Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
OTČE NÁŠ - MODLITBA, KTORÁ URČUJE NAŠU KRESŤANSKÚ SPIRITUALITU
káže don Jozef Luscoň SDBštvrtok 11. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(piatnastosekundová pauza)
(štyri sekundy odpočúvania)
Čítanie z druhého listu svätého apoštola
- (piatnastosekundová pauza)
- (štyri sekundy odpočúvania)
- Čítanie z druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom.
- Bratia, kiežby ste zniesli trochu mojej
- nerozumnosti.
- Len ma už strpte.
- Veď horlím za vás Božou horlivosťou.
- Zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás odovzdal
- Kristovi ako čistú pannu.
- Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a
- neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi,
- ako keď had zviedol Evu svojou lstivosťou.
- Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása
- iného Krista, akého sme my nehlasali, alebo
- prijímate iného ducha, akého ste nedostali,
- alebo iné evanjelium, aké ste neprijali.
- A ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí
- apoštoli. Lebo ak som aj vo vyjadrovaní
- neobratný, v poznaní nie. Veď sme vám to vo
- všetkom a všetkým ukázali.
- Alebo som sa hádam dopustil hriechu, keď som sa ponížil,
- aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo
- hlásal Božie evanjelium?
- Iné cirkvi som olupoval, prijímal som od nich podporu,
- aby som mohol vám slúžiť.
- Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok,
- nikomu som nebol na ťarchu, lebo čo mi chýbalo,
- doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónska.
- Chránil som sa a budem sa chrániť, aby som vám v ničom
- nebol na ťarchu.
- Ako je vo mne Kristova pravda,
- túto chválu mi nik neprekazí v krajoch Achaisska.
- Prečo?
- Preto, že vás nemilujem?
- To vie Boh.
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Pravdivé a spravodlivé sú diela tvojich rúk, Pane.
- Pravdivé a spravodlivé sú diela tvojich rúk,
- Pane.
- Z celého srdca chcem oslavovať Pána v zbore
- Spravodlivých i v zhromaždení. Veľké sú diela
- Pánove. Nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich
- záľubu.
- Pravdivé a spravodlivé sú diela tvojich
- rúk, Pane.
- Nádherné a vznešené sú jeho diela.
- Jeho spravodlivosť platí naveky.
- Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky.
- Pán je milosrdný a milostivý.
- Pravdivé a spravodlivé sú diela tvojich rúk,
- Pane.
- Pravdivé a spravodlivé sú diela jeho rúk.
- Nezrušiteľné sú všetky jeho príkazy upevnené
- naveky. Založené na pravde a spravodlivosti.
- Pravdivé a spravodlivé sú diela tvojich
- rúk, Pane.
- Alleluja, alleluja, alleluja, alleluja.
- Dostali ste ducha adoptívneho synovstva, ktorému voláme
- Abba, Otče.
- Alleluja, alleluja.
- (päť sekúndové ticho)
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom: "Keď sa modlíte,
- nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú
- vypočutí pre svoju mnohovravnosť.
- Nenapodobňujte ich. Veď váš Otec vie, čo potrebujete
- prv, ako by ste ho prosili.
- Vy sa budete modliť takto:
- Otče náš, ktorý si na nebesiach, posvätsa
- tvoje meno,
- príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v
- nebi, tak i na zemi.
- Chlieb náš každodenný daj nám dnes
- a odpusť nám naše viny, ako i my
- odpúšťame svojim vinníkom
- a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás
- zlého.
- Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj
- váš nebeský Otec vám odpustí.
- Ale ak vy neodpustíte ľuďom,
- ani váš Otec neodpustí vaše hriechy."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Počuli sme reč, modlitbu, ktorá zaznela
- na hore,
- hore, kde Pán Ježiš hovorí blahoslavenstva.
- Takže je to také, taký krásny dodatok a
- je to veľmi dôležitá modlitba, ktorá určuje našu
- kresťansku katolícku spiritualitu.
- Aj Lukáš má Otče náš, troška inakšie,
- skrátený. Niektorí hovoria, že Lukáš má Otče
- náš pre pohanov a Matúš má pre Židov, lebo
- Matúš Evanjelista bol mýtnik, poznal zvyky, poznal
- Písmo židovské, takže vie, že aj na iných miestach sú
- niektoré tieto časti, ktoré sme počuli, na iných miestach Svätého
- písma. Tu ich dáva tak krásne ucelene dokopy.
- Na jednom mieste ešte je taký úvod, hm, zaujímavý,
- že apoštoli videli, ako sa Pán Ježiš modlí, tak hovoria:
- "Nauč nás modliť sa."
- A potom teda hovorí túto modlitbu.
- Tam na úvod sme počuli, že keď sa modlite, nehovorte veľa ako
- pohania.
- Totiž v tom antickom svete sa myslelo tak, že keď sa bude veľa,
- veľa, veľa hovoriť, tak že sa dosiahne to,
- čo, o čo sa žiada od tých ich bohov. Takže
- oni len niekedy hovorili, hovorili dookola, ale ten obsah a
- ten duch z modlitby odišiel.
- Mali totiž presvedčenie, ak dám, tak aj Boh dá.
- Ale u nás je všetko darom.
- Môžeme si prerozprávať, tento Otče náš, prečo,
- ako? No, niekedy sa stane, že vlastne my, ako keby sme si
- vytvorili takú škrupinu a tiež to tak len
- melieme do radu a potom máme problém s tým
- obsahom
- a ani možno nevieme, čo je v tých základných modlitbách, ktoré
- my predkladáme. A hlavne nám ujde tá
- spiritualita, ten tón, ten duch tej modlitby.
- Aj tu hovorí Pán Ježiš, vy sa budete modliť takto.
- Je to zaujímavé, nie je tam povedané, že toto, ale
- takto.
- Tak v rýchlosti skúsme to teda pretlmočiť.
- Otče náš,
- to je ako keby bol akord. Mne sa to úžasne páči,
- lebo hm,
- tí pohania a všelijakí iní, aj Židia, považovali
- niekedy Boha za Hospodina. Ten, ktorý hýbe vrchami,
- ktorý zastaví Jordán, ktorý je taký
- až niekedy nedostupný. A tu Pán Ježiš nám ho
- predstavuje ako Otče náš.
- Tak ako Zdravás je, raduj sa, tak Otče náš,
- uvádza nás do radosti a zároveň
- náš znamená, že nielen môj, ale hneď sa vytvára aj
- spoločenstvo. Pocit, že patríme
- my ľudia k sebe.
- Ktorý si na nebesiach. No tu mám jeden veľký problém, lebo
- niekedy si myslíme, že Boh je vzdialený, nie?
- Boh je vznešený. Boh je medzi nami, je v nás.
- Napĺňa priestor, ale je veľmi vznešený.
- Posvätsa tvoje meno.
- Niekedy si myslíme, akože? Veď je svätý, pravdaže?
- Ale je svätý aj vo mne.
- Nenadávam, nemám niekedy vzburu voči nemu.
- Jeho meno, on je svätý aj medzi nami, na
- uliciach. Je taká pohoda, je cítiť
- prítomnosť Pána Boha.
- Vidno rozdiel medzi kresťanskými krajinami a povedzme,
- ktorí uznávajú iného Boha. Vidno rozdiel medzi
- našimi rodinami,
- kresťanskými a rodinami iného druhu.
- No, malo by to vidieť. Posvätsa tvoje meno,
- povedzme vo mne.
- Teraz sme pri centre, pri ohnisku tejto modlitby Otče náš.
- A príď tvoje kráľovstvo.
- Kráľovstvo je úžasná téma Pána Ježiša.
- Vieme, že tu nejde o nejakú moc, o nejaké
- územie, o nejakú vládu cirkevnú, ale
- o pokoj, radosť, nadšenie. To, čo dáva
- Boh tak, že som s ním priateľ, že to vo mne až tak
- výska všetko jasné, že som v prítomnosti Pána Boha.
- Toto príď do môjho vnútra. Keď to bude vo mne,
- bude to aj medzi členmi rodiny a bude to aj
- na ulici a tak ďalej. Toto je v centre.
- Príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, aby tu
- kráľovstvo zostalo
- ako v nebi, tak i na zemi. A čože v nebi nie je kráľovstvo?
- Alebo Božia vôľa? Samozrejme, že je.
- Ale buď tvoja vôľa taká, aká je v nebi, aj tu medzi
- nami. Nech to vojde všetko do harmónie, tak ako je v nebi.
- Chlieb náš každodenný, daj nám dnes.
- V tom slove chlieb je všetky potreby, ktoré potrebujeme.
- Daj mi dobrotivý Otče, nám dnes,
- aj mne, aj nám. Ozajtra bude zase Otče náš
- nazajtra, takže to budeme prosiť iný deň.
- Dnes nám to daj,
- aby to Božie kráľovstvo nebolo zničené.
- Lebo pravda, keď niečo chýba, tak prichádzajú myšlienky
- a proste nejak nie je to Božie kráľovstvo, lebo ten
- nepokoj alebo tie
- veci, ktoré nemám a ktoré sú také
- potrebné, tak by som ich potreboval.
- Takže daj, Otče, chlieb náš všetko, čo potrebujeme, aby
- sme udržali to Božie kráľovstvo v sebe.
- Viac ani nedávaj
- a po ďalšie ani
- nejakým spôsobom to tak nerob a nevyzlíš
- naše prosby, také, ktoré by len túžili mať a mať a mať.
- Lebo to Božie kráľovstvo zase sa rozbije.
- A odpusť nám naše viny.
- Je nedobré, keď človek má pocit viny,
- pretože aj to Božie kráľovstvo je vtedy zničené
- zase tým pocitom viny. Takže odpusť nám, nech
- cítime to odpustenie,
- ale my chceme, aby Božie kráľovstvo bolo aj v iných.
- A iste nám niekto aj ublížil, tak ale aj ja mu odpúšťam.
- Nie aj-- nech aj v ňom je Božie kráľovstvo.
- A nech má ten pokoj aj odo mňa. Aj pocit, že
- odpustil mi.
- A neuveď nás do pokušenia. No okolo toho
- je úžasná debata, niekedy aj taká nepravdivá, ako Boh
- môže uvádzať do pokušenia? Môže dopustiť
- pokušenie, pretože v pokušení, keď mu odoláme, tak
- rastie naša, naša vôľa, naša schopnosť bojovať so zlom.
- Naša taká imunita.
- A tu prosíme,
- neuveď nás do pokušania, do takého, ktoré by zničilo to
- Božie kráľovstvo vo mne. Chráň ma pred tým,
- ale zbav nás zlého.
- A keď už aj to zlé na mňa vplýva, prosím Tia, sním
- to. Zastav to, aby to Božie kráľovstvo
- bolo vo mne."
- Naderná modlitba, je dobre chytiť ten duch.
- Môžeme povedať, že je to ako keby až také hodenie sa do
- Božej
- náruče. Dobrotivý Bože, tu som.
- Dá sa to? No dá sa to, ak ja začínam počítať
- čas, vnímať čas nielen po smrť, ale aj do
- večnosti. Ak počítam s Bohom ako s Otcom,
- akože kráčam s Ním aj popri tých slabostiach, ak vidím
- jeho krásu, jeho dobrotu, ak som veriaci veľbke,
- dá sa to.
- No a vidíte, drahí bratia a sestry, že táto modlitba
- vlastne nás pripravuje na posledný deň Pána Ježiša,
- na Jeho príchod. Je to taká eschatologická modlitba,
- ktorá sa dotýka večnosti a tieto veci by nám
- nemali ujsť.
- Ja si myslím, že z toho vyplýva jedna veľká úloha pre
- nás,
- lebo my niekedy hovoríme majte bázeň pred Bohom,
- pokorte sa Bohu. Také náboženské výzvy máme,
- ale my ani nevieme, čo si za tým máme myslieť.
- Ja by som vám tak navrhoval takú otázku,
- aký má vyjsť človek, keď sa pomodlí tento Otčenáš?
- Na konci tejto modlitby, čo má cítiť?
- No a po ďalšie, skúste si tých sedem prozieb,
- ktoré sú tu a to
- oslovenie prežiť
- a troška sa zamyslieť aj nad tými emóciami, ktoré
- vzniknú pri tých prosbách.
- Čo to vlastne, o čo to prosíme?
- Lebo niekedy, ako som povedal, nám ide ten jazyk ako po
- škrupine vajíčka a vnútri ani nevieme, o čo prosíme.
- Máme veľké úlohy
- a my sme už takí aj starší nejakí, takže
- hm, my to možno by sme nejak prežili, ale iste sú tu aj
- vaše deti a vnúčence. A ak chceme, aby si
- zaľúbili túto modlitbu, tak musia vojsť do nej,
- pretože je nesmierne dôležitá. Buduje to
- podstatné v nich aj v nás, v kresťanstve,
- vzťah k Nebeskému Otcovi.
- Nech je tak. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Naveky. Amen.
- (outro muzika)






