Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
POUČ MA, PANE, O SVOJICH CHODNÍKOCH
káže dp. Daniel DianStreda 10. týždňav Cezročnom období
Prepis videa
Pán s vami. I s duchom tvojím.
Čítanie zo Svätého
Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
- Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého
- Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojím učeníkom: „Nemyslite si, že som
- prišiel zrušiť zákon alebo prorokov.
- Neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.
- Veru hovorím vám, kým sa nepominie nebo a zem, nepominie
- sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo zákona,
- kým sa všetko nesplní.
- Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázání, čo aj najmenšie,
- a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší,
- ale kto ich zachová, a tak bude aj učiť, ten bude v
- nebeskom kráľovstve veľký."
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste.
- Milovaní bratia a sestry!
- Ak sme dobre počúvali
- Alelujový verš, tak tam bolo takéto slovo:
- „Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch a veď má vo
- svojej pravde."
- Je veľa ľudí, ktorí nám dnes hovoria, aby sme išli za nimi,
- aby sme ich vnímali, že oni nás poučia.
- Oni nám povedia, kde je pravda,
- že oni sú tí, ktorí majú schopnosť nás viesť.
- Ale vieme,
- aké je to veľmi často pochybné.
- A ak dobre poznáme Sväté písmo, tak je v ňom
- aj taká ťažká, veľmi vážna veta.
- Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na človeka.
- A tak sa vynára otázka,
- kto ma teda môže poučiť
- o chodníkoch pána?
- Kto ma bude viezť v pravde?
- Ja mám na to jednu krásnú odpoveď, ktorá vychádza z
- nedele, ktorú sme slávili a bola to turičná nedeľa
- alebo slávnosť zoslania Ducha Svätého.
- Tento Utešiteľ, Duch Svätý,
- ktorý stál pri zrode cirkvi. Tento Duch Svätý
- pôsobí v Cirkvi aj dnes
- a on je ten, ktorý chce nás všetkých viesť.
- Len sa treba neustále nechať prenikať týmto duchom,
- otvoriť sa mu naplno
- a neustále ho vzývať a prosiť, aby
- on bol mojou oporou, mojou silou. Lebo on je
- ten, ktorý aj po páde do hriechu spôsobuje
- jedno, cez sviatosť zmierenia znovu ma oživuje,
- ospravedlňuje ma pred Bohom
- a Boh nado mnou znova hovorí tie slová, ktoré
- zazneli nad Kristom v rieke Jordán.
- Ty si môj milovaný syn, v tebe mám zaľúbenie.
- Mesiac jún, v ktorom tento nádherný sviatok sme
- sa nám však otvára aj ďalej
- a my hneď v pondelok sme dostali pred seba veľmi
- výraznú postavu ženy,
- ktorá dokázala povedať Bohu, aj keď všetkému
- nerozumela: „Hľa, služobnica Pána." Áno,
- viete, že je to matka Ježiša Krista, preblahoslavená Panna Mária,
- ktorej svätý pápež Pavol Šiesty na výslovnú
- prosbu blahoslaveného kardinála Štefana Vyšinského a
- vtedajšieho krakovského arcibiskupa Karola Wojtylu dal na
- druhom vatikánskom koncile ten úžasný titul
- Matka Cirkvi A bol to práve Karol Wojtyla ako
- pápež, svätý Ján Pavol Druhý, ktorý
- túto invokáciu vložil aj do loretanských litánií.
- A je to terajší pápež František, ktorý toto všetko zavŕšil
- tým, že ustanovil, aby v pondelok
- po, zo slávnosti
- zoslania Ducha Svätého sme v cirkvi svätili
- spomienku Panny Márie, Matky Cirkvi, a uvedomili si, že
- ona to bola, ktorá zotrvávala na modlitbách s učeníkmi.
- Teda aj dnes zotrváva s nami, ktorých pod krížom
- prijala za svoje deti.
- Už zajtra budeme mať sviatok,
- ktorý budeme môcť naplno prežívať a
- vďačíme zaň emeritnému pápežovi Benediktovi šestnástemu,
- ktorý chcel zvýrazniť veľkú úlohu Ježiša Krista v mojom
- duchovnom živote,
- keď ustanovil sviatok Ježiša Krista, najvyššieho a večného
- kňaza.
- Áno, niekto si povie, že nejakým spôsobom je tu
- duplicita Zeleného štvrtku. Áno, je to pravda, ale
- povedzme si, ako v tom veľkom triduu
- dokážeme všetko tak prežívať radostne, ako by sme
- mali, lebo skôr to veľkonočné trídum, ktoré sa
- začína večernou omšou ustanovenia
- Eucharistie na Zelený štvrtok, nás vedie tak trošku
- cez tú bolesnú fázu života pozemského života Ježiša
- Krista A len tupý človek
- by vedel vtedy, keď vidí Krista trpiaceho,
- naozaj sa radovať A preto, ak chceme naozaj naplno
- prežívať
- tú úžasnú skutočnosť, že Ježiš je ten, ktorý
- za nás sa obetoval, ktorý je večným
- veľkňazom a my neustále máme možnosť
- skrze jeho dar, dar lásky,
- obnovovať obetu kríža na našich oltároch a čerpať z nej silu.
- Tak preto tu máme tento osobitný sviatok, ktorý sa
- slávi týždeň pred slávnosťou
- posväteniaNajsvätejšieho Kristovho tela a krvi.
- Ale medzi týmito dvomi sviatkami je ešte aj slávnosť
- Najsvätejšej Trojice. Aby sme si hlbšie uvedomili skutočnosť,
- ktorú nám tu
- zanechal svätý Pavol, keď povedal: „V Bohu žijeme,
- hýbeme sa a sme." Teda náš život sa
- celý nesie v živote Najsvätejšej
- Trojice. Lebo ja si uvedomujem, že Boh je ten, ktorý ma
- povolal k bytiu. Ježiš Kristus vo svojej nekonečnej láske
- zomrel za mňa
- a postavil ma medzi tých, ktorí právom
- očakávali Ducha Svätého. A vtedy, keď ho prijali, vtedy
- zaznel nanovo ten Otcov hlas: „Ty si môj milovaný syn, moja milovaná
- dcéra, v tebe mám zaľúbenie."
- Priznajme sa, ako málo vieme ďakovať aj za to,
- že máme Krista možno spríjmať v Eucharistii
- pod tajomným spôsobom chleba a vína.
- A uvedomme si jedno, my nikdy nepreskúmame, ako je
- to možné, ako je toto obrovské tajomstvo
- tu, Ježiš Kristus jeden, dáva sa mnohým,
- celý, nerozdelený. Tak ako nepreskúmame
- tajomstvo vtelenia Božieho Syna, keď slovo stalo sa
- telom, tak ako nepreskúmame tajomstvo existencie,
- jeden Boh v troch osobách, tak ani tajomstvo Eucharistie
- nedokážeme preskúmať. Toto treba prijímať s veľkou vierou.
- S vierou,
- ktorá
- pozná Božie slovo,
- kde Ježiš sám hovorí, že On je ten, ktorý
- je závdavkom večného života. Kto je moje telo a pije
- moju krv, má v sebe večný život a ja ho vzkriesim v
- A preto s veľkou radosťou pristupujeme k eucharistickému stolu.
- A keď sa priznám,
- v týchto dňoch, keď si pripomínam výročie svojej kňazskej
- dostal som na-pozasadnutí Akademického senátu včera
- otázku, čo je moja veľká túžba?
- A vtedy tak zo mňa vyletelo. Keby všetci ľudia, ktorí
- vstúpia do kostola či vo všedný deň alebo v sviatočný,
- sa zdvihli, keď zaznie to volanie: „Hľa, Baránok Boží, blažení tí, čo sú
- pozvaní na hostinu Barankovu." A v procesiovom sprievode
- zoradení išli k eucharistickému stolu.
- Lebo vtedy by som videl, že človek pochopil
- tajomstvo Eucharistie. To nie je niečo, čomu sa máme len
- klaňať, lebo Ježiš nehovorí, len sa klaňajte, len adorujte, ale
- hovorí jasne, len ten, kto je moje telo a pije moju krv,
- večný a ja ho vzkriesim v posledný deň.
- Tak to je moje veľké želanie. A čím viac sa napĺňajú roky
- môjho kňazského života, tým viac v sebe nesiem túto
- túžbu. Pritiahnuť všetkých ku Kristovmu
- stolu
- A potom,
- samozrejme,
- teraz ma
- si nemyslite, že sa mýlim, lebo dvadsiateho štvrtého júna,
- zvyčajne v liturgii Cirkvi sa slávi slávnosť sv.
- Jána Krstiteľa. V tomto roku aj Ján Krstiteľ musí
- ustúpiť slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
- Takže dvadsiateho štvrtého júna budeme mať Slávnosť Božského srdca
- a Jána Krstiteľa budeme s výnimkou Trnavskej arcidiecezy sláviť
- dvadsiateho tretieho júna. Tak je to zariadené v liturgii,
- lebo aj keď Ján, ako sám Ježiš povedal, je
- najväčší z ľudí, ktorí sa narodili zo ženy,
- slávnosti Božského srdca ustupuje.
- Ale ja verím, že Ján Krstiteľ nemá na to ťažké srdce,
- nami vystupuje Ježiš, učiteľ lásky
- Prikázanie moje je, aby ste sa navzájom milovali,
- Tu je podstata slávnosti Najsvätejšieho Kristovho srdca
- A potom záver mesiaca
- patrí dvom apoštolom, ktorých označujeme za stĺpy
- Cirkvi. A ja sa teším, že Cirkev, ktorá sa zrodila na
- Turice
- v tom istom mesiaci slávi
- apoštolov, pri pohľade, na ktorých si mám
- uvedomiť, aký je môj vzťah k Cirkvi.
- Ako ja komunikujem v Cirkvi a ako túto Cirkev
- reprezentujem
- Toto sme si potrebovali povedať dnes, lebo my naozaj
- nemôžeme tie nastávajúce dni a v nich tie slávnosti a sviatky
- prežiť len ako nejakú memóriu. To je realita nášho
- života a my ju máme zjavovať v súčasnom svete.
- Kiež nám v tom naozaj Boh pomáha.
- Nech Ježiš Kristus v hojnej miere zošle Ducha Svätého na nás,
- aby sme to dokázali. Amen Pán Boh zaplať.
- (hra na piano)






