Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
"JA UŽ BOHA NEPOTREBUJEM, UŽ SI TO ZARIADIM SÁM"
káže dp. Andrej Kalamenpondelok 9. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(hudba)
Začiatok knihy Tobiáš.
Ja, Tobi, kráčal som po cestách pravdy a v
- (hudba)
- Začiatok knihy Tobiáš.
- Ja, Tobi, kráčal som po cestách pravdy a v
- spravodlivosti po všetky dni svojho života a dal
- som veľa almužien svojím bratom a svojmu rodu, ktorí
- odišli so mnou do zajatia do Nínive v asyrskej
- krajine.
- Na Letnice v náš sviatočný deň, to je sviatok siedmych
- týždňov, pripravil-- pripravili mi skvelú
- hostinu. Sadol som si k stolu, prestrelil ho a bolo
- na ňom veľa lahodných jedál.
- Vtedy som povedal svojmu synovi Tobiášovi: "Choď,
- a ak nájdeš chudobného z našich bratov zajatých v Ninive, ktorý sa
- celým srdcom vinú k Pánovi, priveď ho a bude stolovať so
- mnou. Budem čakať, syn môj, kým sa nevrátiš".
- A Tobiáš išiel hľadať niektorého z našich chudobných bratov.
- Keď sa vrátil, povedal mi: "Otče!"
- Ja som mu odvetil: "Tu som, syn môj." On vravel:
- "Jeden z nášho národa leží na námestí zabitý, len teraz ho
- museli uškrtiť povrazom."
- Vyskočil som, nechal som jedlo, ani ochutnať som ho
- nestihol, a mŕtveho som odniesol z námestia a ukryl
- do jedného domu, kým nezapadne slnko, aby som ho mohol
- pochovať.
- Keď som sa vrátil, umyl som sa. V žalosti som jedol svoj
- chlieb a spomínal som si na slová proroka Amosa,
- ktoré povedal v Betlijí:
- "Vaše sviatky,
- všetky vaše sviatky sa zmenia na smútok a všetky
- vaše piesne na nárek."
- Plakal som a keď slnko zapadlo, šiel som vykopať jamu
- a mŕtveho som pochoval. Moji príbuzní ma
- vysmiali a hovorili: "Tento človek sa ešte nebojí.
- Už sme raz pre takúto vec hľadali a chceli zabiť.
- Sotva im unikol a znova pochováva mŕtvych."
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Blažený muž, ktorý sa bojí Pána. Blažený muž,
- ktorý sa bojí Pána. Blažený muž, ktorý sa bojí
- Pána, má veľkú záľubu v jeho príkazoch.
- Jeho potomstvo bude mocné na zemi.
- Jeho pokolenie, pokolenie Spravodlivých bude požehnané.
- Blažený muž, ktorý sa bojí Pána.
- V jeho dome bude úspech a bohatstvo.
- Jeho spravodlivosť zostane naveky.
- Spravodlivým žiari svetlo v temnotách.
- Milosrdný, milostivý a spravodlivý.
- Blažený muž, ktorý sa bojí Pána.
- V obľube je človek, čo sa zľutúva, rád pomáha a svoj
- majetok čestne spravuje. Nikdy nezakolíše.
- Vo večnej pamäti bude spravodlivý.
- Blažený muž, ktorý sa bojí Pána. Aleluja,
- aleluja, aleluja, aleluja. Ježiš
- Kristus,
- Ježišu Kriste, verný svedok, prvorodený z mŕtvych, Ty
- nás miluješ a svojou krvou si nás oslobodil od hriechov.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš začal hovoriť veľkňazom, zákoníkom a starším v
- podobenstvách. Istý človek vysadil vinicu,
- obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu.
- Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
- V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich
- prevzal podiel úrody z vinice, ale oni ho chytili,
- zbili a prepustili späť naprázdno.
- Znova k nim poslal iného sluhu.
- Tomu prebili hlavu a potupili ho. Poslali ďalšieho.
- Poslal ďalšieho. Toho zabili a ešte mnoho iných.
- Niektorých zbili, iných pozabíjali.
- Mal ešte jedného milovaného syna.
- Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: "K môjmu
- synovi budú mať úctu." Ale vinohradníci si
- povedali: "To je dedič.
- Poďme, zabime ho a dedičstvo bude naše."
- Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.
- Čo teda urobí pán vinice?
- Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným?
- Nečítali ste v Písme? Kameň, čo stavitelia
- zavrhli, stal sa kameňom uhoľným.
- To sa stalo na pokyn Pána. Vec v našich očiach
- obdivuhodná.
- A chceli ho zajať, len sa báli zástupu.
- Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.
- Nechali ho teda a odišli.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Dnes začíname teda čítať knihu Tobiáš, ale zároveň
- pokračujeme v čítaní Markovho evanjelia.
- Stále sa nachádzame v jeruzalemskom chráme.
- Ježiš už vstúpil do Jeruzalema a je v tom
- dialógu medzi predstavenými národ-národa
- veľkňazmi, zákoníkmi, staršími, rozpráva im v
- podobenstvách. A dnes je to podobenstvo o tých zlých
- vinohradníkoch. Znova podobenstvo, ktoré pre tých
- ľudí v tej dobe bolo niečím, čo veľmi dobre poznali.
- Bola to realita ich života, pretože v tom období, najmä v tej
- hornej polovici toho údolia Jordánu v Galilei,
- bolo úplne bežné, že naozaj väčšina tých viníc, väčšina
- tých polí boli v prenájme. Že tí pôvodní
- osadníci v podstate, eh, si tieto polia a
- vinice prenajímali od iných majiteľov.
- A bolo bežné, že naozaj priná-- odnášali teda ten svoj
- nájom. Obyčajne to v tej dobe bola asi štvrtina
- až
- polovica úrody podľa toho, ako sa dohodli a vždy
- ten nájom sa vlastne vyplácal v tom čase, keď bola úroda.
- Prišli teda poslovia, ktorí prevzali, či už tú
- úrodu alebo ak to bol vinič, tak nejaký ten vinný
- mušt, alebo teda ak sa dohodli ináč možno nejakú
- peňažnú
- odmenu.
- Ale aj v tom období bolo veľmi bežné, že nastávali konflikty
- medzi tými najímateľmi a tými, ktorí prenajímali.
- Dokonca niektoré historické,
- eh, zdroje uvádzajú, že dokonca títo prenajímatelia niekedy
- museli si najímať aj nejakých tých vojakov zbrojnošov,
- aby dostali tú svoju časť úrody. To znamená
- príbeh, ktorý Ježiš rozpráva, bolo niečo, čo oni reálne poznali,
- zažili. Bola to skutočnosť ich života.
- Ježiš dnes ten príbeh začína.
- Istý človek vysadil vinicu, obohnal ju plotom.
- Vinica pre tých, ktorí počúvajú jednoznačne je symbolom
- Izraela. A ten plod, ktorým je vinica obohnaná, je
- vlastne ten zákon. Zákon, ktorý ich ochraňuje a tí,
- ktorí naozaj to plnenie toho zákona v
- úvodzovkách priviedli až do nejakej dokonalosti, boli práve
- farizei Hnutie obnovy. A to nebezpečenstvo práve v
- tom ich plnení zákona a na tom, v tom, takom lipnutí
- úplne na tom zákone bolo to, že oni postupne prišli do nejakého toho
- momentu, že mali pocit, že áno, to,
- tá moja dokonalosť, to moje plnenie toho zákona a to,
- že to všetko
- zvládam do najmenšej bodky, to je to, čo mi prináša
- tú spásu, čo mi prinesie tú spásu. To znamená, ten
- moment preňho bol o tom, že, eh,
- už v podstate možno idem až do takého extrému, že ja to všetko
- zariadim sám sebe.
- A v podstate aj tí vinohradníci,
- to, že nechcú odovzdať
- tú úrodu, to, že tých poslov pozabíjajú,
- vyženu, je v podstate naozaj tiež taký ten symbol,
- akoby oni už majú pocit, tá vinica je moja.
- Už nepotrebujeme toho majiteľa, je naša.
- A ak ten majiteľ nemá ten pocit, tak my to nejako urýchlime.
- Preto je to aj to, že prečo majú takú tú reakciu
- tí vinohradníci, keď ten pán posiela svojho syna,
- čo je naozaj z toho historického,
- neni, nedá sa predpokladať, že by toto takéto niečo ten pán vinice
- spravil. Naozaj, z toho historického hľadiska by tam skôr
- poslal
- nejakých vojakov tých zbrojnošov, aby to vybavili.
- Ale vidíme, že pán vinice
- v tomto prípade neni nejakým tým agresívnym,
- zlostným. Dokonca naozaj to, že posiela syna, je
- veľmi zvláštne.
- Prečo teda tí prenajímatelia, tí, ktorí sú v nájme,
- takto reagujú?
- Niektorí tvrdia, že je to, môže to byť aj tak, že
- prečo zabijú tohto syna tohto majiteľa vinice,
- lebo môžu mať pocit, aha,
- majiteľ vinice je mŕtvy, preto prichádza syn a
- ak zabijeme syna, vinica bude patriť nám.
- Preto možno aj tak zvláštne reagujú.
- Alebo ten druhý prípad, prečo tak reagujú, je v tom,
- že keď si zoberieme to evanjelium, že ten
- syn, ktorý prichádza do tej vinice, je asi štvrtý v poradí.
- Je tam jeden, druhý, tretí sluha. Potom je tam
- všeobecne, že posielal sluhov. To znamená, keď prišli,
- prišiel ten čas úrody. Jeden, druhý, tretí, štvrtý rok.
- A podľa vtedajších pravidiel alebo akýchsi takých nepísaných zákonov
- bolo, že ak si ten majiteľ toho pozemku, tej vinice,
- štyri razy za sebou nepreberie tú úrodu, nedokáže
- sa dostať k tej úrode, tak potom tá úroda patrí teda tým,
- ktorí si prenajímajú, aj celá vinica patrí.
- Takže oni v tej chvíli mali pocit, bude to naše.
- Chceme, aby tu tá vinica patrila nám.
- My nepotrebujeme toho pána,
- my chceme tu vinicu. My chceme byť tými pánmi.
- A toto je vlastne aj to podobenstvo, ktoré nám dnes
- hovorí o-o tomto, že ten človek niekedy
- máme ten pocit, že ja už toho Boha nepotrebujem.
- Ja už si to zariadim sám.
- A to je tá spojitosť aj s tým dnešným prvým čítaním.
- Tobi, ktorý je v assyrskej krajine v Ninive.
- Ten jeho životný príbeh, keď si zoberiete tú knihu Tobiáš a
- začnete si čítať tú prvú kapitolu, tam hneď na začiatku on,
- Tobi, rozpráva ten svoj životný príbeh, ako bol z
- Galilei zo židovského mesta zobraný
- do zajatia, že aj tam vtedy, keď žil v tom Izraeli,
- že naozaj medzi tými svojimi bol takým zvláštnym tým, že
- dodržiaval ten zákon tým, že chodieval do mesta
- Jeruzalema. To mesto Jeruzalem tu je veľmi
- vyzdvihnuté.
- Nakoniec je teda vzatý
- do zajatia sem do Ninive
- a striedajú sa tie obdobia života a chvíľu je správcom,
- eh, majetku krála. Potom je zase vyhnaný, potom znova sa
- môže vrátiť do Ninive. Je to také všelijaké v jeho živote,
- ale to, čo
- je dôležité pre neho, stále ostáva verný tomu zákonu a
- nielen verný zákonu. On naozaj žije naplno to milosrdenstvo.
- A to, čo je krásne práve aj dnes, že ten Tobi je
- charakteristický teda tým, že chodieva po nociach pochovávať tých
- svojich súkmeňovcov, ktorých kráľ zakázal pochovať.
- -a on chodí konať tieto skutky milosrdenstva.
- Je za to prenasledovaný, je dokonca za to vo väzení.
- A dokonca dnes sme končili to čítanie slovami tých jeho
- príbuzných, ktorí ho vysmievajú. Tento človek sa ešte nebojí.
- Už ho raz pre takúto vec hľadali a chceli zabiť.
- Sotva im unikol a znova pochováva mŕtvych.
- A toto je tá spojitosť dnešných čítaní a vlastne aj Žalmu.
- Blažený muž, ktorý sa bojí Pána. Sme dnes v
- responsoriu opakovali.
- To neni o tom, že nás to Božie slovo nechce-dnes chce
- dovádzať k tomu, že
- z Boha máme mať strach,
- nie z Boha nemáme mať strach. Máme mať však pred ním bázeň.
- Tak to hovorí Sväté písmo. Nemáme sa my stavať do
- pozície toho Boha tak, ako to chceli vinohradníci,
- tak ako naopak nás to učí dnes Tobit.
- Takú tú bázeň a tú lásku k tomu Pánovmu zákonu, ale
- dokonca ísť až pod ten zákon v tej láske.
- Toto je pozvanie dnešného Božieho slova.
- Že veľmi rýchlo a je mnohokrát
- obohnaný tým zákonom tak ako farizeji v tej doby-dobe
- mám-máme pocit alebo dôjdeme k tomu, že no my už toho Pána Boha
- nepotrebujeme? My to všetko zvládneme sami.
- Aj tí farizeji v tej ceste spásy došli k tomu, že
- my tým, že to všetko dokážeme plniť, to, že my do bodky
- splníme ten zákon, tak toto je to, čo nás spasí.
- Nepotrebujem to Božie milosrdenstvo, nepotrebujem ten Boží
- dotyk.
- A každý z nás to Božie milosrdenstvo a Boží dotyk
- potrebujeme. A tak hľadajme vo svojom srdci nie
- svoju dôležitosť,
- nie svoju veľkosť,
- ale hľadajme aj v dnešný deň Božiu veľkosť.
- Hľadajme a buďme pozorní na to, čo všetko aj v ten dnešný
- deň bude Boh konať v našich životoch. Amen.
- (pozastavka s hudbou)
