Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
25.01.2021
5:14 min.
Titulky od AI
Zobrazené 950x

POVERČIVÝ KRESŤAN

z cyklu A teraz čo? s Mons. Jozefom Haľkom

Viacero kresťanov v mojom okolí verí poverám a poverčivým zvykom (nosia červenú šnúrku, klopkajú si na drevo…) Je to zlé? Mal by som ich v tom napomínať?

Prepis videa

cca 4 min čítania • 637 slov

(veterný zvuk mora, hudba)
Milí priatelia,
keď kresťan číta horoskopy,


  • (veterný zvuk mora, hudba)
  • Milí priatelia, keď kresťan číta horoskopy,
  • keď kresťan klope na drevo, keď kresťan nosí na
  • zápästí červený prúžok
  • nejakej látky vo viere, že ho to ochráni, je to v
  • poriadku? Je to poverčivosť? Alebo je to niečo, čo je
  • naprosto neutrálne voči viere v Boha, o ktorom každú nedeľu
  • vyznávame, že veríme v Boha, Otca všemohúceho.
  • Všimnite si tú kombináciu slov. Otec, to je niekto, kto je blízko.
  • Otec, to je niekto, komu dôverujem.
  • Otec, to je niekto, komu som v detstve hovoril,
  • že keď som s tebou, ničoho sa
  • nebojím. A ja môžem dokonca povedať, že Boh je Otec, ktorý je všemohúci,
  • čím sa ešte tá dôvera stupňuje. Teda Boh je
  • Stvoriteľ, Boh je záchrannica. Boh je ten, ktorého kladieme
  • na prvé miesto nášho hodnotového rebríčka, lebo
  • jemu patrí najvyššia dôvera vo všetkých veciach
  • každodenného života. Na dar Božej existencie,
  • ktorý dostávame tu a teraz v našej prítomnosti, odpovedáme
  • dôverou. Keď v radostiach aj v ťažkostiach
  • dôverujeme
  • len Bohu, jeho prosíme o pomoc a jemu za tú pomoc
  • aj ďakujeme. Mimochodom, koľkokrát ďakujeme za to, čo
  • sme si modlitbou vyprosili? Napríklad študenti.
  • Ako veľmi sa modlia pred tým,
  • keď idú na skúšku a keď ju spravia, koľkí znovu zájdu do kostola,
  • aby Pánu Bohu poďakovali? Spomeňme si napríklad na svätého
  • apoštola Tomáša, ktorý povedal, že uverí
  • v Ježišovozmrtvychvstanie len vtedy, keď sa dotkne.
  • Chcel vidieť, chcel niečo urobiť.
  • Až potom chcel veriť. A Ježiš mu povedal: "Buď
  • veriaci a nie neveriaci. Vlož sem prst." V tom
  • milosrdenstve svojom Ježiš Tomášovi vyhovel,
  • ale súčasne mu povedal:
  • "Blahoslavení sú tí, ktorí nevideli a uverili."
  • Sklon materializovať si vieru, hľadať rukolapné
  • pomôcky, je v najhlbšej povahe človeka.
  • Je to aj preto, že povera nemá morálne apely,
  • odvádza dokonca od
  • týchto apelov a namiesto náročnej premeny srdca ponúka
  • falošnú cestu krátkeho úkonu s údajným
  • magickým účinkom. Veď chytiť si gombík pred kominárom je
  • jednoduchšie, ako si ešte hlbšie pozrieť do srdca a
  • tam deň čo deň mravenčou prácou pracovať na
  • vlastnom posvätení. Hľadať šťastie vo hviezdach,
  • pýtať sa ich na budúcnosť aj na povahu človeka, vkladať
  • ochranu vlastnej existencie do červenej nitky na ruke, klepať
  • na drevo pre takzvanú istotu sú na oko nevinné
  • kuriozity ľudského správania, ale v skutočnosti sú to akési
  • poistky, ktorými znižujeme našu dôveru k Bohu ako
  • jedinému Pánovi každej situácie.
  • Ako keby sme mu hovorili: "Bože, my ti veríme, ale keby náhodou si nebol
  • celkom všemohúci, my si to chceme ešte nejako poistiť."
  • Predstavte si mladého muža, ktorý vyznáva lásku svojej
  • dievčine a povie jej: "Milujem ťa, ale keby
  • náhodou mám ešte aj takú bokovku, keby si mi náhodou ty
  • nevyšla." Tomu hovoríme nevera, neviera, keď hovoríme
  • o Bohu. Dokonca aj niektoré náboženské úkony pri
  • prehnanej
  • pozornosti na výlučne ich materiálnu dimenziu môžu
  • skončiť v povere. Teda neklop na drevo, ale s dôverou
  • pozeraj na drevo kríža, z ktorého sa za nás modlí zomierajúci
  • Ježiš. Nepýtaj sa
  • na budúcnosť hviezd a súhvezdí, nehľadajme odpovede v
  • horoskopoch, ale za jedinú správnu nefalšovanú
  • hviezdu intronizujme Ježiša Krista, ktorý sám o sebe
  • povedal: "Ja som svetlo sveta." A samozrejme Pannu
  • Máriu,
  • hviezdu morskú, ktorá nám svieti v búrkach nášho života.
  • Namiesto červenej šnúrky na zápästí majme na
  • zápästí iba ak ruženec, ktorým sa prihovárame
  • živému a prítomnému Bohu a Bohorodičke Panne Márii.
  • Čo je dôležité, na konci každého nášho zdravasu hovoríme:
  • "Pros za
  • nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej.
  • Amen." Je tam celý náš život, teraz až do hodiny
  • našej smrti. Pros za nás hriešnych,
  • hriešnych aj v tom, že niekedy veríme viac predmetom ako
  • Bohu. Niekedy veríme viac tomu neživému ako
  • tomu, ktorý je vždy živý, víťazný a prítomný. A to je Boh.
  • To je Ježiš Kristus, ktorý vstal z mŕtvych a aj nás
  • pozýva, aby sme na jeho víťazstve mali účasť.
  • Škoda by bola si tieto dve veci pomýliť.
  • (hudba)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO