Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
POVERČIVÝ KRESŤAN
z cyklu A teraz čo? s Mons. Jozefom HaľkomViacero kresťanov v mojom okolí verí poverám a poverčivým zvykom (nosia červenú šnúrku, klopkajú si na drevo…) Je to zlé? Mal by som ich v tom napomínať?
Prepis videa
(veterný zvuk mora, hudba)
Milí priatelia,
keď kresťan číta horoskopy,
- (veterný zvuk mora, hudba)
- Milí priatelia, keď kresťan číta horoskopy,
- keď kresťan klope na drevo, keď kresťan nosí na
- zápästí červený prúžok
- nejakej látky vo viere, že ho to ochráni, je to v
- poriadku? Je to poverčivosť? Alebo je to niečo, čo je
- naprosto neutrálne voči viere v Boha, o ktorom každú nedeľu
- vyznávame, že veríme v Boha, Otca všemohúceho.
- Všimnite si tú kombináciu slov. Otec, to je niekto, kto je blízko.
- Otec, to je niekto, komu dôverujem.
- Otec, to je niekto, komu som v detstve hovoril,
- že keď som s tebou, ničoho sa
- nebojím. A ja môžem dokonca povedať, že Boh je Otec, ktorý je všemohúci,
- čím sa ešte tá dôvera stupňuje. Teda Boh je
- Stvoriteľ, Boh je záchrannica. Boh je ten, ktorého kladieme
- na prvé miesto nášho hodnotového rebríčka, lebo
- jemu patrí najvyššia dôvera vo všetkých veciach
- každodenného života. Na dar Božej existencie,
- ktorý dostávame tu a teraz v našej prítomnosti, odpovedáme
- dôverou. Keď v radostiach aj v ťažkostiach
- dôverujeme
- len Bohu, jeho prosíme o pomoc a jemu za tú pomoc
- aj ďakujeme. Mimochodom, koľkokrát ďakujeme za to, čo
- sme si modlitbou vyprosili? Napríklad študenti.
- Ako veľmi sa modlia pred tým,
- keď idú na skúšku a keď ju spravia, koľkí znovu zájdu do kostola,
- aby Pánu Bohu poďakovali? Spomeňme si napríklad na svätého
- apoštola Tomáša, ktorý povedal, že uverí
- v Ježišovozmrtvychvstanie len vtedy, keď sa dotkne.
- Chcel vidieť, chcel niečo urobiť.
- Až potom chcel veriť. A Ježiš mu povedal: "Buď
- veriaci a nie neveriaci. Vlož sem prst." V tom
- milosrdenstve svojom Ježiš Tomášovi vyhovel,
- ale súčasne mu povedal:
- "Blahoslavení sú tí, ktorí nevideli a uverili."
- Sklon materializovať si vieru, hľadať rukolapné
- pomôcky, je v najhlbšej povahe človeka.
- Je to aj preto, že povera nemá morálne apely,
- odvádza dokonca od
- týchto apelov a namiesto náročnej premeny srdca ponúka
- falošnú cestu krátkeho úkonu s údajným
- magickým účinkom. Veď chytiť si gombík pred kominárom je
- jednoduchšie, ako si ešte hlbšie pozrieť do srdca a
- tam deň čo deň mravenčou prácou pracovať na
- vlastnom posvätení. Hľadať šťastie vo hviezdach,
- pýtať sa ich na budúcnosť aj na povahu človeka, vkladať
- ochranu vlastnej existencie do červenej nitky na ruke, klepať
- na drevo pre takzvanú istotu sú na oko nevinné
- kuriozity ľudského správania, ale v skutočnosti sú to akési
- poistky, ktorými znižujeme našu dôveru k Bohu ako
- jedinému Pánovi každej situácie.
- Ako keby sme mu hovorili: "Bože, my ti veríme, ale keby náhodou si nebol
- celkom všemohúci, my si to chceme ešte nejako poistiť."
- Predstavte si mladého muža, ktorý vyznáva lásku svojej
- dievčine a povie jej: "Milujem ťa, ale keby
- náhodou mám ešte aj takú bokovku, keby si mi náhodou ty
- nevyšla." Tomu hovoríme nevera, neviera, keď hovoríme
- o Bohu. Dokonca aj niektoré náboženské úkony pri
- prehnanej
- pozornosti na výlučne ich materiálnu dimenziu môžu
- skončiť v povere. Teda neklop na drevo, ale s dôverou
- pozeraj na drevo kríža, z ktorého sa za nás modlí zomierajúci
- Ježiš. Nepýtaj sa
- na budúcnosť hviezd a súhvezdí, nehľadajme odpovede v
- horoskopoch, ale za jedinú správnu nefalšovanú
- hviezdu intronizujme Ježiša Krista, ktorý sám o sebe
- povedal: "Ja som svetlo sveta." A samozrejme Pannu
- Máriu,
- hviezdu morskú, ktorá nám svieti v búrkach nášho života.
- Namiesto červenej šnúrky na zápästí majme na
- zápästí iba ak ruženec, ktorým sa prihovárame
- živému a prítomnému Bohu a Bohorodičke Panne Márii.
- Čo je dôležité, na konci každého nášho zdravasu hovoríme:
- "Pros za
- nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej.
- Amen." Je tam celý náš život, teraz až do hodiny
- našej smrti. Pros za nás hriešnych,
- hriešnych aj v tom, že niekedy veríme viac predmetom ako
- Bohu. Niekedy veríme viac tomu neživému ako
- tomu, ktorý je vždy živý, víťazný a prítomný. A to je Boh.
- To je Ježiš Kristus, ktorý vstal z mŕtvych a aj nás
- pozýva, aby sme na jeho víťazstve mali účasť.
- Škoda by bola si tieto dve veci pomýliť.
- (hudba)
Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri






