NA ČOM STAVIAME SVOJ ZÁKLAD?

(hravá klavicová hudba)
(Vodné zvuky Čítanie z knihy proroka Izaiáša. V ten deň sa bude v judejskej krajine spievať táto pieseň. Pevné mesto máme, v ňom sa zachránime. Pán ho obohnal valom a hradbami. Otvorte brány, nech vstúpi spravodlivý ľud. Ľud, ktorý zachováva vernosť, má ducha pevného. Zaistíš mu pokoj, veď dúfa v teba. Dúfajte v Pána stále, lebo Pán je skala naveky. Zvrhol tých, čo bývajú na výšinách, ponížil neprístupné mesto, ponížil ho až po zem. Zrazil ho do prachu, šliape po ňom noha mnohých chudobných kroky bedárov. Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na človeka. Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na mocnárov. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, otvorte mi brány spravodlivosti. Vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi. Toto je brána Pánova. Len spravodliví ňou vchádzajú Ďakujem ti, že si ma vyslyšal a že si ma zachránil. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Pane, spas ma. Pane, daj mi úspech. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, požehnávame vás z domu Pánovho. Boh Pán je našim svetlom. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť. Volajte ho, kým je nablízku. Aleluja, aleluja. (dvojtlačné ticho Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane. Ježiš povedal svojim učeníkom: "Nie každý, kto mi hovorí: "Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach." A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom. Ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podoba sa hlupému mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica. Oborili sa na ten dom a dom sa zrútil. Zostalo z neho veľké rumovisko. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. (ticho Tak dra-bratia a sestry, máme taký text, text, ktorý nám hovorí o tom, troška by sme sa tak zamysleli, že na čom staviame svoj život a prečo by sme to mali robiť? Lebo, Pán sa blíži a keď prichádza a očakávame ho, či už v tom advente alebo aj to eschatologické, čiže na konci čias, alebo aj ten osobný príchod, ktorý bude pri mojej smrti, tak mali by sme opstať. A Pán Ježiš nám podáva obrazy dvoch domov, dvoch ľudí, dvoch chlapov, ktorí stavajú svoje bytie, svoju existenciu na rôznych podkladoch, na rôznych základoch. Zaroven sa zamýšľame troška aj o samote aaa ako to zvládnuť všetko teraz, v tomto adventnom období, takže môžeme to tak troška pospájať. Ako vybudovať ten pevný základ? Alebo čo to je ten pevný základ? Pán Ježiš veľmi pekne hovorí, že vyviera to z jeho slova. Sú to hodnoty, ktoré si človek osvojí a ktoré tak nejakým spôsobom potom žije a váži si ich a všetko mu to dáva taký zmysel života, takú orientáciu. Môžme si, hádam, aj predstaviť tam tých mladých ľudí, z ktorých aj vy máte, a keď ja ich vidím niekedy, tak si roz-rozmýšľam vnútri. Rozprávam, že čo všetko priteká do ich vnútra, že na čom oni vlastne stavajú, pretože veľmi závisí od toho, čo do ich duše prichádza, či to filtrujú, s kým sa kamarátia, aké médiá majú napojené na sebaAké spoločenstvo, aká rodina je? To všetko vytvára určitým spôsobom ten základ, na ktorom človek vybuduje svoje bytie, neskôr svoju existenciu a zároveň veľmi od toho závisí, či sa človek cíti sám alebo nie. Takže ako to môže mať vnútri? Vraj cestovali, je taká skupina ľudí, v jednom kúpe sa ocitla a bola tam jedna pani, ktorá hovorí, hovorí, hovorí a druhí ani nechceli s ňou moc rozprávať, ale ona všetko možné viniesla tam medzi nich. A zrazu z ničoho nič povedala: „Ale ja v Boha neverím." A zase začala na cirkev hovoriť a jednoducho to tam miešala všetko, až jeden mladík pozeral z okna von a potom, keď už to tak vrcholilo, (smiech)
sa obrátil k nej a hovorí:…