SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
22.11.2019
15:45 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1029x

POKUŠENIE &quot;KUPČIŤ&quot; V CHRÁME

Z prameňa, káže Mons. Jozef Haľko

Z prameňa, svätej Cecílie, panny a mučenice, káže Mons. Jozef Haľko.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1577 slov

Čítanie z Prvej knihy Machabejcov.
V tých dňoch si Júda a jeho bratia
povedali:


  • Čítanie z Prvej knihy Machabejcov.
  • V tých dňoch si Júda a jeho bratia povedali:
  • „Naši nepriatelia sú rozdrvení. Poďme,
  • očistíme a obnovíme svätyňu."
  • Zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch
  • Sion.
  • Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca,
  • to je mesiac Casleu, stoštyridsiateho ôsmeho
  • roku vstali pred svitaním a priniesli
  • obetu podľa zákona na novopostavenom oltári,
  • ktorý zhotovili na zápalné obety.
  • Práve v tom istom čase, v ten istý deň, keď ho
  • pohania znesvätili, bol znova posvätený za
  • spevu a hry na citary, harfy a
  • cimbaly.
  • Všetok ľud padol na tvár, klaňali sa a
  • do neba velebili toho, ktorý im doprial víťazstvo.
  • Osem dní slávili posviacku oltára.
  • S radosťou prinášali zápalné žrtvy a obety chvály
  • a vďaky. Priečelie chrámu vyzdobili zlatými
  • vencami a malými štítmi.
  • Obnovili brány a priľahlé miestnosti
  • a porobili na ne dvere.
  • Ľudí zavládla mimoriadna radosť, lebo bola
  • odstránená potupa spôsobená pohanmi.
  • Júda, jeho bratia a celá izraelská
  • pospolitosť stanovili, že sa má rok čo
  • rok od dvadsiateho piateho dňa mesiaca Casleu
  • osem dní s jasotom a radosťou
  • sláviť deň posvätenia oltára. Počuli
  • sme Božie slovo. Bohu vďaka.
  • Velebíme slávu tvojho mena, Pane,
  • Bože náš.
  • Velebíme slávu tvojho mena, Pane,
  • Bože náš.
  • Zvelebený buď, Pane, Bože
  • nášho otca Izraela,
  • od vekov naveky.
  • Velebíme slávu tvojho mena, Pane,
  • Bože náš.
  • Tvoja je, Pane, vznešenosť i
  • moc,
  • sláva, jas a veleba,
  • lebo tvoje je všetko na nebi i na zemi.
  • Velebíme slávu tvojho mena, Pane,
  • Bože náš.
  • Tvoje je, Pane, kráľovstvo. Ty si
  • vyvýšený ako hlava nad všetkým. Od
  • teba pochádza bohatstvo i sláva.
  • Velebíme slávu tvojho mena, Pane,
  • Bože náš.
  • Ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke
  • je moc a sila.
  • Tvoja ruka robí všetko veľkým a
  • mocným.
  • Velebíme slávu tvojho mena, Pane,
  • Bože náš.
  • Aleluja, aleluja. Aleluja,
  • aleluja.
  • Moje ovce počúvajú môj hlas,
  • hovorí Pán.
  • Ja ich poznám a ony idú za
  • mnou. Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Keď Ježiš vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a
  • povedal im: „Napísané je: Môj dom
  • bude domom modlitby. A vy ste z neho urobili
  • lotrovský pelech."
  • A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a
  • vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho.
  • Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom
  • visel a počúval ho.
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry,
  • raz som mal možnosť zúčastniť sa festivalu
  • spevokolov, ktorý bol zvláštny tým,
  • že na ňom boli spevokoly kostolné, teda
  • spevokoly predpokladáme veriacich
  • spevákov
  • a boli na ňom aj spevokoly z
  • inej sféry spoločenského života a
  • profesionálne spevokoly. Samozrejme, všetci sa
  • snažili predviesť čo najlepší výkon.
  • A tak ako medzi tými spevokolmi
  • kostolnými z kostolov, z farností boli
  • lepšie a horšie výkony, tak aj medzi tými, ktorí
  • spievali
  • nie ako
  • kostolné, ale ako profánne spevokoly boli výkony
  • výborné aj slabšie.
  • Ale podľa určitého kritéria som si všimol jednu vec.
  • Že na tých, ktorí spievali ako
  • profesionáli,
  • boli krásne výkony, ktoré vychádzali z hrdla.
  • Mali takpovediac zlato v hrdle.
  • Tí, ktorí spievali, lebo boli najprv veriaci, potom ich
  • pozvali spievať na chórus do kostolného spevokolu,
  • spievali okrem toho, že mali zlato v hrdle aj
  • zo srdca. Mali aj takpovediac zlato v
  • srdci. Jednoducho je možné cítiť,
  • či niekto spieva s profesionálnou
  • dokonalosťou, snahou o profesionálnu
  • dokonalosť a či niekto okrem tejto
  • dokonalosti sa snaží spievať aj z
  • hĺbky svojho srdca. Napokon samotné
  • Sväté písmo nám hovorí:
  • „Z plnosti srdca hovoria ústa.“ A
  • dnes na spomienku svätej Cecílie, ktorá sama
  • je patrónkou hudobníkov, spevákov a tým
  • pádom vlastne všetkých spevokolov, ktoré spievajú v
  • chrámoch počas svätých omší a liturgií.
  • Dnes na spomienku svätej Cecílie
  • je zvlášť aktuálne povedať, ako dôležité je, aby to,
  • čo vychádza z nášho hrdla, či je to spievané
  • alebo nespievané slovo, má vychádzať aj z
  • hĺbky dobrého, autentického a
  • úprimného srdca.
  • Lebo Ježiš v dnešnom evanjeliu pranieruje tých, ktorí
  • kupčia v chráme.
  • My, keď, é, počujeme o kupcoch v chráme, hneď si predstavíme
  • Pána Ježiša, ako prevracia stoly, ako s bičikom v
  • ruke vyháňa tých, ktorí si tam urobili ten
  • lotrovský pelech, ako
  • peňazomencom a tým, ktorí predávajú obetné holuby,
  • káže, aby sa vzdialili.
  • Možno si to takto veľmi konkrétne predstavujeme aj preto, lebo
  • máme takú obavu, že či by to kupčenie v chráme nemohlo
  • byť aj niečo aktuálne. Kto je ten,
  • ktorý kupčí v chráme? Kto je ten, u ktorého to ide
  • len z hrdla a nie zo srdca? Úprimného, oddaného,
  • pokorného, veriaceho srdca.
  • No napríklad v predvolebnom období, ak niekto ide
  • na svätú omšu len preto, že sa v priamom
  • prenose chce ukázať pred veriacimi
  • a neprichádza na túto svätú omšu zároveň so srdcom,
  • ktoré je otvorené pre Božie dotyky a Božie
  • impulzy, no už takýto človek kupčí v chráme.
  • A Pán Ježiš mu hovorí radikálne slová: „Choď von, ty, ktorý
  • kupčíš, a vráť sa ty, ktorý chceš pokorné srdce.“
  • Bez ohľadu na to, či si alebo nie si v priamom prenose
  • verejnoprávnej alebo súkromnej televízie.
  • Stačí, ak si ty svojím srdcom v priamom
  • streamingu, v
  • priamom prenose s Ježišom. Lebo vždy sme v
  • priamom prenose pred Božím okom, ktoré je mnohokrát aj v
  • chráme vyobrazené. To Božie oko nám má naznačiť, že Boh
  • nás vidí, vníma, počúva v hĺbke
  • nášho srdca. Boha hlasivkami
  • neoklameme, lebo on skúma, ako to hovoria aj Žalmy,
  • hĺbku srdca.
  • Alebo kňaz, ktorý sa na omši prezentuje.
  • Tomu hovoríme protagonizmus. Kňaz, ktorý zabudol na to, že je
  • alter Christus, že má hovoriť o Ježišovi, o
  • Bohu, že úlohou jeho príhovoru a jeho kázne
  • je prehĺbiť vieru v druhých ľuďoch.
  • Áno, môže sa stať, že aj kňaz sa ocitne v
  • pokušení kupčiť v chráme s vlastnou
  • prestížou, s vlastnou slávou.
  • Alebo veriaci, ktorí idú do kostola len preto,
  • aby susedia nepovedali, aby sa vo farnosti o
  • nich nehovorilo, že nechodia do kostola.
  • Že idú do kostola len kvôli ľuďom, nie kvôli Bohu.
  • A tak hovoria hlasom, ale nehovoria
  • srdcom.
  • Toto nie je vec len nejakej
  • dramatickej vyhranenej situácie.
  • Toto môže byť aj jemné pokušenie. Môže to byť
  • sklon, môže to byť tendencia ísť do kostola kvôli
  • niečomu inému, ako je Boh. Ale Ježiš
  • hovorí v dnešnom evanjeliu, citujme si to znovu
  • doslova:
  • „Môj dom bude domom modlitby. Môj dom
  • bude domom,
  • kde sa ľudské srdce dotkne Božieho srdca,
  • kde sa srdce veriaceho, veriacej brata
  • a sestry dotkne najsvätejšieho Ježišovho
  • srdca.“ Kostol je
  • priestor modlitby, preto
  • v kostole, v chráme je veľmi dôležité,
  • aby sme
  • si kládli vždy túto otázku: „Prišiel som sa rozprávať s Bohom?
  • Prišiel som rozjímať nad jeho pravdami?
  • Prišiel som čítať Písmo?
  • Prišiel som Boha povýšiť na najvyššiu hodnotu môjho
  • života? Alebo prečo som naozaj
  • prišiel?“ Keďže dnes si spomíname na svätú
  • Cecíliu, ktorá je teda aj patrónkou kostolných
  • spevokolov, rád by som poukázal aj na jeden
  • taký detail. Aký je rozdiel medzi spevokolom, ktorý
  • vystupuje na koncerte a spevokolom, ktorý
  • vystupuje v chráme?
  • Spevokol, ktorý vystupuje na koncerte, je
  • spravidla obrátený smerom k ľuďom, lebo im
  • prezentuje svoje spievanie. A tak je to Normálne,
  • legitímne, bežné. Na koncerte
  • ľudia vidia spevokol z tváre do tváre.
  • Na svätej omše je tá pozícia odlišná.
  • Na svätej omši je tá pozícia odlišná, lebo ten
  • spevokol prišiel spievať Bohu. Prišiel ľuďom
  • pomôcť, aby aj oni spievali Bohu. Preto každý
  • spevokol,
  • každé takéto hudobné teleso pôsobiace v chráme si tiež musí
  • klásť otázku okrem tej profesionality, o ktorú sa
  • správne snažia, nakoľko to, čo spievame,
  • pomáha ľuďom, aby sa pozdvihli k Bohu, pomáha ľudským
  • srdciam, aby aj oni spievali a nielen hlasivky.
  • Takže spevokol na omši by v podstate mal
  • byť obrátený smerom k oltáru, lebo spolu s
  • ľuďmi a pomáhajú s ľuďom by mali spievať.
  • A ako hovorí svätý Augustín: „Kto spieva, dvakrát
  • sa modlí.“ Samozrejme, kto spieva modlitbu, dvakrát
  • sa modlí. Kto sa neprezentuje, ale kto
  • seba samého prezentuje len pred Bohom, pred
  • Božím okom, pred Božím pohľadom, pred Božou kamerou,
  • ktorá nás všade vidí a skúma. Zopakujem to v
  • hlbinách nášho srdca.
  • Prosme teda na príhovor svätej Cecílie,
  • ale aj našich osobných, krstných a birmovných patrónov, prípadne
  • patrónov našich farností, aby sme s takým očisteným,
  • zvnútorneným postojom chodili do chrámu.
  • To prvé, čo spravíme, je, že namočíme prsty do svätenej vody a
  • prežehnáme sa.
  • Istý človek, ktorý išiel na svadbu, ale nebol
  • veriaci a do kostola nechodil, sa pýtal ľudí,
  • že čo určite v kostole nemám zabudnúť.
  • Viete, aby som sa nedostal do trapnej situácie.
  • A tak dostal nie práve najmúdrejšiu radu.
  • Hlavne nezabudni dať do zvončeka.
  • A tak so zrolovanou päťeurovkou prišiel do kostola a s
  • takým veľkým napätím čakal, kedy už budú ľudia dávať
  • peniaze do nejakého,
  • do nejakého miesta, do nejakej pokladničky.
  • No a myslel si, že svätená voda je tá pokladnička a už,
  • už sa mohlo
  • stať, že tam sa ocitne aj tá päťeurovka.
  • Nie, bratia a sestry.
  • Svätenička, svätená voda a prežehnanie svätenou vodou
  • nám
  • pripomína krst, ktorý zaplatil vlastnou krvou
  • niekto iný. To si uvedomme hneď pri vstupe do kostola.
  • V mene Otca i Syna i Ducha Svätého som bol ja pokrstený,
  • naštepený na Božie srdce, aby moje srdce spievalo
  • Bohu práve preto, že to niekto iný zaplatil.
  • Nie eurami, ale vlastnou krvou, vlastným životom v plnosti
  • lásky. A to je Ježiš. A potom pokľakneme pred
  • bohosránkom, pred večným svetlom a tým sa
  • nastavujeme vlastne týmito dvomi úkonmi sa nastavujeme na to, aby
  • potom to úvodné prežehnanie sme povedali nielen hlasom z
  • hrdla, ale aj z plného srdca v bázni pred všetkým
  • tým, čo
  • bude nasledovať. Slovo, Eucharistia,
  • spoločenstvo, všetko pre srdce, nie pre
  • hrdlo. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • Navždy amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri