Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
PÚŤ K MATKE BOŽEJ, NITRA - KALVÁRIA
16.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ODPUSTIŤ ZO SRDCA A MODLIŤ SA ZA TÝCH, ČO UBLIŽUJÚ
Z prameňa, káže dp. Martin Mária Kollár OFMConv.
Z prameňa, štvrtok 13. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Martin Mária Kollár OFMConv.
Prepis videa
Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
V Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nám
odovzdal
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- V Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nám odovzdal
- slovo zmierenia. Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva ti, Pane.
- Ježiš nastúpil na loďku, prepravil sa na druhý
- breh a prišiel do svojho mesta.
- Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na
- lôžku.
- Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému:
- "Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy."
- Vtedy si niektorí zákonníci povedali: "Tento sa
- rúha."
- Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal:
- "Prečo myslíte zle vo svojich srdciach?
- Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti
- hriechy alebo povedať vstaň a choď.
- Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať
- hriechy,"
- povedal ochrnutému: "Vstaň,
- vezmi si lôžko a choď domov."
- Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali
- Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála ti, Kriste.
- Drahí bratia a sestry, ako sme počuli,
- Pán Ježiš
- odpustil ochrnutému jeho hriechy
- a
- poukázal na to, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy.
- My to väčšinou dobre poznáme, aké je to
- dobré, požehnané, keď sa môžeme vyspovedať
- a keď sme očistení. Zrazu je človeku ľahšie na
- duši a ich svet je hneď krajší.
- Pán nás pozýva k tomu, aby sme pristupovali k
- prameňu jeho milosrdenstva, aby sme čerpali
- z jeho dobroty.
- Preto, aby my sami sme mali ľahší, krajš-
- ľahší, hm, krajší
- a hlbší, aby sme hlbšie prežívali náš život a
- zároveň aby sme
- aj iným robili život krajší, ľahší,
- aby sme ich približovali k Bohu.
- Pretože vieme, že ono to odpúšťať
- sa netýka len sviatosti zmierenia,
- ale aj každý z nás
- je povinný odpúšťať svojim blížnym.
- Dokonca nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát, povedal Pán
- Ježiš.
- A dokonca v modlitbe Otče náš, respektíve aj
- hneď po nej nás upozornil, že ak
- my neodpustíme našim blízkym, ani náš
- nebeský Otec neodpustí nám.
- Preto ak my chceme pristupovať k trónu
- milosrdenstva, prosiac o odpustenie,
- podobne aj my máme vedieť odpúšťať.
- A ono to poznáme, že neraz to
- odpustenie nie je ľahká vec.
- Neraz sa ľudia spovedajú z toho, že nedokážu odpustiť,
- pretože nedokážu zabudnúť.
- Ono to odpustiť neznamená zabudnúť, ale
- odpustiť znamená
- dokázať po tom odpustení žiť tak,
- akoby ten hriech nebol.
- No ono to tiež nie je samo o sebe také ľahké,
- pretože k tomu, aby sme mohli odpustiť v plnom zmysle
- slova, je potrebné, aby ten, ktorý sa previnil,
- aby uznal svoju vinu, oľutoval ju a snažil sa
- napraviť.
- Tak, ako to robíme pri spovedi, že máme
- vyznať svoje hriechy, oľutovať a spraviť nejaké
- zadosťučinenie, napraviť to, čo sme poškodili.
- Podobne by sme mali viesť aj tých ľudí, ktorí nám
- nejakým spôsobom ublížili. Mali by sme ich, ich viesť k
- tomu, aby aj oni prejavili ľútosť nad
- svojím skutkom alebo nad svojím slovom a aby sa
- snažili to napraviť. A to vieme, že to už vôbec
- nebýva jednoduché.
- Pán Ježiš nám hovorí, že máme odpustiť zo
- srdca,
- lebo jedna vec je odpustiť vo vôli.
- To ešte možno nejak zvládneme. No odpustiť zo srdca,
- to znamená
- aj citovo prijať druhého človeka, a
- teda zvlášť toho, ktorý mi ublížil.
- To nie je vôbec jednoduché, no sme k tomu povolaní.
- Syn človeka má moc odpúšťať hriechy.
- To znamená aj to, že my,
- syn-synovia, dcéry ľudí máme moc
- odpustiť, dokonca aj zo srdca.
- Poznáme to, že naše city nevieme veľmi ovládať.
- A čo teda robiť, keď aj chcem odpustiť, no nie som schopný?
- Vždy keď vidím človeka, ktorý mi ublížil alebo si naňho spomeniem,
- tak znova sa ma zmocní možno hnev, možno úzkosť,
- možno strach, nepokoj. A čo teda robiť?
- Svätý František odporúča, aby sme,
- alebo tak hovorí, že Boží sluha by
- nemal sa hnevať kvôli, eh, krivde, ktorá
- mu bola,
- eh, učinená,
- ale že skôr má s Božou pomocou
- alebo, eh,
- v Božom duchu, že má žialiť nad
- dušou, ktorá mu spôsobila túto krivdu.
- To znamená, mali by sme si vzbudzovať ľútosť nad
- dušou toho človeka, ktorý sa zle správa.
- Čo je v jeho duši, keď takto hovorí?
- Čo je v jeho duši, keď takto koná?
- A poznáme to, že, hm, väčšinou
- ľudia, ktorí robia zle, že sú nervózni, sú
- podráždení, sú nespokojní alebo neraz
- plní zloby. A toto je úloha pre nás, aby
- sme si uvedomili, čo sa nachádza v duši
- toho človeka, vzbudzovali si ľútosť nad týmto
- stavom a priali mu dobro.
- Je to ťažké, no je to požehnané a je to
- niečo, čo nás približuje, veľmi môže priblížiť k
- Bohu.
- Preto svätý Maximilián hovorí,
- že
- aká by to bola škoda, keby sme nemali každý
- deň niekoľko väčších kúskov na odpustenie.
- Hovorí: „Prirodzenosť sa búri, ale pre
- dušu, aké je to užitočné."
- Teda áno, samozrejme, že keď nás niekto urazí,
- keď nás niekto zradí, keď,
- eh, n-nám niekto ublíži, tak
- cítime, naša prirodzenosť sa búri.
- Cítime vzdor, nechuť, odpor voči takému
- človeku. No tu je dôležité, aby sme
- ovládali svoju vôľu, svoje myšlienky, slová,
- skutky, aby sme sa rozhodli, že, ako sa
- hovorí, nenávidieť hriech, teda slovo a skutok
- toho človeka odmietnuť, ale milovať hriešnika.
- To znamená pracovať nad svojimi citmi, aby sme sa im nepoddali,
- aby sme si vzbudzovali ľútosť nad takouto dušou, aby
- sme sa za túto dušu modlili a vytrvali, ako
- hovorí František, dovtedy, kým nám Boh tú
- vnútornú radosť pokojne prinavráti.
- Prirodzenosť sa búri, ale pre dušu, aké je to
- užitočné. Buďme presvedčení, že
- Pán Boh nám posiela týchto ľudí,
- pretože chce, aby my sme sa priblížili k nemu a
- vďaka tomu, že znova a znova budeme
- sa snažiť byť dokonalí, byť milosrdní, ako je
- milosrdný náš nebeský Otec, vďaka tomu
- pomôžeme k spáse aj tým ľuďom, ktorí ani
- netušia, alebo ktorí sú veľmi vzdialení od Božích
- vecí.
- Ďakujme teda Pánu Bohu za tých našich bratov a
- sestry, ktorí nám pomáhajú k svätosti,
- ktorí nám, nás vedú k tomu, aby sme milovali nielen
- tých, ktorí nás milujú, ale aj tých nepríjemnejších.
- A
- obetujme aj neraz sväté prijímanie
- alebo aj duchovné sväté prijímanie za týchto ľudí,
- pretože práve týchto ľudí nám Pán posiela,
- aby sme,
- aby sme si navzájom preukazovali milosrdenstvo.
- Ak Abrahám bol schopný obetovať svojho syna
- Izáka, podobne aj my máme byť schopní
- obetovať ako keby náš život, obetovať našu budúcnosť,
- obetovať naše predstavy o našom živote a úplne sa
- odovzdať do Božích rúk, znášajúc aj
- neraz veľmi nepríjemné krivdy, ktoré
- nás skutočne poškodzujú.
- Dôverujme Pánu Bohu, že jeho anjel je vždy nablízku,
- aby zadržal tú ruku, ktorá možno až
- siaha na život, aby Pán dal
- nám poznať, že naša
- obeta sa mu zaľúbila
- a že vďaka tomu, čo prežívame,
- napredujeme my sami, aj ľudia vôkol nás.
- Pochválený buď Pán Ježiš Kristus.
- Veľký amen.
- [hudba]
