O BÁZNI PRE BOHOM

(piano)
(Vodné zvuky Pán s vami I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka. Sláva tebe, Pane. Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho, ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych." Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. Tak prišli do Kafarnauma a keď bol v dome, opýtal sa ich, o čom ste sa zhovárali cestou? Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých." Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijme mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal." Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Milovaní bratia a sestry, stôl Božieho slova na dnešný deň nám ponúka v prvom čítaní krásne motivačné čítanie, ktoré je v podstate rozhovorom medzi Otcom a Synom. Sme v múdroslovnej knihe, v knihe Sirachovca, čo je pomerne objemná kniha má až päťdesiat jedna kapitol a je napísaná pomerne neskoro, v druhom storočí pred Kristom a zúročuje to dedičstvo múdrosti, ktoré nájdeme v knihe Prísloví, ktoré nájdeme v knihe Job, kde máme hrdinu, ktorý ťažko trpel ako nevinný, ale napriek tomu si zachoval dôveru počas tejto skúšky, tak ako v knihe Prísloví, kde máme až desať takýchto rozhovorov Otca so Synom imituje aj táto kniha Sirachovca poučenie syna otcom, ktorý hovorí: „Syn môj, keď sa chystáš slúžiť Bohu, priprav sa na skúšku. Ale predtým upevni sa v spravodlivosti a v bázni." Bázeň pred Pánom je kľúčom k múdrosti pre starozákonného človeka a táto poučná múdroslovná literatúra nám túto bázeň zdôrazňuje. Sme počuli aj tie štyri prísľuby. Vy, čo sa bojíte Pána, teda čo ste bohabojní, máte bázeň pred Pánom. Čakajte jeho milosrdenstvo, majte k nemu dôveru. Dúfajte v dobro, vo večnú radosť. Vy, čo sa bojíte Pána, milujte ho a vaše srdce, srdcia svetlo prežiari. Zároveň je toto čítanie skutočne takým-- takou motiváciou a silným motivačným odkazom pre syna, aby bol vytrvalý, aby okrem spravodlivosti, múdrosti, čo sú základné čnosti, pestoval aj vnútornú silu. To je tá vytrvalosť a k tomu patrí samozrejme aj tá miernosť. Ale vidíme, že keď sa človek chystá slúžiť Bohu, má byť pripravený predovšetkým na nie ľahkú cestu. A na tejto ľahkej ceste je dôležité zachovať si úprimný vzťah s Bohom a predovšetkým úctivý rešpekt k Bohu. To je tá bázeň pred Pánom a to je zároveň aj tá múdrosť človeka, ktorú nám toto čítanie dáva do pozornosti. A zároveň je tu aj motivácia k tomu, aby človek, či bude prežívať to dobro alebo zlo, stále dôveroval, lebo Pán je dobrotivý a milosrdný. Odpúšťa hriechy, keď nastane súženie A práve v tejto dobrote Boha, ktorý je otvorený dokonca človeku aj odpúšťať a ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú, má človek základný dôvod, prečo má v tom vzťahu s Pánom zostať pevne zomknutý a primknutý Bohu. Práve takýmto spôsobom človek dosahuje tú najväčšiu múdrosť. Toto nie je tak zrejmé už dneska, keďže ľudia bežne za múdreho človeka pokladajú toho, kto si veľa naštuduje vecí, kto ich vie, kto má isté zručnosti, schopnosti, ale vo Svetom písme múdry človek je ten, ktorý má predovšetkým úctivý rešpekt k Bohu. K Pánovi. To je začiatok múdrosti, pretože Boh je všetkým a od Boha môžeme získať skutočne všetko, a teda určite aj tú múdrosť, ktorú má On a na ktorej my, ľudia máme podiel. Preto aj v knihe Job je jasne povedané, múdrosť človeka je bázeň pred Pánom. Vyhýbať sa zlému je rozumnosť, človek A teda takto povzbudení môžeme pozrieť na to, čo mu nasviedči Ježiš v evanjeliu. Počúvame, ako putuje so svojimi učeníkmi do Jeruzalema. Je na ceste z Galiley do Jeruzalema a na tejto ceste trikrát predpovie, čo ho v Jeruzaleme čaká. Vždy počujeme po tej predpovedi veľmi nedobrú reakciu učeníkov a počujeme o nej, že aj v tomto prípade, keď Ježiš povedal, čo ho čaká v Jeruzaleme, že bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho, ale nakoniec zvíťazí, keďže po troch dňoch vstane z mŕtvych, tak oni to slovo nechápali, pýtať sa ho báli, zostávajú radšej ticho. A teda to ticho prerazí Ježiš otázkou "O čom ste sa zhovárali cestou?" Mlčali, hanbili sa, lebo sa hádali o tom, kto z nich je väčší, komu patrí väčší post pri Ježišovi. Možno po tom, čo bolo Petrovi prisľúbené, že bude skutočne prvý medzi tými dvanástimi, boli na to dôvodyAle Ježiš, aby túto ambíciu v nás, ktorá vždy ožíva, pretože aj my sa ľahko porovnávame a chceme akoby presadiť na úkor iných, on koriguje túto tendenciu v nás. Ježiš akoby aj to nedorozumenie, ktoré vyvolá tou svojou predpoveďou, dotiahne do pekného poučenia. A to, čo urobí, je, že povie Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých. A urobí k tomu aj symbolický čin. Vezme dieťa, ktoré v tom čase bolo pokladané za nič. V podstate my dneska samozrejme vnímame dieťa ako Božie požehnanie, ale napríklad pre Židov, keď horel dom, tak bolo treba zachraňovať veci a tie základné veci majetku, manželku a deti a starcov tých nechávali akoby až na poslednom mieste a dieťa bolo teda vnímané ako niečo drobné, nepodstatné a teda jeho úloha a jeho pozícia dieťaťa bola veľmi mizerná, môžeme povedať. A práve toto dieťa on postaví ako to, ktoré má byť predmetom našej pozornosti. Objal ho a povedal im. Kto prijme jedno z takýchto detí, teda tých, kto sú, ktorí sú najmenší, ktorí nie sú akoby ničím, kto prijme takéto dieťa, tak prijíma samotného Krista. Ježiš Kristus sa do takejto pozície malého nevýznamného dostáva práve svojím utrpením. A práve v tejto pokore, v tom prijatí dieťaťa, pretože kto prijme takéto dieťa, prijíma Ježiša, prijímame dokonca samotného Boha. Teda Boh sa stáva v Ježišovi istým spôsobom akoby pokorným. A práve v tom je napokon veľkosť človeka. Stále vidíme, že to je o tej múdrosti, ktorý múdrosti človeka, ktorý keď je primknutý k Bohu, tak nikdy nebude mať ambíciu byť niekym veľkým na úkor iných, byť pyšným, pretože pýcha sa protiví Bohu, ale naopak získavame ten správny postoj aj k ľuďom, aj k sebe samému a najmä k Bohu. Poprosme teda Pána, aby nám pomohol k pokore, aby nám pomohol k tej pravej múdrosti, ktorá spočíva v bázni pred Pánom, čo je úctivý rešpekt pred Bohom. A určite tento úctivý rešpekt pred Bohom nám zabezpečí aj úctivý rešpekt k druhým, pretože on je mierou toho nášho správneho konania. Práve táto bázeň pred Pánom je akoby kľúčom k pochopeniu mnohých postojov človeka. Pochválený buď Ježiš Kristus Naveky. Amen. (outro melódiu)…