ROZPOZNALI OBDIVUHODNÉ BOŽIE KONANIE VO SVOJOM ŽIVOTE

(piano)
(Vodné šumy Čítanie z prvej knihy Samuelovej. Keď Anna oddojčila Samuela, vzala ho so sebou aj trojročného býčka, jednu mericu múky a mech vína a priviedla ho do Pánovho domu v Silo. Chlapec bol ešte maličký. Býčka obetovali a chlapca zaviedli k Helimu. Anna povedala: "Prosím, pane môj, ako žiješ, Pane? Ja som tá žena, čo tu stála pred tebou a modlila sa k Pánovi. O tohto chlapčeka som prosila a Pán mi dal, o čo som ho prosila. Nuž, aj ja ho odovzdávam Pánovi. Po všetky dni, kým budem žiť, nech je zasvätený Pánovi." I klaňali sa tam Pánovi. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka Srdce mi plesá v mojom Bohu Srdce mi plesá v mojom Bohu Srdce mi plesá v Pánovi, v mojom Bohu rastie moja sila. Otvorím si ústa proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z tvojej pomoci Srdce mi plesá v mojom Bohu Luk silákov sa zlomil, slabí sa opásali silou. Tí, čo boli v sieti, dávajú sa prenajímať za chlieb, no tí, čo hladovali, už nepoznajú núdzu. Neplodná rodí mnohoráz a tá, čo má veľa detí vedne Srdce mi plesá v mojom Bohu Pán dáva smrť i život, uvádza do ríše smrti a vyvádza naspäť. Pán dáva schudobnieť, ale aj zbohatnúť, ponižuje aj vyvyšuje Srdce mi plesá v mojom Bohu Dvíha z prachu bedára a zo smetiska povyšuje chudobného. Usadza ho medzi knížatá a dáva mu trón slávy Srdce mi plesá v mojom Bohu. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Kráľ národov a uholný kameň Cirkvi. Príď a spas človeka, ktorého si utvoril zo zeme. Aleluja, aleluja (Pauza Pán s vami I s duchom tvojím Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša Sláva tebe, Pane Mária hovorila: "Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blagosloviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno. A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšiel ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom Abrahámovi a jeho potomstvu naveky." Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste Tak, milí bratia a sestry, to bol chválospev známy ako Magnificat, jedna z najvýznamnejších modlitieb liturgie Cirkvi, ktorú sa kniazi, zasvätení a mnohí aj z vás, veriacich, každý deň modlievame v rámci tej večernej modlitby Cirkvi, v rámci vešpie. Možno, že jej časté opakovanie, ako to už býva, tak občas vieme ju naspamäť. Nás niekedy môže viesť aj k tomu, že-že sme ochudobnení o to, že si uvedomíme, aký význam majú tie slová, ktoré v tejto modlitbe vyslovujeme. A tak možno aj tá dnešná liturgia nás pozýva tak trošku uvažovať nad týmito slovami Márie, ktoré vyslovuje v rámci tej návštevy u Alžbety, svojej príbuznej, ako svoj chválospev. Predovšetkým tá liturgia dnešného dňa nám ukazuje vnútorné prepojenie s iným chválospevom, s chválospevom Anny, matky Samuela. O tom, ako ho privádza do chrámu, sme počuli v prvom čítaní a dnešný žalm bol taký úryvok z toho chválospevu Anny. A tak sa Mária istým spôsobom radi do toho zástupu biblických žien a je ich korunou žien, ktoré rozpoznali Božie obdivuhodné konanie vo svojom živote A tú radosť z toho rozpoznania, že Boh je tak aktívny v ich živote, vložili do chválospevu. Okrem už spomenutej Anny môžme myslieť aj na Miriam, sestru Mojžiša, ktorá prednáša chválospev po prechode Červeného mora, alebo tiež sudkyňu Debóru, potom Juditu a niektoré ďalšie. Čo nám ukazuje Máriin chválospev? Magnificat. Ukazuje nám predovšetkým dve veciJednak Mária hľadí takým kontemplatívnym pohľadom na svoju osobnú životnú cestu, na ktorej rozpoznáva, že Boh je aktívny. A potom v tej druhej časti chválospevu Mária tak hľadí na celé biblické dejiny spásy a rozpoznáva, že Boh koná v prospech všetkých. A možno nad týmito dvoma momentmi sa môžeme na chvíľku zastaviť. Teda Mária, Mária najprv Mária oslavuje Boha za to, čo koná v jej živote. Mária nehovorí o nejakom konkrétnom dare, ale vzdáva Bohu chválu za to, že je vo svojich daroch nesmierny. Ako keby tým chcela vyjadriť, že Boh dáva nielen niečo, nejakú vec, ale predovšetkým Boh chce darovať seba samého. Mária ho prijala, a preto môže hovoriť môj duch, jasa v Bohu, mojom Spasiteľovi. Jasa v Bohu, ktorým sa ona sama nechala naplniť. Viete, mnohokrát my túžime po rôznych Božích daroch, veď oni sú predmetom tých našich prozieb a modliteb. Ale mnohokrát sú to doslova také omrvinky v porovnaní s darom, ktorým nás chce Boh zahrnúť. A možno, že Mária nám aj týmto chválospevom chce ukázať tú cestu, otvárať sa pre veľké Božie dary. Nielen také tie drobné. Iste aj tie, ale predovšetkým pre tie veľké Božie dary. Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. To je kľúč k tým Božím darom. Boh zhliada na pokorného, čítame v jednom zo Žalmov. Čiže nie na dokonalého a bezchybného človeka. My sa možno niekedy tak často usilujeme pred Pánom Bohom vyzerať taký dokonalý a bezchybný. A hoc je pravda, že bez neho nie sme schopní urobiť vlastne nič, on zhliada, čiže dáva sa tomu, kto je schopný rozpoznať pred ním pravdu o sebe samom Čiže to je pokora. Pokora je uznanie pravdy si o sebe samom a aj svoje vlastné malosti, bezvýznamnosti, pretože to dáva priestor tej Božiej moci. Pokora nie je nejaké falošné uponižovanie sa, ale je to pravda o sebe pred Bohom. A my mnohokrát sa usilujeme tak trochu odvolávať na naše zásluhy pred Bohom, čo sme už urobili, ukázať sa, že sme niečo dokázali, ale to Pán Boh od nás nikdy neočakáva. Mária v pokore, ktorá napĺňa dôverou, vyznáva, že Boh v nej koná naozaj veliké veci. Boh sa cestou, čo v nás koná, ukazuje ako svätý, posväcuje svoje meno. O to prosíme každý deň v modlitbe Otče náš, posväť sa Tvoje meno. Túžim, aby Boh sa ukázal ako Svätý v našom živote. A toto všetko ústi v Márinom vyznaní do toho, do tej oslavy Božieho milosrdenstva, lebo v ňom sa Boh zjavuje ako, ako naozaj Boh vo všetkých generáciách. Ten, ktorý je milosrdný. Pokora vedie k skúsenosti milosrdenstva. To boli možno tie Márine akoby osobné dejiny, v ktorých kontempluje Božiu veľkosť V tej druhej časti chválospevu Mária akokeby robí súhrn takých celých biblických dejín spásy, pričom objavuje opäť takým kontemplatívnym pohľadom tú Božiu moc na pozadí všetkého, čo sa deje. Výrečný je predovšetkým ten prvý, hneď prvý obraz, ktorý používa, ukázal silu svojho ramena. Obraz silného ramena. Je to Božia moc, ktorá cez túto metaforu pripomína najmä Exodus, vyslobodenie izraelského ľudu z Egypta, teda z tej beznádejnej situácie otroctva k slobode. Veľmi často v tých knihách Exodus a potom aj Deuteronómium čítame, že mocnou rukou a vystretým ramenom Boh vyviedol svoj ľud. Táto paradigma exodu, vyslobodenia sa uskutočňuje opakovane v dejinách izraelského národa. Niečo podobné sa deje, keď Boh navráti ten ľud z babylonského zajatia. Ale je to vždy vtedy, keď si ľud prizná vlastnú bezmocnosť, lebo Boh zachraňuje toho, kto je stratený a kto si uvedomuje, že je stratený. Doslova, dalo by sa povedať, že, že toto ide až k tomu úplnému počiatku celých dejín spásy. Poznať moc Božieho ramena, znamená zakúsiť oslobodenie od toho najzákornejšieho zla Totiž domnienky, že zlo je silnejšie ako dobro, že zlo má moc, že zlo ako keby bolo takým nejakým Bohom. Znamená oslobodenie od mylnej predstavy, že Boh nechce naše dobro, že je voči nám zlý. Toto je to víťazstvo Božieho ramena nad klamom, ktorý zviedol tých prvých rodičov, aby uverili slovám hada, že Boh nechce ich dobro. A je to víťazstvo aj nad tou beznádejou, ktorá je dôsledkom tejto nedôvery. A žiaľ, to možno mnohokrát zakosujeme aj my. Víťazstvo Božieho ramena nad všetkým zlom Tak nech nás aj dnes Máriin chválospev vedie, nech sa stane aj našou modlitbou. Skúsme aj my vnímať, možno zvlášť v dnešný deň, ako je Boh prítomný v našom živote. Ďakujme Mu v pokore, teda v tej pravde o sebe samých za to, že nás sprevádza, že sa nám dáva. Nakoniec Eucharistia, ktorú slávime, je toho najkrajším prejavom, Božieho sebadarovania sa nám A oslavujme Ho tiež za Jeho vernosť a nechávajme sa tak obohatiť možno aj v tej našej viede, bezmocnosti, ktorá nepochybne na každého z nás rôznym spôsobom dolieha. Boh je ten, ktorý sa chce aj v našom živote, aj v tých dnešných dejinách ukázať ako ten, ktorý, ktorého rameno je mocné a nás vyslobodzuje z tých púc zla, smrti a hriechu. Amen Amen.…