PRVÉ SÍDLO PÁPEŽOV

(piano intro)
(vodné šumy Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Vyvolil som si toto miesto a posvätil som ho, hovorí Pán, aby tam bolo moje meno naveky. Aleluja, aleluja. Pán s vami I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane. Blízko bola židovská veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: "Odnete to odtiaľto? Nerobte z domu môjho Otca tržnicu." Jeho učenici si spomenuli, že je napísané, strávi ma horlivosť za tvoj dom. Židia sa ho opýtali, aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť? Ježiš im odpovedal: "Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím." Židia povedali: "Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?" Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. 9. november roku 324. Drahí bratia a sestry! Toto je deň, v ktorý bola posvätená Lateránska bazilika. Chrám, ktorý dodnes je katedrálnym chrámom rímskeho biskupa, teda Svätého otca. Hoci mohli by sme povedať, že takým tým najznámejším chrámom na celom svete je Bazilika svätého Petra. Ale bola to práve lateránska bazilika, ktorá bola takým tým prvým aj sídlom pápežov, ktorí sedli práve neďaleko tejto lateránskej baziliky. Práve v tých jedenásť rokov po milánskom edikte, kedy kresťania dostali slobodu, bol posvätený tento chrám. Akoby môžeme povedať taký symbol toho, ako cirkev vyšla z tých katakomb. Dovtedy sa kresťania stretávali buď po domoch, kde v domoch slávili Eucharistiu alebo potom slávili Eucharistiu v katakombách, teda v podzemných cintorínoch, na hroboch mučeníkov. Ale po milánskom edikte, kedy kresťania dostali slobodu, tak bol posvätený tento prvý chrám, teda miesto, kde už kresťania sa mohli schádzať verejne. A práve lateránska bazilika bola svedkom mnohých významných udalostí v dejinách cirkvi. Či už to bolo schválenie františkánskej regule, alebo dokonca aj päť ekumenických koncilov, ktoré teda majú aj ten prívlastok lateránske koncily. Alebo teda aj ten pápežský palác, ktorý sa neďaleko lateránskej baziliky nachádzal. Nuž a pápeži tu sídlili až do avignonského zajatia pápežov. A potom, keď sa neskôr pápeži vrátili späť do Ríma, tak už si za svoje sídlo vybrali priestranstvo neďaleko baziliky svätého Petra, ale napriek tomu dodnes je katedrálnym chrámom mesta Ríma práve lateránska bazilika. Práve aj skrz to, že slávime v celej cirkvi tento deň ako sviatok, tak si chceme jednak uvedomiť dôležitosť aj tej jednoty s rímskym biskupom, so Svätým otcom. A takisto môžeme uvažovať aj nad tým, že aké miesto má chrám v našich životoch. Pretože vieme, že chrám áno, jednak označuje budovu, ktorá je osobitne vyhradená a určená na Boží kult. Ale veľmi dôležité je aj to, že kto do toho chrámu prichádza. Pretože vieme, že máme dnes aj chrámy, ktoré, z ktorých sa stali múzeá alebo kaviarne, alebo nejaké koncertné siene a tak ďalej, že sú to chrámy, ktoré majú vysokú dôležitú aj architektonickú hodnotu, ale napriek tomu už neplnia svoj účel, pretože tým základným prvotným účelom každého chrámu je to, aby sa v ňom stretával Boží ľud, aby sa v ňom stretávali veriaci pri slávení Najsvätejšej eucharistickej obetyPreto aj v latinčine, aj v mnohých iných jazykoch sveta ten to-to slovo, ktoré označuje kostol ako budovu a slovo, ktoré označuje Cirkev ako spoločenstvo, je väčšinou rovnaké. V latinčine je to napríklad slovo ecclesía. My z toho chrámu si nemáme vybudovať takú nejakú pevnosť, kde budeme zabarikádovaní a kde nikoho nepustíme. Ale má to byť miesto, kde budeme otvorení voči tomu, aby každý, možno aj nejaký náhodný okoloidúci, ktorí do toho kostola zablúdia, by sa v tom chráme cítil ako doma. V posledných rokoch alebo desaťročiach máme, mm, taký zvláštny jav a takú prítomnú v našom kresťanskom ľude takú kostolovú turistiku, že si vyberáme kostoly, vyberáme si kňazov, ktorí nám vyhovujú a pendlujeme, chodíme kade-tade po svätých omšiach. Ale práve aj ten dnešný sviatok nás chce povzbudiť k tomu, aby sme naozaj mali svoj chrám, kde sa budeme cítiť ako doma. Napríklad skúsme sa rozpomenúť na ten chrám, kde sme sa stali členmi cirkvi, kde sme boli pokrstení. Možno u viacerých z vás, drahí bratia a sestry, je to kostol, do ktorého chodíte celý život, že práve je to kostol v tej vašej rodnej obci alebo vo vašom meste, kde ste boli pokrstení, kde ste prvý raz prijali Pána Ježiša, kde ste boli pobirmovaní, kde celý život ste navštevovali s-- a zúčastňovali sa svätých omší. Pre niekoho možno je to kostol, ktorý je od neho vzdialený niekoľko stoviek kilometrov. Skúsme sa rozpamätať na ten chrám, kde sme sa prvý raz stretli s cirkou, kde sme sa stali členmi Kristovej cirkvi. Skúsme možno poďakovať Pánu Bohu za toho kňaza, cez ktorého ruky sme sa stali členmi Kristovej cirkvi. Ak možno ten kňaz už nežije, pomodlime sa za spásu jeho nesmrteľnej duše. Každý chrám by mal mať otvorené dvere, možno nie fyzicky, lebo teda situácia to neumožňuje, aby každý chrám bol neustále otvorený, ale to spoločenstvo veriacich, ktoré sa v tom chráme schádza, by malo byť vždy otvorené tomu, aby naozaj skutočne každý, kto náhodou ide okolo, aby do toho chrámu mohol prísť, aby mohol pozdraviť Pána Ježiša, aby sa v tom chráme, do ktorého možno náhodou vošiel, aby sa v ňom cítil ako doma A ako na to? No v prvom rade je dôležité si uvedomiť to, že my sami máme byť tými chrámami živého Boha. A to nie je len také nejaké klišé, nejaká taká nadsázka, pretože v okam-- pri Svätej omši máme časť svätej omše, vrchol Svätej omše, sväté prijímanie, kedy pristupujeme k oltáru a prijímame Ježiša do svojho srdca. Chrám je Boží príbytok, teda v okamihu svätého prijímania sa iz každého z nás stáva akoby ten chrám. Každý z nás sa stávame miestom, kde prebýva Boh. A skúsme si možno aj túto skutočnosť častejšie uvedomovať, aby aj z toho nášho pristupovania k svätému prijímaniu, aby z toho nebol len nejaký taký bežný rituál. Možno vy, ktorí ste naozaj iba doma, že nemôžete sa dostať na svätú omšu oveľa viac si tak, drahí bratia a sestry, uvedomujete práve to bohatstvo, ktoré sa skrýva v tom, že naozaj môžeme aj fyzicky prijať Pána Ježiša a naozaj byť tým Božím chrámom. Prosme o to, aby sme si túto skutočnosť uvedomovali vždy vtedy, keď prichádzame do chrámu, aj vždy vtedy, keď sa my sami stávame chrámom v okamihu, keď prijímame Ježiša do svojho srdca (potlesk (koniec hudby)…