľného odmietnutia viery, odmietnutia Boha,
  • Krista i spoločenstva jeho mystického tela, cirkvi.
  • Napriek tomu ale Cirkev neučí, že neveriaci človek sa teda
  • nemôže dostať do neba, nemôže dosiahnuť spásu.
  • Práve naopak. Aj v katechizme čítame, že tí, čo bez
  • vlastnej viny nepoznajú Kristovo evanjelium a jeho cirkev,
  • ale s úprimným srdcom hľadajú Boha a pod vplyvom
  • milosti sa snažia skutkami plniť jeho vôľu poznanú hlasom
  • svedomia, môžu dosiahnuť večnú spásu.
  • Takže zhrnime si to. Boh rešpektuje ľudskú slobodu,
  • dokonca aj slobodu odmietnuť ho a teda byť naveky bez
  • spoločenstva s ním, vybrať si nie spásu, ale
  • zatratenie a večné zúfalstvo, ale súčasne
  • vychádza aj v ústrety najhlbšej bytostnej ľudskej túžbe po
  • naplnení zmyslu našej existencie.
  • Na jednej strane teda veríme, že Boh môže cestami, ktoré
  • on pozná, priviesť ľudí, ktorí bez vlastnej
  • viny nepoznajú evanjelium, k viere, bez ktorej je
  • nemožné páčiť sa mu. Na druhej strane ale súčasne sa nemôžeme
  • zbaviť povinnosti ohlasovať Kristovo evanjelium
  • všetkým ľuďom, pozývajúc ich k najistejšej ceste
  • spásy skrze krst a vieru v Ježiša Krista v
  • jeho cirkvi.
  • (piano melodia končí)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO