Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
PÚŤ K MATKE BOŽEJ, NITRA - KALVÁRIA
16.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
O CITLIVOSŤ SRDCA MUSÍME BOJOVAŤ
Z prameňa, káže dp. Peter SykoraZ prameňa, svätého Martina z Tours, káže dp. Peter Sykora.
Prepis videa
(chceptanie vode)
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla
Titovi.
- (chceptanie vode)
- Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Titovi.
- "Milovaní! Veriacim pripomínaj, aby sa
- podriaďovali panovníkom a vrchnostiam, aby ich
- poslúchali a boli pripravení na každý dobrý skutok.
- Nech nikoho nepotupujú a nech nie sú hašteriví, nech
- sú mierni a prejavujú všemožnú vľúdnosť všetkým ľuďom.
- Aj my sme kedysi boli nerozumní a neposlušní.
- Blúdili sme, slúžili všelijakým žiadostiam a rozkošiam.
- Žili sme v zlobe a závisti.
- Boli sme hodní opovrhnutia a vzájomne sme sa nenávideli.
- Ale keď sa zjavila dobrotá Boha, nášho Spasiteľa a
- jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé
- skutky, ktoré sme konali,
- ale zo svojho milosrdenstva kúpeľom znovuzrodenia a
- obnovy v Duchu Svätom, ktorého na nás hojne vylial skrze
- Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme
- ospravedlnení Jeho milosťou boli podľa nádeje dedičmi
- večného života." Počuli sme Božie slovo.
- Bohohneku.
- (hra na organe)
- (spev) Pán je môj pastier, nič mi
- nechýba.
- (hra na organe) (spoločný spev) Pán
- je môj pastier, nič mi nechýba.
- Pán je môj pastier, nič mi
- nechýba.
- Pasie ma na zelených
- pašienkach, vodí ma k
- tichým vodám. Dušu
- mi osviežuje.
- Vodí ma po správnych
- chodníkoch, verný
- svojmu menu.
- (hra na organe) (spoločný spev) Pán je môj
- pastier, nič mi
- nechýba.
- I keby som mal ísť tmavou
- dolinou,
- nebudem sa báť zlého, lebo
- Ty si so mnou. Tvoj
- prút a Tvoja palica,
- tie sú mi útechou.
- (hra na organe) (spoločný spev) Pán je môj pastier,
- nič mi nechýba.
- Prestiera až mi stôl
- pred očami mojich
- protivníkov.
- Leješ mi olej na hlavu
- a kalich mi napĺňaš až po
- okraj. (hra na organe) (spoločný spev)
- Pán je môj pastier,
- nič mi nechýba.
- Dobrota a milosť budú ma
- sprevádzať po všetky
- dni môjho života
- a budem bývať v dome
- Pánovom mnoho a
- mnoho dní.
- (hra na organe) (spoločný spev) Pán je môj pastier,
- nič mi nechýba.
- Aleluja, aleluja.
- (hra na organe)
- (spoločný spev) Aleluja,
- aleluja.
- Pri všetkom vstávajte v ďaky,
- lebo to je Božia vôľa v
- Kristovi Ježišovi pre
- vás.
- (hra na organe) (spoločný spev) Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom Tvojim.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva Tebe, Pane.
- Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a
- Galileu.
- Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať
- málomocných mužov.
- Zďaleka zastali a hlasne kričali: "Ježišu Učiteľ,
- zmiluj sa nad nami!"
- Keď ich uvidel, povedal:
- "Choďte, ukážte sa kňazom." A ako šli, boli
- očistení.
- Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa
- a veľkým hlasom velebil Boha.
- Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu.
- A bol to Samaritán.
- Ježiš nato povedal: "Neočistilo sa ich desať?
- A tí deviati sú kde?
- Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol
- vrátil a vzdal Bohu slávu."
- A jemu povedal:
- "Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Milovaní bratia a sestry.
- Mnohí, ktorí dnes pracujú s ľuďmi, konštatujú,
- že ľudia sa stali akosi dnes výnimočne
- necitlivými.
- Hovoria o tom, aké je ťažké pracovať s ľuďmi, aké
- je časté, že sa stretávame s konfliktmi medzi ľuďmi.
- Aké je ťažké niekedy odkomunikovať úplne bazálne
- základné veci.
- A tak sa mnohí zamýšľajú nad tým, či je to naozaj tak, či ľudské
- srdce je menej citlivé ako v minulosti.
- To, že tá citlivosť akosi chýba, je zrejmé,
- ale je dôležité sa spýtať, prečo? Ak to mnohí konštatujú, asi to
- pravdou bude. Ale prečo je to tak? Prečo
- dnes je človek akoby málo citlivý?
- Prečo máme menej citlivé srdcia?
- Možno je to preto, lebo človek dnes komunikuje viac cez
- masmédiá alebo cez počítače a telefóny ako osobne.
- Akoby nám chýbal taký osobný kontakt v komunikácii Stále viac a
- viac. A to prirodzene robí človeka necitlivým
- alebo menej
- citlivým. Rovnako vo vzťahu s Bohom.
- Človek je tak často rozlietaný, Venuje sa svojmu
- životu, svojej práci aj záľubám, že nemá
- čas sa stíšiť a venovať svoj čas Bohu.
- A to absolútne robí z človeka necitlivého človeka.
- A potom aj vo vzťahu k sebe samému. Len málo kto má dnes
- odvahu úprimne sa často pozerať do svojho
- srdca a pozrieť sa pravdivo, ako to tam vlastne
- vyzerá. Akoby sme sa zľakli toho kontaktu so sebou
- samými. A to rovnako robí človeka necitlivým,
- necitlivým vo svojom srdci. Avšak keď takto dnes konštatujeme
- rôzne príčiny toho, prečo je človek menej citlivý,
- musíme povedať na
- základe dnešného evanjelia, že tomu tak bolo asi aj v minulosti,
- že to nie je
- iba moderný problém a fenomén.
- Možno boli iné príčiny tej necitlivosti, ale ľudské srdce je tak
- zvláštne,
- že musí bojovať o svoju citlivosť.
- Totiž aj vtedy, keď sme si dobre vypočuli dnešné
- evanjelium.
- Ježiš uzdravil desiatich malomocných.
- Pomohol im z veľmi ťažkej situácie.
- My poznáme, čo to znamenalo byť vtedy malomocným.
- Vylúčenie zo spoločnosti, z náboženského spoločenstva,
- úplné opovernutie. A keď sa vracajú späť,
- tak iba jeden jediný z desiatich si hneď uvedomil, čo sa
- stalo a v citlivosti svojho srdca ide poďakovať.
- Čo asi spôsobilo, že tí deviati nemali citlivé srdce, aby
- sa vrátili a Kristovi povedali to obyčajné, ale
- zázračné slovíčko: "Ďakujem."
- Možno to bol zákon. Z kontextu to vyplýva.
- Ježiš im prikázal, aby šli ku kňazom a ukázali sa im.
- A to bolo pre nich ako pre človek tak posvätné, že to považovali za
- splnené. A máme fajront a je to v
- pohode a môžeme si ísť ďalej.
- Iba jeden, a to Samaritán si uvedomil, že potrebujem
- ísť poďakovať.
- Prečo? Pretože on komunikoval so svojím srdcom.
- Tak to možno dnes priamo nazvať. Komunikoval so svojím vnútrom,
- bol citlivý a to ho donútilo prísť a poďakovať.
- A to je tajomstvo, drahí bratia a sestry, aj pre citlivosť nášho srdca.
- Skúsiť viac komunikovať so svojím vlastným srdcom na tých
- troch úrovniach, ako som spomínal v úvode.
- Na úrovni vzťahu s Bohom, teda stále častejšie
- a častejšie Boha vo svojom srdci hľadať napriek tomu, že
- okolnosti života nás hnútia do hektiky.
- Potom sa nebáť kontaktu so sebou samým.
- Citlivosť srdca sa získava tak, že sa stále častejšie
- pozerám na pravdivosť svojho vlastného srdca.
- A potom zo srdca vyplynie aj to, že budem rád komunikovať s
- inými. A komunikácia s inými, hlavne tá osobná,
- robí človeka citlivejším.
- Nádherné je to v porovnaní s deťmi.
- Myslím si, že každé ľudské srdce v detskom veku bolo
- citlivé.
- Ktovie, čo sa stalo, že potom sa stalo necitlivým?
- Ja viem pekný príbeh.
- Na hodinách náboženstva učiteľka malé detičky v
- škole učila
- a dala im raz takú úlohu. Spýtala sa ich, za čo ste Pánu
- Bohu vďační? A deti začali kresliť rôzne obrázky.
- A keď potom to hodnotila táto učiteľka, videla tam rôzne
- hračky, ktoré deti vnímali ako nejaký poklad,
- za ktoré chceli
- Pánu Bohu poďakovať. Niekto nakreslil svojich rodičov, za to
- chcel Bohu poďakovať. A jeden malý chlapček, taký,
- ktorý bol stále kdesi v pozadí, taký najmenší, najslabší.
- Nakreslil detským spôsobom jednu ruku
- a tak sa spýtala tá učiteľka: "Janko, čo si to nakreslil?"
- "Ruku," hovorí. "A čo to znamená?" A začali deti hádať.
- Jedno dieťa hovorí: "To asi bude ruka jeho mamičky, ktorá sa o
- neho stará." Ďalší hovorí: "Nie, to bude ruka niekoho,
- kto vyrobil chlebík, aby sme mali čo jesť." A tak si deti
- začali vytvárať rôzne teórie o tom, čo tou rukou chcel Janko
- povedať. A keď sa učiteľka spýtala: "Janko, čia je to ruka?"
- Janko v pokore, ale s obrovskou vďačnosťou povedal:
- "To je tvoja ruka, pani učiteľka."
- A ten deň si už teďka spomenula, že má taký zvyk,
- že po škole odprevádza deti k
- bráne, keď odchádzajú domov. A ten Janko si
- uvedomil plný vďačností, že za takúto malú vec je
- jeho srdce absolútne citlivo vďačne.
- Takže bratia a sestry, ako deti sme všetci mali takúto citlivosť.
- Pamätáte si to ešte?
- Kde sa vytratila citlivosť nášho srdca?
- O koľko krajšie by sa nám žilo, keby sme viac komunikovali so svojím
- vlastným srdcom a keby sme dokázali svoje srdce
- urobiť opäť omnoho citlivejším? Amen.
- (hudba)
