NAŠE SLOVÁ MÔŽU BYŤ NEMÉ

(Piano intro)
(Vodné šumy Čítanie z knihy proroka Malachiáša. Toto hovorí Pán Boh: Hľa, ja posielam svojho anjela, aby mi pripravil cestu. Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite. Hľa, príde, hovorí Pán zástupov. Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví? Veď on je ako oheň, ktorý roztápa a ako lúh práčov. Sadne si a bude vytápať a čistiť striebro. Očistí synov Léviho a zošľachtí ich ako zlato a striebro, takže budú prinášať Pánovi obety v spravodlivosti. Vtedy sa Pánovi zapáči obeta Júdu a Jeruzalema ako v dňoch predošlých, ako v rokoch dávnych. Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša. Prv, ako príde deň Pána veľký a hrozný. On obráti srdcia otcov k synom a srdcia synov k ich otcom, aby som nemusel prísť a postihnúť zem kliatbou. Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka Zdvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie Zdvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie. Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde a uč ma, lebo ty si Boh, moja spása. Zdvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie. Pán je dobrý a spravodlivý. Ukazuje cestu hriešnikom, pokorných vedie k správnemu konaniu a tichých poučá o svojich cestách. Zdvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie. Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy. Pán bude dôverným priateľom tým, čo sa ho boja a zjaví im svoju zmluvu. Zdvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja! Kráľ národov a uholný kameň Cirkvi, príď a spas človeka, ktorého si utvoril zo zeme. Aleluja, aleluja. Pán s vami, I s Duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: "Nie, bude sa volať Ján." Povedali jej: "Veď v tvojom príbuzensve sa nik takto nevolá." Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: "Ján sa bude volať". A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa, jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: "Čím len bude tento chlapec?" A vskutku, Pánova ruka bola s ním. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste. Milí bratia a sestry, pred niekoľkými dňami sme čítali o tom, ako Zachariáš onemel, keď neveril Božiemu prísľubu. Príbeh vrcholí v dnešnom čítaní v predvečer Vianoc, keď zase čítame o tom, ako sa doslova mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Prečo nám Svätá Cirkev toto evanjelium ponúka práve v tento deň? Prečo Zachariáš onemel a prečo Zachariáš opäť začal hovoriť? Je to fáza jeho života medzi tým, keď neveril a tým, keď uveril a dal to aj najavo. Tu nejde len o technickú záležitosť, že on nedokázal hovoriť. Tu je posolstvo o tom, že niekedy sú naše slová nemé. My môžeme povedať veľmi veľa slov a pritom nepovedať nič. Naše slová môžu byť prázdne ako ako plevy bez jadra, bez zrna. A tu nás ľudí moderných, ktorí sme zavalení slovom zvonka i zvnútra, učí Pán stíchnuť. Toto nebol nejaký trest pre Zachariáša, ktorý ho mal bolieť, ale predovšetkým predovšetkým bolieť, ale predovšetkým ho mal uzdraviť. Boh ak trestá, vždy trestá so šancou sa uzdraviť.To, čo Zachariáš mohol prežívať, keď nedokázal hovoriť, nevieme, ale vieme si určite predstaviť, že to bola veľká lekcia. Ako keby nám cez toto evanjelium Pán chcel hovoriť. Stíšili ste sa trošku pred Vianocami? Urobili ste si v srdci ostrov ticha? Sadli ste si doma a v tichu ste si otvorili písmo alebo zavreli oči a nadviazali kontakt s Pánom v modlitbe Otčenáša, Ruženca alebo vlastnými slovami? Lebo ak sú naše slová nemé, zbytočne môžeme veľa hovoriť. A predvianočný adventný čas je takouto šancou prehĺbiť si vieru. To, že si Zachariáš vieru určite prehĺbil, to, že sa v ňom niečo pohlo, to, že sa v ňom, ako sa moderne hovorí, niečo posunulo, je celkom zjavné a je tá veta naprosto jednoznačná a stojí za krátku úvahu. "Dali znak Otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: Ján sa bude volať. A všetci sa divili." Zachariáš povedal, respektíve napísal niečo, čo bolo be-- mimo očakávania. Nikto to neočakával, ale on to povedal, lebo to bola pravda. A bola to pravda, pretože to bola Božia vôľa a výsledok toho, že napísal niečo, čo bola Božia vôľa, teda že sa riadi tým, čo chce Boh, mu rozviazali ústa i jazyk. Je veľmi dôležité, aby naše slová, ktoré hovoríme, mali jadro a jadro budú mať vtedy, ak nad nimi bude panovať Pán. Ak my hovoríme Ježišovi, že je Pánom nášho života a náš život je naplnený komunikáciou a slovami, tak potom je Ježiš Kristus aj Pánom našich slov. Na inom mieste čítame, že sa pred ním budeme zodpovedať za každé slovo, ktoré sme v našom živote povedali dobré i zlé, prázdne i plné, obsažné i nemé. Slovo, ktoré nemá jadro ako plevy, ktoré lietajú vo vetre Máme dvadsiateho tretieho decembra a to je dátum, keď si uvedomujeme, ako sme to povedali aj v úvodnej modlitbe, že stojíme naozaj na úpätí vrcholu vianočného, keď už zajtra v noci budeme sa tešiť z toho, že sa narodil Ježiš. Nájde naše srdce stíšené, aby sme ho prijali do toho srdca? Napíšeme aj my, vyjadrime aj my, že chceme plniť Božiu vôlu, ako to chce Boh? Vyjadríme aj my, že chceme, aby Pánom našej komunikácie, našich slov bol Ježiš Kristus a jeho evanjelium? Lebo na to, aby sme to evanjelium naozaj počúvali, netreba si len sadnúť a nič nerobiť. To ešte je vonkajšou známkou, ale máme v srdci ticho pre hlas Božieho slova, pre hlas Kristovho evanjelia. To je otázka pre každého jedného z nás. A ešte stále máme šancu dnes a zajtra si vytvoriť vnútorný pokoj a dovoliť, aby sa aj nám rozviazali ústa i jazyk. Keby som mal z tohto evanjelia vybrať slová, v ktorých všetko vrcholí, keby som mal z týchto slov, ktoré sú napísané v tom dnešnom texte, vybrať tie, v ktorých ovocie prerodu Zachariášovho je najjadrejšie a naj nádhernejšie vyjadrené, tak je to zhruba v polovici tohoto textu, a síce že potom, ako sa mu rozviazali ústa a jazyk, ich prehovoril A teraz to príde, teraz to tam je, čo prehovoril? Velebil Boha. Keď človek chváli Boha, to znamená, keď človek z najhlbšieho vnútorného presvedčenia chváli svojho Stvoriteľa, svojho Vykupiteľa, svojho Záchrancu, tak vtedy sú jeho slová najplnšie. Pretože ak tvor hovorí o Stvoriteľovi, ak človek hovorí o svojom Záchrancovi, tak je to tá najplnšia forma komunikácie. Keď chválime Boha, vtedy sú tie slová najjadrejšie, pretože vtedy vyjadrujeme podstatu všetkého, čo jestvuje, keď chválime Boha, lebo sme jediní ako ľudia zo stvorených bytostí, sme jediní, ktorí v našej vnútornej slobode vieme chváliť a keď chválime a chválime, nie seba, ale Boha, vtedy aj my sa stávame plnými, lebo vtedy vyjadrujeme svoju identitu Božích dcér a Božích synov. Tak aj v pokračovaní tejto svätej omše, ak si vytvoríme také to vnútorné ticho a nastavíme sa na vlnovú dĺžku Božej lásky, tak aj z tohto slávenia vyjdeme obohatení, schopní velebiť Boha celý deň slovami, ale najmä skutkami, reakciami, prístupom, jednoducho láskou v každej chvíli. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus naveky Amen.…