SLOVO V OBRAZE (10) SV. JOZEF, ŽENÍCH PANNY MÁRIE

V Biblii, obraze a poézii

Evanjelium podľa Lukáša 2, 22-24

 Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.

 

Komentár:

Ženích a svadba – to býva pre nás veľká radosť, keď sa ľuďom často plnia predstavy o neveste, konečne o tom, že sme zakotvili v nejakom stave, ktorý budeme celý život prežívať. Ženích Panny Márie, sv. Jozef, je ženíchom z trochu iného súdka. Je to človek o ktorom celá horná časť obrazu hovorí, že jeho život je v rukách Boha. Sú tu symbolické dlane, ktoré z Boha púšťajú na zem – cez jeho oko, ktoré sa na to všetko pozerá – Božiu milosť. Tá ho celého obklopuje. A celá scéna Božích rúk a prichádzajúca na Jozefa  milosť vchádza do jeho rúk. Jozef vo svojich dlaniach drží krásny obraz dvoch hrdličiek. Sú to najchudobnejšie osoby svojej doby –Mária a Jozef . Táto scéna sa odohráva nielen v rukách sv. Jozefa, ale je tu oltár, obetný stôl., na ktorý to všetko sv. Jozef kladie. Keď sa pozorne pozrieme na kruh, ktorý drží v rukách, zbadáme, že je to vlastne Hostia položená na oltári. Obeta je zvýraznená v dvoch kruhoch. Jeden kruh obkolesuje Eucharistiu, a celý dej rúk sv. Jozefa aj Hostie obkolesuje druhý kruh. Oba vytvárajú nekonečný kruh spojený do dvoch polí. Jedno je to Božie, druhé je to ľudské. Každý plán človeka, ktorý sa naozaj napĺňa, už nie ako náš, ale je uprostred toho veľkého Božieho plánu. O tom svedčia ruky Boha, ruky sv. Jozefa a ich plod, ktorým je Eucharistia. (o. Jozef, OSB)

 

Jozefovo ticho...

 

Z Otcových dlaní

do tých tvojich

pršal dážď darov

sťa pestrý plášť...

 

V adamovskom spánku

tvoje srdce bdelo,

jak boží miláčik

Nevestu si si vysníval

 

...a Dieťa božie,

čo smelo nájsť rodinu

Máriu a teba,

otcovské dlane i srdce

 

statočné, verné,

nesúce v obete

dar svojich dlaní...

Dar Otca z neba!

 

...načúvam tvojmu tichu,

azda zviem aspoň omrvinku

z toho, čo vyspievajú Bohu

hrdličky v tvojich rukách...

 

Z tvojich dlaní

do tých Otcových

vznáša sa obetný dar

sťa vôňa kadidla...

                 (Lucia, OSsR)