Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam
03.12.2021
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
NIE ČLOVEK , ALE SYN ČLOVEKA JE PÁNOM AJ NAD SOBOTOU
Z prameňa, káže dp. Juraj DrobnýZ prameňa, utorok v 2. týždni Cezročného obdobia, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
(piatna hudba)
Čítanie z Listu Hebrejom.
Bratia.
- (piatna hudba)
- Čítanie z Listu Hebrejom.
- Bratia.
- Boh nie je nespravodlivý, žeby zabudol na vaše skutky a na
- lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali
- a ešte posluhujete svätým.
- Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú
- horlivosť za
- plné rozvinutie nádeje až do konca,
- aby ste nezlenivali, ale aby ste napodobňovali tých,
- čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení.
- Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho
- väčšieho, na koho by prisahal,
- prisahal na seba samého slovami:
- „Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa
- rozmnožím."
- A tak Abrahám trpezlivo čakal
- a dosiahol prisľúbenie.
- Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a
- prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu.
- A preto, že Boh chcel dedičom prisľúbenia
- presvedčivejšie
- dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia,
- zaručil sa prísahou, aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných
- veciach, ktorých Boh nemôže klamať, mali
- silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v
- tom, že dosiahneme ponúknutú nádej.
- Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá
- preniká až do vnútra za oponu, kam za nás
- vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky
- veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Pán má svoju zmluvu stále na mysli.
- (Pan má svoju zmluvu stále na mysli.)
- Z celého srdca chcem oslavovať Pána v zbore Spravodlivých i
- v zhromaždení. Veľké sú diela Pánove, nech ich
- skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu.
- (Pán má svoju zmluvu stále na mysli.)
- Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky, Pane
- milosrdný a milostivý. Pokrm dal tým, čo sa ho
- boja, svoju zmluvu má stále na mysli.
- (Pán má svoju zmluvu stále na mysli.)
- Vykúpenie poslal svojmu ľudu, zmluvu uzavrel naveky.
- Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu.
- Jeho chvála ostáva naveky.
- (Pán má svoju zmluvu stále na mysli.)
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho
- srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho
- povolania. Aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s Duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Marka. Sláva tebe,
- Pane.
- V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole.
- Jeho učeníci cestou začali trhať klasy.
- Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo nie je
- slobodno?" On im odvetil: „Nikdy ste
- nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný
- on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abijatara
- do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel
- jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?"
- I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka a
- nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka Pánom
- aj nad sobotou."
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste.
- Mám veľmi rád tento príbeh, drahí moji.
- Vy, ktorí
- ste s nami už od tých začiatkov v roku 2008, tak
- už ste, ak ste ma počuli rozprávať k tomuto
- príbehu, tak už ste to
- zažili
- a je to--
- nemusíme vysvetľovať o tom poli, ako tam tí apoštoli kráčajú,
- to všetci veľmi
- dobre poznáme, ale je to-- alebo teda aspoň, aspoň v pár
- slovách.
- Boli hladní, prechádzali okolo poľa, niečo
- žmolili a bola sobota.
- Tak tam nerieši nikto, že čie to pole bolo, pretože--
- a to je to, čo hovorím, že všetci veľmi dobre vieme.
- Židia mali vo svojom zákone práve aj myslené na chudobných, myslené na
- takéto prípady, že človek je hladný, odtrhne si ten strapec hrozna,
- ale proste musí ho zjesť na tom mieste, kde ho odtrhol.
- To sa nepovažuje za krádež, to je jednoducho uspokojenie potreby,
- ktorú práve
- potrebuje ten človek, keďže je hladný.
- No horšie by bolo, keby teda to odnáša, to už by bola krádež, pretože
- nikto ich neobviňuje z krádeže, lebo to nie je, ale z toho, že je sobota
- a v sobotu sa nesmie pripravovať jedlo.
- Teraz vy si poviete, aj my si povieme, ale však keď takto pošucham ten klas,
- (citiace vdechy) fuknem do toho a zoberiem tie zrnká, poznáte to?
- No tak čo je to za robotu a aké to prípravy?
- Ani to nepomeliem, len si proste tie zrnká-- Jednoducho je
- to príprava nejakého pokrmu.
- A teda je to porušenie nejakého prikázania zo zákona.
- A do toho Ježiš rozpráva. Toto je to, čo ja zostávam vždy
- fascinovaný, znova a znova. Vždy, keď sa k tomuto príbehu
- dostanem, a preto znova a znova vám rozprávam to
- isté. V tejto situácii alebo trošičku pozmenené.
- Odrazu prichádza Ježiš, teda obraňuje tých svojich a
- hovorí: „Ľudia,
- čo to hovoríte?
- Nepamätáte si, ako bolo tamto, tamto, tamto?" A potom hovorí:
- „Ten príkaz o sobote.
- Ten príkaz o sobote nie je vaším Bohom."
- No nie my, teraz vy, ľudia aj ja, teraz sa
- mu musíme podriaďovať a klaňať sa tomu príkazu. Nie!
- Boh dal tieto nariadenia, pravidlá,
- zákony, akokoľvek to nazveme pre vás!
- Ony sú tu pre vás! Nie vy pre ne.
- Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby
- si sa mu klaňal.
- To je, to je niečo tak fascinujúce,
- lebo odrazu vám-- vás usmerňuje, berie vás zo všetkého
- toho, čo vás zotročuje. Pretože človek je tak nastavený,
- že jednoducho musí si niečo
- vo svojom živote nájsť, čo mu potom nejakým spôsobom
- venuje svoju celú pozornosť. Či je to rodina alebo je to
- kariéra alebo čokoľvek proste, alebo zhromažďovanie peňazí alebo
- zhromažďovanie moci. Veľmi populárne, hej?
- Ale vy sa stávate neslobodní vtedy.
- A teraz prichádza Boh, ktorý hovorí: "Nie, nie, nie, tomuto sa klaňať nebudeš.
- Ja som Boh a ja milujem a ja pozývam k
- láske." Odrazu je človek slobodný.
- Ja som prvé Božie prikázanie. A takto by som mohol ísť jedno prikázanie
- za
- druhým. Čiže Ježiš hovorí: "Oni, oni sú tu pre vás tie prikázania,
- aby ste mali radosť zo života. Aby ste videli, ako vás
- Boh miluje, ako sa o vás stará a ako vás chráni."
- Najčastejšie sa zvykne používať to prirovnanie k dopravným predpisom.
- To poznáte. Je tam tá stopka.
- Obmedzuje ma, moju slobodu. Nebudem ju poslúchať.
- Prejdem. No tak som mŕtvy, lebo z boku pôjde iné auto a
- väčšie ako moje. Hej, napríklad. Keď neposlúchnem to
- prikázanie, tak nie, že obmedzuje moju slobodu,
- ale práveže povzbudzuje moju slobodu,
- rozširuje moju slobodu, dáva mi možnosť radostne žiť.
- Zachraňuje mi život. Každé jedno prikázanie.
- A teda prichádzame k tomu prikázaniu o sobote a k tomu, že oni ho
- porušili trošičku tí apoštoli tým, že si to jedlo
- pripravovali.
- Síce takýmto spôsobom, ale predsa len.
- A Ježiš hovorí:
- „Ale tá sobota nie je absolútna hodnota.
- Naozaj je tu určená pre vás, ľudia." Boh
- prikázal sobotný odpočinok, aby ste sa nezlikvidovali,
- lebo vy dokážete v tej svojej a neviem čo proste
- robiť osem dní v týždni, napriek tomu, že týždeň má len sedem dní.
- Len aby, no, niektorí teda z nevyhnutnosti a väčšina
- ľudí na
- tejto planéte z nevyhnutnosti, ak už nejakú prácu majú.
- Lebo žiaľ, to sebestvo v nás je obrovské a sebestvo
- nám
- nedovoľuje podeliť sa s ostatnými patrične.
- Ešte v rámci komunity, v rámci rodiny, v rámci tých najbližších.
- Áno, vieme si, ale tuto ide o to, že niekto má veľmi veľa a
- veľa ľudí má veľmi málo a nemajú nič.
- Čiže tam
- aj kvôli tomuto tu je.
- Šesť dní budeš pracovať, hovorí Boh.
- Siedmy budeš odpočívať od svojich námah,
- ale nielen odpočívať v tom zmysle, že nič nerobiť, ale ten deň sa
- zameriaš na mňa. Boh hovorí tú pozornosť
- na mňa, aby si si uvedomil, že nie si stroj, nie si
- súčiastka, nie si zvieratko, nie si -- aj zvieratá sú úžasné, ale
- človek, ale si Božie dieťa Bohom milované.
- Boh ti dáva všetko. Je to niečo tak fantastické.
- Boh
- chráni tvoj život tými pravidlami, ktoré ti dáva.
- Ak to nevidíš, tak sa pozri poriadne.
- Zober evanjelia, čítaj a pozeraj, čo ten Boh pre teba vo
- svojom Synovi robí.
- To je tá prvá fascinujúca vec.
- Aaale v tej svojej fascinácií a v tom svojom
- takom nadšení z toho, že toto Boh pre mňa robí, sa nám môže
- stať, že sklzneme dooo, ako by
- som to povedal, takého akéhosi
- zľahčovania.
- Keď teda tá sobota nie je absolútna, keď teda je
- človek
- nie pre sobotu, ale sobota je tu pre človeka a teda
- dá sa nejako manévrovať, tak asi je to v každom
- prikázaní. Tak si povieme a tak si asi niektoré
- veci...
- No veď aj s tým šiestym to asi Pán Boh tak nemyslel.
- Však keď aj aj susedia tak žijú a tak a asi veď
- veď to šieste prikázanie tu nie je, akoby ak
- by ma nejak zotročovalo, ale má mi slúžiť a aj
- to piate a aj to siedme a aj vlastne všetky
- prikázania.
- (Vzdychne) Nie.
- A Ježiš veľmi radikálne vysvetľuje, prečo nie.
- On hovorí: Sobota je tu pre človeka, teda prikázania sú tu pre
- vás, aby ste mali krásny s krížom, ale
- plný radosti život, hoci možno v biede, ale plný radosti.
- Ak máte čisté svedomie a hľadáte Boha s úprimným
- srdcom. A tie jednotlivé prikázania sú tu pre vás.
- Ale!
- Nie vy ste pánmi soboty, hovorí Ježiš.
- Nie, vy ľudia ste pánmi tých prikázaní, čiže nie je
- to vaše
- rozumovanie a neviem akési dohadovanie sa, že kde,
- odkiaľ, pokiaľ môžem, nie?
- Syn človeka je Pánom nad sobotou, hovorí Ježiš.
- Hovorí o sebe: Ja som ten, ktorý určuje.
- A tak, drahí moji, s obrovskou radosťou a vďačnosťou
- čítajme, čo nám Ježiš odkazuje v
- evanjeliu, lebo tam sú tie vysvetlenia,
- ako vnímať jednotlivé prikázania a ako
- podľa nich verne kráčať v Ježišovych
- šľapajach. Ako tí, ktorí vieme, že
- sme Bohom milovaní a že zmyslom a naplnením
- života človeka je byť ako Ježiš. Byť
- tu pre tých, ktorí ma potrebujú, ktorí sú okolo mňa.
- Vtedy prichádza to naplnenie. Vtedy prichádza ten pokoj.
- Vtedy prichádza tá skutočná radosť, nie eufória,
- skutočná radosť. Aj v tých dnešných trápeniach, aj v
- tom chaose, ktorý dneska je. Aj v tom takom nedorozumení.
- A vidíme, ako ľudia sa k sebe správajú.
- Nie, keď bezpečne kráčam v šľapajach
- Kristových,
- s radosťou kráčam životom a nemám sa čoho báť.
- Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Naveky. Amen.
- (piano)
