PÍSKAŤ VIEŠ? HĽADAJME BOD DOBRA.

(piano)
(Vodopád Čítanie z knihy Exodus. Celá izraelská pospolitosť sa pohla z Elimu a v pätnásty deň druhého mesiaca po východe z Egypta prišla na púšť Syn, ktorá je medzi Elimom a Sinajom. A celá izraelská pospolitosť šomrala na púšti proti Mojžišovi a Áronovi. Synovia Izraela im vraveli: "Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v egyptskej krajine, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a chleba a sme sa mohli dosýta najeßť, prečo ste nás vyviedli na túto púšť? Aby ste celú pospolitosť umorili hladom?" Pán povedal Mojžišovi: "Hľa, ja vám zošlem chlieb z neba ako dážď. Ľud nech potom vyjde a nech si nazbiera, koľko bude potrebovať na každý deň. Tak ho vyskúšam, či hodlá kráčať podľa môjho zákona, alebo nie. V šiesty deň nech odložia z toho, čo donesú. Bude toho dva razy toľko, ako nazbierajú v iné dni." Mojžiš povedal Áronovi: "Povedz celej izraelskej pospolitosti, predstupte pred Pána, lebo počul vaše šomranie." Keď to Áron povedal celému zhromaždeniu Izraelových synov, obrátili sa k púšti a v tom sa v oblaku zjavila Pánova veleba Pán povedal Mojžišovi: "Počul som šomranie synov Izraela. Povedz im: Večer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom a poznáte, že ja som Pán, váš Boh." Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa napadala okolo tábora rosa. Keď pokryla povrch púšte, na zemi sa zjavilo čosi drobné, zrnité ako sieň. Keď to synovia Izraela videli, vzájomne sa vypytovali: "Manhu?", čo znamená: "Čo je to?" Lebo nevedeli, čo to je. Mojžiš im povedal: "To je chlieb, ktorý vám dáva jesť Pán." Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka. Pane, daj nám chlieb z neba. Pane, daj nám chlieb z neba. Pokúšali Boha vo svojom srdci, dychtivo sa dožadovali pokrmu. Proti Bohu reptali a vraveli: "Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?" Pane, daj nám chlieb z neba. Rozkázal teda horným oblakom a otvoril brány nebies a pršela im manná za pokrm a dal im chlieb z neba. Pane, daj nám chlieb z neba. Človek jedol chlieb anjelský. Pokrmov im dal dosýta. Z oblohy vyburcoval vietor východný, svojou mocou priviedol vietor od juhu. Pane, daj nám chlieb z neba. A spustil sa na nich dážd mäsa ako prach. Okrídlené vtáky ako morský piesok padali doprostred ich tábora okolo stanov. Pane, daj nám chlieb z neba. Aleluja, aleluja, aleluja. Semeno je Božie slovo. Rozsievač je Kristus. Každý, kto ho nájde, bude žiť naveky. Aleluja, aleluja, aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane. V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách. Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zerná padli na kraj cesty. Prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi. Ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, usli. Zasa iné padli do trnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zerná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu. Jedno stonásobnú, ino, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Tak, drahí bratia a sestry, možno najprv troška sa dotknime evanjelia a potom pozrime aj na tých našich oslavencov. Nebude iste dneska veľká slávnosť, lebo veď je tam veľké výrocie, však? Oslavujú Joachima, Annu. Teší sa pána Mária, teší sa aj Ježiško. Takže my ideme do tej radosti k nim. Čo hovorí toto evanjelium? No.Najprv si všimnime, že to napísal Matúš. Vieme, že on píše už okolo roku 70 a tam to evanjelium. Vieme, že to bol Žid, že tá jeho obec, tí veriaci kresťania sa skladali istotne zo Židov, že poznali ešte tradície a teraz to nejak bolo treba dať dokopy a aj Matúš, istotne aj iní si kládli otázku, prečo jední prijali Evanjelium, Božie slovo Pána Ježiša a prečo iní nie? No a ako odpoveď Matúš si spomína, čo Pán Ježiš hovoril, čo kázal. A máme tu toto podobenstvo. Podobenstvo vždy je také, že je na rozmýšľanie, že v niečom nikdy nie je také presné, ale vystihuje tú myšlienku. A potom aj nám hádže také otázky A kto je ten a kto čo? A kto je ten rozsievač? A kto je to semeno? A aká som pôda? A dobre, že je to tak. Pán Ježiš veľmi rád hovoril v podobenstve a aj dneska platí, že kazateľ bez podobenstva je mŕtvy. Nevie to tak celkom podať. Takže rozsievač, to by sme asi vedeli, v tomto prípade povedzme Pán Ježiš. Semeno má sílu, o tom niet pochýb a padlo do rôzneho srdca. Lebo tá pôda, to sa tak berie, že skutočne to je naše srdce. Ale ktosi múdro urobil takú poznámku, že možno nie sme len tŕnie, či jedni sú len tŕnie, druhí je skalná tá pôda, ďalší len úrodná. Ale možno dneska je tak, že niek-- že sa to strieda v nás, že niekedy sme aj my, len tak, že zahoríme a potom nič, inokedy, že to zahlušíme starosťami a zas neurobíme z toho Božieho slova nejaké ovocie. A niekedy snáď sa nám aj darí, že to niečo pekné vzíde z-z nás No, Pán Ježiš teda povedal osud toho zrna. A tam nakoniec vidíme, že tak pekne hovorí, že to, ktorý tá pôda, to zrno, ktoré padlo do dobrej zeme, že až stonásobnú úrodu, čo sa nám zdá až príliš. Choďte dneska vonku, pozrite polia, počítajte zrnká, uvidíte, koľko asi prinesie úrodu tamto vaše pole. No a tá poznámka kto má uši, nech počúva, je tiež zaujímavá. Veď každý má uši. No ale Pán Ježiš chce povedať, že toto, čo som vám povedal, je veľmi dôležité, takže mali by sme sa k tomu vrátiť. No a to už teraz nemáme. Ale potom, po čase, ešte aj apoštoli sa pýtajú a nech im to vysvetlí. A Pán Ježiš práve rozoberá potom v tom výklade jednotlivé slová a jednotlivé významy tej pôdy No a potrebujeme to nejak tak podnešniť. Či to platí toto podobenstvo? Či sa dá uskutočniť dneska? Či má nejaký odkaz pre nás? Má a veľký, lebo tými rozsievačmi sme vlastne my všetci. A dneska, keď máme Joachima a Annu, tak aj na nich môžeme pozrieť z tohto uhla pohľadu, že ako oni siali aj do Panny Márie to Božie slovo a vidíme, že to prinieslo úžasnú úrodu Už veď aj Pán Boh ju uchránil od hriechu, ale že vnímala, počúvala, meditovala, vyrastala na krásnu devu a ti rodičia jej museli byť ozaj tiež čnostní a dobrí. No a teraz sme ale my tu. Svätý Otec, hovorí, veľmi pekne ustanovil takú spomienku v celej cirkvi na starých rodičov. Keď si všimnete, tak on zvlášť ich dáva dopredu a pre nich má veľké posolstvá a ešte majú veľmi veľkú úlohu. Aká by to bola? Nuž, my starší, hádam máme niečo nazité. Hovorí sa tak, že ešte nebola taká doba, kedy deti učili rodičov a starých rodičov. No, dneska je to troška tak, lebo oni vám sú takí dobrí v tých mobiloch a v tom elektronike, to už dva roky a vie ako zapnúť ten televízor a vie ten ovládač, vie si čo stlačiť a my sme troška aj vyradení z toho Takže oni nás niečom učia, ale nemajú nazité skúsenosti a to zase im my môžeme odovzdať. Ale ako odovzdať? Tu mi vždy prichádza na um Don Bosco. Viete, on tam raz bolo sakristii a prišiel chlapec, ktorý nevedel miništrovať. Ten kostolník ho skoro vyhodil palicou, zásinakom vymlátil, ale Don Bosco sa ho zastal. A potom sa ho pýta: "Vieš sa modliť? Bol si na prijímaní? Už na prvom?" "Ešte nie." Potom sa ho pýta: "Rodičov máš?" "Nie, nemám." "Do školy chodíš?" "Tiež nechodím." "A pískať vieš?" "Ó, a ešte ako!" Bol by tam aj zapískal, ale hm, ten kostolník zase pozrel tak tvrdo na neho, ale našiel bod prístupu A toto je asi pre nás starších prvá vec, že keď vidíme aj tých mladých, tie deti, čo máte alebo vnúčence, že kde je prístupný k tomu dobru? Tam treba siať, tam je asi tá dobrá zem. No a teraz ale ako to zasiať? No vidíte, ktosi povedzme nie že nemal čas, ale pozeral na evanjelium tak zvláštne a spočítal, že dvestodvadsať otázok dal Pán JežišNedal odpoveď hneď, ale dal otázky. A prečo by to robil? No vidíte, keď dám otázku, tak ja hľadám odpoveď. Viacej s tým pracujem, ako keby hneď som mu dal len odpoveď. Niekedy aj hneď treba, ale niekedy, ako sa hovorí, nech to pracuje v človekovi. A Pán Ježiš mal tento taký postup vycibrený. A ja si myslím, že druhá vec, v ktorej môžeme pomôcť týmto mladým, je, že oni nevidia dôsledky svojho konania. Oni väčšinou žijú tu a teraz, a keď majú peniaze, tak si nakúpia sladkosti alebo čo, ale potom, že nemá ako docestovať domov lebo nemá na lístok, to nerozmýšľa. Alebo kde si chce ísť na zábavu, ale ako sa vráti alebo čo sa tam môže stať? O tom nerozmýšľa. A mnohé iné veci. A my, keď troška máme nažité, tak práve mali by sme im dávať také otázky. A čo potom, keď to urobíš? Nie asi ani prísne, ale tak múdro. Však mne sa stalo to a ke-keď to ty urobíš, tak nebude to tak isto. Ja som sa poučil z toho a možno, že niekde sa dajú tak kočírovať a to je to umenie výchovy. Však ako viesť týchto mladých? Tak ja vám prajem z úprimného srdca takú veľkú radosť, keď máte peknú rodinku a každý je niekde pri mladých alebo ponorený s niekym do rozhovoru, do kontaktu. Tak hľadajte bod dobra, kde sa dá posunúť ten človek. A potom dávajte múdre otázky. Myslím si, že títo rodičia panny Márie, Anna a Joachim, to mali ľahké, lebo Panna Mária bola úžasná od narodenia, ale istotne to vedeli a tá múdrosť, to všetko bolo v nich. Tak sa učme od nich. Pochválený buď Ježiš Kristus Naveky. Amen. (outro muzika)…