Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
02.11.2023
8:25 min.
Titulky od AI
Zobrazené 202x

NAŠE KROKY SMERUJÚ NA CINTORÍNY

káže dp. Peter Repko

spomienka na Všetkých zosnulých veriacich

Prepis videa

cca 4 min čítania • 682 slov

Pán
s vami. I s duchom tvojím.
Čítanie zo Svätého


  • Pán
  • s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého
  • Evanjelia podľa Jána. Sláva tebe,
  • Pane.
  • Ježiš povedal svojím učeníkom: "Nech sa vám
  • srdce nevzrušuje. Veríte v Boha, verte aj vo
  • mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov.
  • Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem
  • pripraviť miesto, keď odídem a pripravím
  • vám miesto. Zasa prídem a vezmem vás k
  • sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.
  • A cestu, kam idem, poznáte. Tomáš mu
  • povedal: "Pane, nevieme, kam ideš, Akože môžeme
  • poznať cestu?" Ježiš mu
  • odpovedal: "Ja som cesta, pravda a
  • život. Nik nepríde k Otcovi iba cezo
  • mňa." Počuli sme slovo
  • Pánovo. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Počas týchto dní, drahí bratia a sestry,
  • naše kroky smerujú na
  • cintoríny, na miesta odpočinku
  • našich drahých blízkych. A
  • keď prechádzame
  • tými našimi cintorínmi,
  • môžme
  • vidieť náhrobné kamene, na
  • ktorých sú napísané rozličné odkazy,
  • ale najčastejšie
  • mená
  • a základné dátumy narodenia
  • a úmrtia.
  • A tak môžeme vidieť hroby
  • malých detí.
  • Hroby mladých ľudí, ktorí sa nedožili
  • dospelosti. Ľudí, ktorí zahynuli
  • za tragických okolností.
  • Ženy, matky, ktoré zomreli pri svojom
  • pôrode. Ľudí, ktorí sa
  • dožili úctyhodného veku a vysokej
  • staroby, alebo aj hroby ľudí,
  • ktorí
  • ani po smrti neboli identifikovaní a nevie
  • sa, o koho ide.
  • Ak sa prechádzame po tých našich cintorínoch,
  • môžeme ich počas týchto dní vnímať ako
  • rozkvitnutú záhradu. Miesta, kam
  • ľudia len neradi zablúdia počas
  • roka,
  • sa teraz hemžia rodinami, ktoré sa
  • častokrát aj náhodne stretnú pri hroboch
  • svojich najbližších.
  • Paradoxne k týmto hrobom neprichádzajú len
  • kresťania a veriaci,
  • ale aj tí neveriaci.
  • A čo pri tej návšteve hrobov našich
  • blízkych robíme? Položíme
  • kvety
  • na znak lásky a
  • vďaky. Zažneme svetlo
  • sviece, aby nám
  • pripomínalo, pripomínala tá svieca to Kristovo
  • svetlo, ktoré nás prevádza na ceste do večnosti.
  • A pripájame k tomu modlitbu.
  • Neviem, čo prechádza hlavami tých, ktorí
  • o sebe tvrdia, že sú neveriaci. Neviem, čo im
  • vtedy prechádza hlavou, keď stoja nad hrobmi
  • svojich najbližších.
  • Ale pre nás kresťanov je
  • prítomnosť pri hroboch našich blízkych
  • prežiarená nádejou.
  • Nádejou nato, že sa budeme môcť vo večnosti
  • opäť znova stretnúť.
  • Pretože pohľad na hrob nie je pre nás
  • pohľadom konca, ale
  • začiatkom čohosi
  • nového.
  • Keď počas týchto dní
  • uvažujeme nad
  • tým veľkým tajomstvom a skutočnosťou
  • smrti, môže sa nám vynoriť
  • aj
  • ta skutočnosť, že aj nás raz čaká koniec
  • tohto, koniec tohto pozemského
  • života a odchod z tohto sveta.
  • Ako dnes vyzerá
  • odchod ľudí do večnosti?
  • Kedysi to bola rodinná udalosť.
  • Okolo lôžka zomierajúceho bola zhromaždená
  • celá najbližšia rodina.
  • Najbližší, deti a vnúčatá mohli svojho
  • zomierajúceho otca či starého otca v tých posledných
  • chvíľach života držať za ruku. Mohol
  • im povedať tie posledné slová, ktoré
  • vyriekol počas svojho života
  • Dnes, keď
  • mnohé témy rezonujú v
  • spoločnosti, téma smrti a prípravy na
  • smrť sa úplne vytratilaSmrť sa
  • kdesi vytesnala do priestoru nejakej nemocničnej
  • izby, kde človek miesto toho, aby
  • stisol ruky svojich najbližších,
  • môže tak stisnúť jedine nejakú hadičku, na
  • ktorú je napojený. A človek takto sám
  • osamotený čaká na to, kedy ho pán
  • povolá.
  • Mnohí dnes aj hovoria,
  • že najlepší odchod z tohto sveta je taký, ktorý
  • je rýchly, nenápadný tak, aby nikto o
  • tom nevedel. Najlepšie ani my sami.
  • Ale je to ten správny
  • postoj? Kedysi naši starí
  • otcovia a staré mamy sa častokrát modlievali: „Od náhlej a
  • nekajúcej smrti vyslobod nás,
  • Pane." Aj na ten okamih odchodu z
  • tohto sveta je potrebné sa pripraviť.
  • Najlepšie prijatím pomazania chorých svätou
  • spoveďou, svätým prijímaním, ktoré sa podáva
  • zomierajúcemu ako pokrm na cestu.
  • Nevolajme kňaza až vtedy, keď zomierajúci má
  • dušu na jazyku, ale zavolajme toho kňaza vtedy,
  • keď ešte ten človek je schopný sa zmieriť s Bohom, je
  • schopný aj osobne vyznať svoje
  • hriechy, aby naozaj
  • platili aj o nás tie slová tej starobylej
  • modlitby „Od náhlej a nekajúcej smrti vyslobod
  • nás, Pane." Teda počas týchto dní, keď budeme aj
  • počas nadchádzajúcich dní prichádzať na naše
  • cintoríny, keď, eh, budeme sa tak intenzívne
  • stretávať s tým tajomstvom smrti,
  • pamätajme na to, že hrob nie je
  • cieľom, ale hrob je prostriedkom k
  • tomu, aby sme sa mohli dostať do večnej
  • blaženosti s naším Pánom.
  • (outro muzika)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO