SLOVO V OBRAZE (35) SAMARITÁN

Evanjelium podľa Lukáša 10, 33-37

No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: „Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.“ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

Môj Samaritán!

Sám Boh a ona,

sama uprostred davu...

Jej duša – samá rana,

vyčkáva samaritána...

Nielen víno z vody,

lež svoju Krv z vína

po okraj kalicha...

ňou rany objíma...

V jeho náručí

pod okom Boha,

do hostinca Cirkvi

láskou vložená

naberám silu

do života i smrti

od Milosrdného...

Ježišu, od Teba!

Každú ranu srdca,

bolesť, žiaľ i strach

zalieva príval krvi

Božieho Baránka...

...a uzdravuje láskou

nezištnou a čistou...

...dotyk samého Boha,

môjho Ženícha!