STAČÍ VERIŤ V SAMÉHO SEBA!?

(piano)
(Vodné zvuky Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť. Volajte ho, kým je nablízku. Aleluja, aleluja Pán s vami S duchom tvojím Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša Sláva tebe, Pane Ježiš povedal svojim učeníkom: "Nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom. Ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica. Oborili sa na ten dom a dom sa zrútil. Zostalo z neho veľké rumovisko. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste Ja verím sám v seba a to mi stačí. Ja k tomu farárova cirkev nepotrebujem. Stačí mi, že verím sám sebe. Predpokladám, že každý z nás sme už stretli človeka, drahí bratia a sestry, ktorý takto konštatoval svoj náboženský život a ešte to tak aj častokrát podloží dôkazmi. Ja som spravodlivý. Nikoho som nezabil, ani som nič neukradol. Dokonca ešte aj podporujem charitatívne projekty. A ja k tomu cirkev nepotrebujem. To je presný obraz človeka, ktorý stavia dom na piesku, ako sme to aj v tom dnešnom evanjeliu počuli. Skúsme sa tak pozrieť, drahí bratia a sestry, na ten náš domček, ktorý staviame vo svojej duši a skúsme sa tak pozrieť, čo každý ten domček by mal máť. No v prvom rade sú potrebné tie vonkajšie obvodové múry. Tie zabezpečujú ochranu pred okolitým svetom. Sú to akoby také tie pevné hradby, o ktorých sme aj v tom dnešnom prvom čítaní počuli. Ak to chceme tak premietnuť do toho domu našej duše, tak tie vonkajšie múry zabezpečujú ochranu najmä pred zlým, pred ľuďmi, ktorí by našej duši chceli uškodiť, teda slúžia ako ochrana pred zjavným nepriateľom, ale zároveň, a to sme aj v tom prvom čítaní mali, že máme pevné hradby, ale zároveň sme vyzvaní k tomu, aby sme otvorili brány, teda z toho nášho, z tej našej duše sa nemá stať nejaká nedobytná pevnosť, do ktorej nemá nikto prístup Ale musíme mať pevné tie vonkajšie steny. Potom musíme mať takisto aj okná. Nemôžeme mať len steny samé osebe. Okná sú tie, ktoré prepúšťajú to denné svetlo. Vďaka nim vidíme realitu. Aj my v našej duši potrebujeme mať okná, aby sme mali kontakt s tým vonkajším svetom, lebo niekedy môžeme mať taký ten pocit, že ten dnešný svet je pre kresťana taký príťažký. A možno túžime sa tak zabarikádovať pred svetom. Ale tou našou úlohou je svet prekvasiť a nielen vydržať v tom možno zlom svete, svete, ktorý je tolerantný voči všetkému a všetkým, ale absolútne nie voči náboženstvu a čomusi duchovnému. My nemáme len vydržať. My máme ten svet prekvasiť. Potom je dôležité mať aj dvere. Tie zabezpečujú osobný kontakt s druhými. Vieme niektorých vpustiť dnu, iných zas vieme nechať vonku a vieme pred nimi nechať dvere zatvorené. Aj my v tej našej duši potrebujeme mať dvere, aby sme púšťali dnu tých, ktorí nás dokážu posunúť ďalej a aby sme ich možno nechali zatvorené pred tými, ktorí by nás chceli oklamať. Potom potrebujeme mať aj dobrú strechu, ktoráPoskytuje ochranu najmä pred dažďom, vetrom alebo inými prírodnými živlami. A takisto aj v tom duchovnom živote prichádzajú rozličné skúšky, ktoré možno nami aj otrasú. Najmä vy, ktorí bývate v podkroví, viete, že aké to je, keď sa ten vietor oprie o tú strechu, že možno to nami aj otrasie, ale ak je tá strecha dobrá, tak nás nezničí. No a potom prichádzame k tomu najdôležitejšiemu, k tým pevným základom, že dá sa pekný dom postaviť aj na biednych základoch, ale potom je to o čom? O ničom, pretože ten dom sa zrúti a my staviame na základe, ktorým je Pán Ježiš. A to je ten pevný základ, ktorý možno nami niekedy aj zatrasie v rozličných životných situáciách, ale budeme môcť obstáť. Vrátim sa možno k tomu úvodu. Dajú sa robiť dobré skutky aj bez Boha, ale bez tej perspektívy večnosti, večnej odmeny to dlho nevydrží, pretože potrebujeme mať motiváciu. Robíme dobré skutky preto, aby sme sa dostali do neba. A to nie je nejaká vypočítavosť. To je prezieravosť, pretože na konci budú iba dve možnosti. Buď život v Božej prítomnosti, alebo život bez nej. Iná možnosť tu nebude, a preto nemáme čo stratiť. Môžeme len získať. V tomto prvom adventnom týždni uvažujeme nad nádejou v samote. Mnohí z vás, drahí bratia a sestry, prežívate tú fyzickú samotu. Aj keď aj ja chodím po chorých, vo farnosti, v ktorej pôsobím, viacerí mi hovoria, že aj televízia je pre nich takým tým svetielkom nádeje. Nielen sväté omše, ale aj ružence, litánie, os-- adorácie a iné modlitby a pobožnosti, ku ktorým sa pripájajú a sú si vedomí toho, že áno, síce ja sa modlím sám sama vo svojej obývačke, ale spájam sa duchovne so všetkými tými ostatnými, ktorí tiež sa síce modlia sami, teda je rozdielnosť miesta, ale duchovne sme spojení, pretože modlíme sa v rovnakom čase a na rovnaké úmysly A ak staviame, vieme, že niektorí ľudia sú veľmi šikovní, vedia si veľa vecí spraviť sami aj na dome alebo okolo neho, ale sami to nikdy nedokážeme. Vždy aspoň na nejaké činnosti si musíme niekoho prizvať, aby nám pomohol. A tou našou posilou pri výstavbe tej našej duše, toho domu, našej duše je Pán Ježiš. A to je tá najlepšia pomoc, ktorá prichádza, ktorá prichádza vo chvíľach svätej omše, vo chvíľach, kedy vysluhujeme sviatosti a osobitne vo chvíli svätého prijímania (pozastavujúca hudba)…