OHLASOVAŤ BLAHOZVESŤ POKOJA

(piano)
(vodné zvuky Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom. Bratia, prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka. S úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár, Pane. S úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár, Pane. Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme, aj tí, čo bývajú na ňom. Veď on sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na vodách. S úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár, Pane. Kto smie vystúpiť na vrch Pánov? Kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti. S úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár, Pane. Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho Spasiteľa. To je pokolenie tých, čo ho hľadajú. Čo hľadajú tvár Boha Jakubovho. S úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár, Pane. Aleluja! Aleluja! Zvelebujem Ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva. Aleluja! Aleluja! Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. Ježiš povedal zástupom Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: „Dážď príde." A býva tak. A keď veje južný vietor, hovoríte: „Bude horúco!" A býva. Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neodsúdite, čo je-- nesú-- neusúdite, čo je spravodlivé? Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia. Hovorím ti, nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Bratia a sestry, keby som chcel byť veľmi protivný, tak hneď v úvode asi položím veľmi drzú otázku. Naozaj je pravda to, čo sme hovorili ústami v responsoriovom žalme? S úprimným srdcom hľadáme tvoju tvár, Pane? Nie je to len možno nejaké formálne opakovanie jednej časti žalmu? Nie je to len niečo, čo hovoríme ústami, ale naše srdce je niekde ďaleko. Lebo trúfam si povedať, ak by sme naozaj s úprimným srdcom hľadali Pánovu tvár, musel by svet vyzerať inak, lebo by sme si uvedomili, že Pánovu tvár hľadáme intenzívne vtedy, ak ohlasujeme blahozvesť pokoja, evanjelium lásky, pravdy a života. A to nie vždy robíme. Koľko je násilia len na našom Slovensku? Koľko je tragédií, ktoré vznikajú len na podklade toho, že tvrdo presadzujeme seba, svoje zmýšľanie a chceme podľa seba nastaviť poriadok sveta. A pritom by sme sa mali usilovať nastaviť poriadok sveta v zmysle Evanjelia. Lebo kto iný ako Ježiš Kristus si mohol dovoliť vysloviť slovo: „Ja som cesta, pravda a život?" Je mnoho ľudí, ktorí nám hovoria: „My vám ukážeme cestu, my vám povieme pravdu, my budeme tí, ktorí vás budú viesť." A vidíme, kam sa až môže zvrhnúť zmýšľanie jednotlivca, ktorý sa dostane k moci. Ako miesto siatia pokoja a tvorby pokoja rozsieva smrť. Rozsieva zneistenie života mnohých. A preto som si aj dnes zvolil ten formulár svätej omše za odvrátenie vojny. Lebo riziko vojnyJe tak veľké, aké doteraz tu nebolo. Možno v tom minulom storočí za čias Adolfa Hitlera, keď nakoniec svet pod vplyvom jeho mocenských chúťok sa dostal do tej strašnej kataklizmy druhej svetovej vojny. Dnes prežívame niečo, o čom sme si naozaj nikdy ani nedovolili a chvála bohu nedovolili snívať. Ale dnes je to realita. Dnes od nikoho z nás nie je hrozba vojny vzdialená, ale naopak stojí vedľa nás a my žijeme v tieni hrozby vojny. To nie je vyvolávanie napätia z mojej strany, ale to je uvedomenie si reality a uvedomenie si hlavne toho, čo musíme začať robiť. Apoštol svätý Pavol v liste Efezanom sa dnes na nás obracia, aby sme žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa nám dostalo so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Obracia sa k nám s výzvou, aby sme sa znášali navzájom v láske a usilovali zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Toto je priorita nášho života dnes. Nás, ľudí v ohrození, nás ľudí, ktorí sa chvejú, možno ani si to neuvedomujúc strachom z toho, čo môže prísť o niekoľko krátkych okamihov. A preto potrebujeme vrátiť sa naozaj k úprimnému životu viery v našom každodennom stretávaní sa s našimi bratmi a sestrami. Nie v rozsievaní smrti, nie v živote nenávisti. A kde sa berie v srdciach mladých ľudí, že nás všetkých nenávisť jedného postaví do pozoru? Prečo nás do pozoru nestavia množstvo tých, ktorí rozsievajú lásku? Množstvo mladých a odvážnych ľudí, ktorí idú ako dobrovoľníci aj do tých najrizikovejších oblastí života na našej planéte? Ja sa veľmi teším, že mám veľa študentov, ktorí v časoch veľkých kríz stáli na tej strane barikády, ktorá sa volá pomoc človeku v núdzi, ktorí vo dne i v noci pomáhali tým, ktorí v strachu o svoj život utekali zo svojej krajiny, stávali sa migrantami a emigrantami, nevedia, čo ich čaká a spoliehajúca len na to, že niekde je človek, ktorý má v sebe živú vieru v Boha. A tento Boh mu dáva silu k tomu, aby aj jeho úbožiaka dokázal prijať. Nikdy nedokážeme premeniť svet, ak my nechytíme sa lana, ktoré nám tu ponúka Cirkev ako múdra matka učiteľka A nielen Cirkev, ale samotná Matka Božia. Je mesiac október, mesiac Ružencovej Panny Márie. A my by sme sa mali tohto záchranného lana, ktoré je spustené v tej priepasti, v ktorej sa nachádza dnes ľudstvo, chytiť. Áno, ruženec je modlitba, ktorá pomáha človeku vyštverať sa z tej priepasti, v ktorej sa prepadá do pekla, vyštverať sa znova na zemský povrch a začať žiť naplno život v nádeji, v radosti a v láske. Možno si poviete, ale ja nemám čas na túto modlitbu. Áno a mne je vždy veľmi smutno, keď ktokoľvek vstupuje do spovednice, povie Viete, nemám čas sa modliť. A vtedy mi tak príde na um obraz niekoľkých pápežov. Toho Jána Dvadsiateho tretieho, ktorého liturgickú spomienku sme slávili jedenásteho októbra. Toho svätého Jána Pavla Druhého, ktorého liturgickú spomienku budeme sláviť zajtra. Toho emeritného pápeža Benedikta Šestnásteho, toho slabého, krehkého starca. Príde mi na um obraz, alebo vidím pred sebou obraz Petra našich dní, pápeža Františka. Ako je to možné, že v záplave všetkých povinností, ktoré malý alebo ktoré súčasný pápež má, si nájdu čas na modlitbu celého ruženca, nielen piatich desiatkov Ako je to možné? A prečo je to možné? Lebo si uvedomujú, že bez ponorenia sa do života Ježiša Krista nič nedokážu. Preto ruženec v rukách svätého Jána Dvadsiateho tretieho bol jeho veľkou zbraňou, zbraňou, ktorou bojoval proti zlobe vtedajšieho sveta. A povedzme si, keď 11. apríla 1963 vydal slávnu encykliku Pacem in Terris, žeTak ňou a pomocou nej ochránil svet pred tou hroznou kataklyzmou atomovej vojny. Keď v Sovietskom zväze Nikita Sergejevič Chruščov a v Spojených štátoch amerických John Fitzgerald Kennedy držali ruky na atómových kufríkoch. A stačilo len jedno pohnutie prstom a svet by sa bol totálne zničil. A že je to pravda, že bol to práve Svätý Ján Dvadsiaty tretí, ktorý zachránil svet pred tou atómovou kataklyzmou, o tom svedčil aj nedávno zosnulý prvý a posledný prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov, ktorý to povedal svätému Jánovi Pavlovi Druhému. Ak sa svet nedostal do skazy atómovej vojny, treba za to ďakovať pápežovi Jánovi Dvadsiatemu tretiemu. Bol to pápež úsmevu a jeho úsmev na jeho tvári vzbudzovala práve modlitba Posvätného ruženca. Bol to svätý Ján Dvadsiaty tretí, ktorého sme mohli vidieť už v takom pokročilejšom veku na jednom z mnohých záberov fotografistov v horách, v bielej bunde, na bielej reverende, s ružencom v ruke. Bol to blahoslavený Ján Pavol Prvý, ktorý v krátkom pontifikáte dokázal povedať, že ho najmocnejšou palicou je ruženec. Je to Benedikt Šestnásty s jeho úžasnou katechézou o modlitbe posvätného ruženca, ale on ako ten, ktorý keď sa utiahol do úzadia, všetko dáva do modlitby a modlitbou drží svojho nástupcu pápeža Františka. A preto chyťme aj my túto reťaz, ktorá nás sťahá z pekla hrôzy vojen a pevne sa dvíhajme deň čo deň. Vystupujúc po jednotlivých zrnkách modlitby Posvätného ruženca. Smerom k nebu, k realite povolania, ktoré sme dostali žiť život v pokoji a láske, vo svornosti a jednote ducha. Skúsme sa naozaj pravdivo učiť, usudzovať. Skúsme urobiť všetko pre to, aby sme oddiali hrôzy vojny a vôbec vojnu pochovali a zasypali ju množstvom našej lásky a túžby po vzájomnom uctení človeka, po zachovaní života. A aby sme ukázali, že naším cieľom na tejto zemi je chrániť život každého bez rozdielu farby pleti, bez rozdielu náboženstva a toho, kam vlastne patrím, kto som a aký som a aby sme si neosobovali právo byť sudcom, ktorý vezme do ruky zbraň a strieľa. Prosme o to práve cez modlitbu posvätného ruženca. Nezabúdajme, ruženec je jediná zbraň, ktorú môžeme držať v našich rukách, ktorá rozsieva alebo obnovuje život. Ruženec je jediná zbraň, ktorú máme v našich rukách držať. Hrabeme sa cez Google vo všelijakých stránkach. Skúste si vygoogliť niektorú ružencovú encykliku veľkého pápeža ruženca Leva Trinásteho Skúsme si vygoogliť aj tu encykliku o ruženci svätého Jána Pavla Druhého a skúsme sa zahĺbiť do myšlienok, ktoré nám ponúkajú v pohľade na túto úžasnú modlitbu. A garantujem vám, že nikdy nebudete schopní potom povedať nemám čas na modlitbu, ale naopak modlitba Posvätného ruženca stane sa vaším životným sprievodcom a ona vás bude viesť v radosti, v budovaní pokoja na tejto zemi. Amen (outro muzika)…