Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
SPRÁVY
SPRAVODAJSKÝ SÚHRN
19.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
RUKY VO SVÄTEJ OMŠI
Z prameňa, sv. Jozefa robotníka, káže Mons. Jozef HaľkoZ prameňa, sv. Jozefa robotníka, káže Mons. Jozef Haľko
Prepis videa
Čítanie z knihy Genesis.
Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz,
na našu
- Čítanie z knihy Genesis.
- Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz, na našu
- podobu.
- Nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom, nad
- zverinou i nad celou zemou i nad všetkými plazmi, čo sa hýbu
- na zemi."
- A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril,
- muža a ženu ich stvoril.
- Boh ich požehnal a povedal im: „Vzrastajte a množte
- sa, naplňte zem a podmante si ju. Panujte nad morskými
- rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou
- zverou, čo
- sa hýbe na zemi."
- Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky semenné rastliny
- na zemi a všetky stromy s ich ovocím, v ktorom je semeno,
- aby vám boli za pokrm.
- A všetkým živočíchom zeme, všetkému nebeskému vtáctvu i
- všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe život,
- dávam za pokrm všetky zelené rastliny."
- A tak sa stalo.
- A Boh videl všetko, čo urobil, a bolo to veľmi dobré.
- A nastal večer a ráno, šiesty deň.
- Takto boli dokončené nebo a zem i všetka ich nádhera.
- Siedmeho dňa Boh ukončil dielo, ktoré konal, a v
- siedmy deň si odpočinul po všetkých dielach, čo vytvoril.
- A Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten
- deň Boh odpočíval po celom svojom diele, ktoré stvorením
- vytvoril.
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
- Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
- Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, ty, Bože, si
- od vekov až naveky. Požehnaj, Pane,
- námahu našich rúk.
- Človeka vraciaš do prachu a hovoríš: „Vráťte sa, synovia
- človeka," veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa
- pominul, a ako jedna nočná stráž.
- Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
- Nauč nás rátať naše dni, aby sme, aby sme našli
- múdrosť srdca. Obráť sa k nám, Pane, dokedy budeš
- meškať? Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
- Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
- Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať a
- radovať sa po všetky dni života. Nech sa tvoje dielo
- zjaví tvojim služobníkom a ich deťom tvoja nádhera.
- Požehnaj, Pane, námahu našich rúk.
- Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja.
- Nech je velebený Pán deň čo deň, nesie nás Boh, naša
- spása. Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge.
- Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú
- múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov
- syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia
- Jakub a Jozef, Šimon a Júda?
- A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto
- všetko?" A pohoršovali sa na ňom.
- Ale Ježiš im povedal:
- „Proroka si uctia všade, len nie v jeho vlasti a v
- jeho dome."
- A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry, v dnešnom responzóriovom
- žalme sme viackrát opakovali
- slová: „Požehnaj, Pane, námahu našich
- rúk." Opakovali, ale nie v zmysle nejakého
- bezmyšlienkovitého opakovania, ale v zmysle
- odpovedí alebo reakcií na to, čo bolo v ostatných
- častiach tohto žalmu. Z
- tohto „Požehnaj, Pane, námahu našich rúk" vyplýva,
- že takým charakteristickým
- symbolom našej práce, našich námah, našich
- činností sú ruky.
- A dnes, keďže pokračujeme vo výklade
- svätej omše, chceme hovoriť o
- rukách. Kým doteraz sme hovorili o tom,
- čo skôr počujeme, dnes sa skúsime
- zamyslieť, zamyslíme nad tým, čo vidíme
- očami. Minule sme hovorili o tom, ako
- kňaz a veriaci spievajú Glória,
- po ktorom nasledujú slová Modlime sa a
- vidíme v rámci tohto zvolania
- vlastne dve gestá. Prvé gesto, že
- kňaz má zložené ruky a druhé
- gesto, že kňaz ruky rozopne.
- Čo to znamená? Čo to vyjadruje? Nie sú to
- bezmyšlienkovité gestá len tak, ktoré
- ako keby spontánne robil človek, ktorý kňaz, ktorý slúži svätú
- omšu, ale oni majú svoj hlboký význam.
- Preto aj analyzujeme svätú omšu, aby sme objavili jej
- krásu, že vo všetkom je zakódované nejaké
- posolstvo.
- Čo vyjadrujú spojené ruky?
- Spojené ruky k modlitbe.
- Vyjadrujú ako keby v takom protipóle k tomu, čo sme
- čítali v tom dnešnom responzóriovom žalme.
- Keď si človek zloží ruky, tak vlastne vyjadrujú v
- tom duchovnom zmysle slova, že človek
- odloží, odkladá každú
- prácu a sústredí sa na niečo, čo
- nie je materiálne, čo nie je vonkajškovo
- merateľná činnosť. Ale
- človek sa upriamuje na duchovné hodnoty.
- Potom je dôležité aj to, že spojíme obidve ruky,
- ľavú aj pravú ruku.
- Poznáme ten výrok, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá ruka.
- Niekedy sa to používa aj v negatívnom zmysle slova.
- V tomto prípade, keď sa ľavá a pravá ruka
- spoja k modlitbe,
- lebo stále je to v kontexte modlitby, v kontexte svätej
- omše, tak ako keby sa celý človek, ako keby jeho
- ľavá aj pravá strana spájajú do modlitby
- a sústreďujú sa na rozhovor s Bohom.
- Čiže sú to ruky v tom dobrom zmysle slova
- nečinné, pretože nastáva duchovná
- činnosť, aktivita modlitby. A sú to ruky
- spojené, ktoré vyjadrujú, že celý človek sa ide
- modliť. Okrem toho sú to tieto zopäté
- ruky sú spojené a smerujú
- jedným smerom. Teda stále je to tá téma
- tej usobranosti, sústredenosti,
- koncentrácie a tie ruky smerujú k nebu.
- To znamená nielenže činnosť odkladáme,
- nielenže,
- é, je to duchovná aktivita, ale je to duchovná aktivita, ktorá je
- rozhovor s Bohom,
- ktorého reprezentuje, symbolizuje nebo.
- Sám Ježiš hovorí: „Ja som zhora, vy ste zdola.“ Ak teda
- naše ruky smerujú hore, tak je to o
- nasmerovaní na Ježiša Krista. Ale ako uvidíme
- aj modlitba stotožnená s Ježišom
- Kristom, s modlitbou Ježiša Krista.
- Okrem toho máme tieto spojené ruky, ktoré smerujú do
- neba pred hruďou, pred srdcom,
- do ktorého sme si pri úkone kajúcnosti sme sa bili v prsia,
- ako keby sme si chceli to srdce otvoriť,
- ako keby sme si chceli v duchu Ježišových slov roz-roztrhnúť
- srdce a nie šaty, otvoriť sa vnútorne, nielen
- vonkajškovo. A preto ruky teraz zopäté pred
- srdcom, ako keby to srdce, celé vnútro,
- zjednotené vnútro človeka smeruje k
- Bohu.
- V-v rozšírenie tohto gesta sa pripisuje
- františkánom v stredoveku, pretože v
- určitom období znamenalo spojiť ruky a vložiť
- ich do rúk niekoho druhého záväzok,
- vernosť, odovzdanosť, dôveru vo
- feudálnom svete, a preto aj spojené ruky v
- modlitbe vyjadrovali takúto odovzdanosť a
- dôveru voči Bohu. Napokon, keď sme boli
- vysvätení za kňazov, tak sme tiež naše ruky vkladali
- do rúk biskupa a sľubovali sme mu úctu a
- poslušnosť. Čiže spojené ruky vložené do rúk toho
- druhého,
- ako keby aj pri modlitbe vkladáme naše ruky do Božích
- rúk a sa mu vo vnútornej bázni
- podriaďujeme a odovzdávame.
- Spojené ruky sú,
- spojené ruky sú východiskovým gestom, po
- ktorom nasleduje „Modlime sa“ a kňaz takýmto spôsobom
- rozopne ruky.
- Je zaujímavé, že rozopäté
- a zdvihnuté ruky sú, é, tak
- osobitým gestom, tak vyjadrujú,
- é, túžbu človeka po transcendencii, že
- je prítomné prakticky vo všetkých
- náboženstvách. Už čiste na úrovni praktickej, na úrovni
- toho, čo sa volá reč tela, sú rozpažené alebo
- rozopäté a
- zdvihnuté ruky symbolom otvorenosti.
- Je to takzvané otvorené gesto. Keď má niekto zložené ruky,
- é, pred sebou na hrudi, tak sa to vníma, ako je to
- uzavreté gesto, ktoré ako keby vyjadrovalo potrebu brániť
- sa alebo
- vytvoriť si nejaký odstup. Ale kto má otvorené ruky a
- zdvihnuté ruky, ten sa otvára. Je to otvorené gesto a v
- tomto prípade, keďže sme stále v kontexte modlitby, je
- to otvorené gesto pred Bohom.
- A nebojme sa povedať aj to, že je to gesto, ktoré vyjadruje,
- že sa vzdávame
- a že sa odovzdávame. My sa v tom najlepšom zmysle slova
- vzdávame našej pýchy pred Bohom a otvárame
- sa pre jeho dary. To znamená, že
- otvorené gesto rúk, ktoré sú
- zdvihnuté, sú aj ruky, ktoré
- očakávajú Božie dary. Sú pripravené ako keby
- prijať náručie, prijať priehršť Božích
- darov a Božích dobrodení. Sú to teda zdvihnuté
- ruky hore, teda k Bohu a sú ako keby aj tých,
- ktorí sa na to
- pozerajú, pozvaním, aby aj oni
- sa orientovali hore. Koniec koncov
- aj to odznie. Budeme aj o tom podrobne hovoriť v
- slovách „Hore srdcia“.
- Gesto je prítomné vo viacerých starozákonných textoch.
- Vieme o tom, že Mojžiš, keď bojoval s Amalekitmi-
- Tak keď mal zdvihnuté ruky, víťazil a keď
- mal ruky spustené, tak prehrával.
- Čo je symbolom toho, že kým si orientovaný na Boha,
- kým máš srdce, ruky, celú svoju vnútornú,
- vnútorný svet pozdvihnutý k Bohu, tak víťazíš nad zlom, nad hriechom
- a víťazíš pre dobro a lásku. Akonáhle sa prestaneš
- modliť, oslabneš, pretože bez modlitby
- márne sú ľudské namáhania bez Božieho požehnania, ktoré
- si práve modlitbou od Boha vyprosujeme.
- Bohatým materiálom, ktorý nám opisuje, ako,
- eh, človek Starého zákona prežíval modlitbu,
- sú žalmy.
- Napríklad v stodievnatom žalme čítame: „Svoje ruky budem
- dvíhať k tvojim predpisom, ktoré som si obľúbil.“ V
- stoštyridsiatom prvom žalme: „Moja modlitba nech sa
- vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk
- ako večerná obeta.“ V osemdesiatom ôsmom
- žalme žalmista píše: „K tebe, Pane, volám deň čo deň, k
- tebe ruky vystieram.“
- Eh, v knihe Nárekov čítame: „Na dlaniach
- pozdvihujeme srdcia do neba k
- Bohu.“ A v Izaiášovi tiež čítame
- v prorokovi, prorok Izaiáš píše, prorok Izaiáš píše:
- „Celý deň som vystieľal, vystieral ruky k vzdorovitému ľudu
- kráčajúcemu za vlastnými výmyslami po ceste, čo
- nie je dobrá.“ V tomto prípade sú tie ruky vystreté
- ako prosba, ako žiadosť, naliehavá požiadavka
- k Božiemu ľudu, aby sa vrátil
- k Bohu. V žalme šesťdesiat tri: „Celý život ťa
- chcem velebiť a v tvojom mene dvíhať svoje
- ruky k modlitbe.“ V Novom
- zákone novozákonný človek sa
- rukami zdvihnutými a
- rozo-roztvorenými stotožňuje s Ježišom
- Kristom. Máme v katakombách viacero
- vyobrazení z najstarších kresťanských čias,
- ktoré nám dokladujú, že zdvihnuté ruky
- rozpäté k modlitbe boli základným
- gestom, ktoré vyjadrovalo,
- vyjadrovalo modlitbu. Ale, a to je veľmi dôležité
- povedať, že to znamenalo zjednotenie s Kristom
- ukrižovaným, o ktorom aj v rámci svätej omše často
- počujeme a
- čítame, že rozpäl ruky na kríži. A tu
- stáva, tu sa dostávame vlastne k jadru, eh, tohto
- gesta, ktoré analyzujeme v kontexte svätej omše,
- v kontexte slov „modlime sa“ a potom tej
- úvodnej modlitby, o ktorej budeme ešte hovoriť nabudúce.
- A tak kňaz, ktorý zdvihne ruky a takýmto spôsobom
- ich rozopne, sa stotožňuje s Ježišom Kristom
- ukrižovaným. Svätý Pavol hovorí: „Beda by mi bolo,
- keby som ohlasoval Ježiša Krista a neohlasoval Ježiša
- Krista. Beda by mi bolo, keby som neohlasoval Ježiša Krista, a
- to ukrižovaného.“ To znamená, to stotožnenie sa s
- Ježišom Kristom ukrižovaným je úplne základnou
- podmienkou na to, aby kňaz mohol svätú omšu slúžiť s
- vnútornou odovzdanosťou, vierou
- a bázňou.
- Tertullián, starokresťanský spisovateľ, v druhom
- storočí žil, to znamená naozaj, eh, je
- reprezentantom udalostí niekoľko desaťročí
- po, eh, Ježišovom víťazstve,
- píše: „My ruky nielen
- dvíhame, ale aj rozpažujeme podľa utrpenia
- Ježiša Krista.
- A kým sa modlíme, rozpoznávame
- Krista.“ Je zaujímavé, že už v tomto
- období varuje Tertullián pred tým, aby sa toto
- gesto robilo nejakým
- extrémnym, prepiatym, dokonca teatrálnym spôsobom.
- Mohol by som citovať, ten citát, kde hovorí, že všetko sa má
- robiť s úctou, krásou,
- harmóniou a miernosťou.
- Keď spojíme gesto rozopätých a zdvihnutých
- rúk, rúk zdvihnutých k nebu, rozopätých,
- ako boli rozopäté ruky Ježiša Krista na
- kríži, a potom kňaz vysloví slovo
- „modlime sa“,
- tak je to nová kvalita, kde niečo vidíme,
- niečo počujeme a posolstvo toho je, že
- modlíme sa
- v tej atmosfére, v tom duchu, takým
- spôsobom, ako sa Ježiš modlil na kríži a Ježiš sa
- na kríži modlil s veľkou láskou
- voči Bohu a s veľkou láskou voči tým, ktorí ho
- ukrižovali. Čiže je tam modlime sa aj v duchu
- odpúšťajúcej
- lásky ukrižovaného Krista, ktorý s rukami
- rozopätými na kríži sa modlil aj za svojich
- nepriateľov.
- A tak, drahí bratia a sestry,
- eh, keď budete teraz vidieť kňaza, ako má
- rozopäté ruky a zdvihnuté k nebu, tak všetko toto je v tom
- obsiahnuté. Ale takou pointou toho celého,
- takou bodkou, ktorá tomu celému dáva zmysel, je „modlime
- sa“ so zdvihnutým srdcom, so zjednoteným
- vnútrom, vo veľkej kajúcnosti a v duchu lásky
- ukrižovaného Ježiša Krista. Čo znamenajú slová
- „modlime sa“ a modlitba, ktorá potom nasleduje?
- O tom budeme hovoriť nabudúce.
- Pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Na veky amen.
- [hudba]
