Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
POĎTE KU MNE, JA VÁS POSILNÍM
káže dp. Marek VaňušŠtvrtok 15. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(hravé klavírne melódiu)
(vodné šumy (Vykročenie Pannika) Čítanie z
knihy proroka Izaiáša.
- (hravé klavírne melódiu)
- (vodné šumy (Vykročenie Pannika) Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
- Chodník Spravodlivého je priamy, ty vyrovnávaš cestu
- Spravodlivého.
- Na ceste tvojich ustanovení sme dúfali v teba, Pane.
- Tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše.
- Moja duša túži po tebe za noci. Môj duch ťa
- hľadá v mojom srdci.
- Keď tvoje ustanovenia zažiaria na zemi, obyvatelia
- zeme sa naučia spravodlivosti.
- Pane, ty nám daruješ pokoj. Veď všetky
- naše diela si nám ty urobil.
- Pane, v úzkosti ťa hľadali a kričali, keď si ich
- karhal.
- Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu, zvija sa a
- kričí v bolestiach. Takí sme boli aj my, Pane, pred
- tebou.
- Počali sme, zviali sme sa a porodili sme vietor.
- Nepriviedli sme na zem spásu a nenarodili sa
- obyvatelia zeme.
- Tvoji mŕtvi ožijú, vstanú z mŕtvych moji povraždení.
- Prebuďte sa a plesajte vy, čo bývate v prachu,
- veď tvoja rosa je rosou svetla a zem vydá na svetlo
- svojich zomrelých.
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Pán z nebies pozerá na našu zem Pán z
- nebies pozerá na našu zem.
- Ty, Pane, trváš večne a spomienka na teba z
- na pokolenie. Vstaň a zľutuj sa nad Sionom,
- lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval.
- Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene a
- ľútostia nad jeho troskami.
- Pán z nebies pozerá na našu zem.
- Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania a tvojej
- slávy všetci zemskí králi. Lebo Pán vystaví
- Sion a zjaví sa vo svojej sláve, zhliadne na
- modlitbu núdznych a nepohrdne ich prosbami.
- Pán z nebies pozerá na našu zem.
- Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce a obnovený
- ľud oslávi Pána. Veď Pán hľadí zo svoje
- vznešenej svätyne a z nebies pozerá na zem,
- čuje nárek zajatých a odsúdeným na smrť
- vracia slobodu.
- Pán z nebies pozerá na našu zem.
- Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja.
- Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a
- ja vás posilním. Alleluja, alleluja
- (Pokračovanie v tiche Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane. Ježiš povedal: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké." Počuli sme Slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Páni bratia a sestry, dnešné kratučké evanjelium nám prinieslo Ježišove slová, ktoré zaznievajú ako útechu pre tých, ktorí sa namáhajú v jeho službe, čiže v službe evanjelia. To sú tie slová: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení." Ale zároveň sme mohli vnímavo počuť, že zaznievajú v tom krátkom evanjeliu aj také výzvy, priam imperatívy pre autentický život Ježišovho učeníka. Lebo z Ježišových úst v tých troch vetách zazneli také priam tri imperatívy — výzvy formulované ako imperatívy. Poďte, vezmite a učte sa. Skúsme sa pri nich zastaviť a uvažovať, k čomu nás Ježiš vlastne pozýva. Prvé pozvanie znie: "Poďte!" Ježiš pozýva k sebe toho, kto zakusuje nejakým spôsobom vyčerpanosť a únavu z práce pre Božie kráľovstvo. Môže to byť fyzická únava, ale môže to byť aj námaha spojená so službou ohlasovania. Tak to vidíme v niektorých Pavlových listoch, keď hovorí o tom, že sa veľmi namáhal pri ohlasovaní evanjelia. A, a môže to byť zvlášť tá námaha, keď človek sa usiluje niečoho dovzdať a nedostáva pozitívnu odpoveď No my by sme v takom prípade očakávali, že Ježiš navrhne niečo iné. Možno že nejakú pauzu, nejaký oddych. Oddýchnite si. Ale Ježiš paradoxne vyzýva toho, kto je unavený, aby sa dal do pohybu. Možno málokto z nás si predstaví odpočinok tým, že sa pustí do nejakej aktivity. Iste pohyb, ku ktorému Ježiš podnecuje, nie je samoúčelný a už vôbec nemá človeka ešte viac, ako sa tak vraví, že úplne vyšťaviť. Ono v tých Ježišových slovách je dôležité to, čo nasleduje, keď hovorí: "Poďte ku mne, to ku mne." Čiže je to pozvanie ísť do Ježišovej blízkostiTak, ako aj na inom mieste v evanjeliu čítame, že keď sa učenici vrátili z misie, na ktorú ich vyslal Ježiš, boli plní radosti, ale aj únavy. Tak Ježiš ich pozval: Poďte so mnou na pusté miesto, do ústrania, ale spolu s ním. Čiže jo-- ide o to nezabudnúť, kde sa nachádza prameň, z ktorého môžeme čerpať novú silu. Aj v tej našej azda duchovnej únave. Že je to osoba Ježiša, spoločenstvo s ním. A možno je to zároveň aj také pozvanie nezostať v tej našej vnútornej vyčerpanosti, akosi tak zahrabaní iba do seba, uzatvorení do svojho sveta, do svojho lamentovania, ale vykročiť ku Kristovi. Čiže to je to prvé pozvanie: Poďte ku mne. No a ďalej: Vezmite na seba moje jarmo. Možno opäť dosť prekvapujúca výzva. Zvyka-- zvyčajne, keď človek unavený, vyčerpaný, tak sa mu neprikladá nejaké ďalšie bremeno. Je snaha skôr odbremeniť ho. To jarmo, o ktorom Ježiš hovorí, jarmo v biblickej reči znamená určitú podriadenosť. Spomína sa napríklad, eh, jarmo egyptských robôt počas pobytu v Egypte a často je spojené aj s takým nadmerným útlakom. Nachádzame takú zaujímavú epizódu v prvej knihe Kráľov, keď za Šalamúnovým synom Roboamom prichádzajú predstavitelia jednotlivých izraelských kmeňov a žiadajú, aby im uľahčil jarmo. Oni nežiadajú, aby ho úplne odstránil, lebo koniec koncov sľubujú kráľovi podriadenosť. To, čo to jarmo vyjadruje, ale aby ho uľahčil. Čiže jarmo do určitej miery vyjadruje to, že človek prináleží k niekomu, ale tá povaha závisí od toho, kto ho ukladá A Ježiš zdôrazňuje, že moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké. Čiže nejde o nejakú záťaž navyše, ale opäť o pozvanie do spoločenstva s ním. Je to akási pozva-- akási výzva alebo ponuka spoluúčasti. Je to jarmo, ktoré Ježiš nesie spolu s nami a je nim poslušnosť Otcovi a jeho vôli. Poslušnosť, ktorá, samozrejme, je niekedy určitou výzvou, pretože Božia vôľa nezodpovedá vždy tým našim predstavám, ale zároveň je spoľahlivou cestou k tomu naplneniu prísľubu odpočinku, o ktorom hovorí Sväté písmo už na samotnom začiatku, keď hovorí, že v siedmy deň Boh odpočíval od všetkých svojich diel, ktoré urobil, a teda táto vnútorná túžba, ktorá je vložená do každého z nás, túžba po tom odpočinku, tak cestou k nej, k jej naplneniu je práve prijatie Ježišove-- Ježišovho jarma. Sme pozvaní niesť ho spolu s ním a tak kráčať v poslušnosti do plného spoločenstva s Bohom No a posledná výzva: Učte sa! Identita Ježišova učeníka spočíva v tom, že je v takej celoživotnej škole u svojho učiteľa. No, nie je to len nejaký obmedzený čas, absolvovanie nejakých dvoch, troch semestrov nejakého rýchlokurzu, ale je tu tá výzva nasledovať Ježiša deň čo deň s tým vedomím, že ten diplom bude vystavený až na konci nášho života. Podobne ako v tých predošlých výzvach, aj tu Ježiš opäť kladie dôraz na to, čo je v tej škole podstatné a to je ten vzťah s ním. Tak, ako už povedal, poďte ku mne, potom vezmite moje jarmo. Tak aj teraz hovorí, učte sa odo mňa. A keď v zápätí dodáva, že moje alebo som tichý a pokorný srdcom, tak istým spôsobom vytyčuje tie základné zručnosti, ktoré sa možno naučiť v jeho škole. Tu tichosť a pokory-- pokoru srdca. Dobre vieme, že srdce opäť v tom biblickom chápaní je miestom rozlišovania, miestom rozhodovania, a teda pokoj tichého a pokorného srdca predstavuje ten štýl života, ktorý sa nepresadzuje nejakým násilím a nejakým pokorovaním iných. Ale je to cesta s vnútorným nadhľadom, že aj uprostred tých ťažkostí a niekedy pokorení, môžeme čerpať istotu z Božej vernosti Tak, drahí bratia a sestry, tie Ježišove dnešné slová sú pre nás takým pozvaním, výzvou nezabúdať, že tak, ako potrebujeme možno v týchto letných mesiacoch obnoviť svoje fyzické sily, tak potrebujeme načerpať a obnoviť aj naše duchovné sily. A ich zdrojom je blízkosť Ježišovi. Spoločenstvo s ním v tom, čo prežívame a každode-- každodenné nasledovanie v tej škole evanjelia. Amen Amen. (outro muziky
