Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
SME DEDIČMI BOHA, Z JEHO ROZHODNUTIA
Z prameňa, káže dp. Miroslav BederkaZ prameňa, štvrtok v 19. týždni Cezročného obdobia, káže dp. Miroslav Bederka.
Prepis videa
(hudba)
Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
Pán prehovoril ku mne takto:
- (hudba)
- Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
- Pán prehovoril ku mne takto:
- "Syn človeka, bývaš uprostred spurného domu.
- Oči majú na videnie, no nevidia, uši na
- počúvanie, ale nepočujú,
- lebo je to spurný dom.
- Preto si urob, syn človeka, vyhnanetský batoh a
- budeš sa vo dne pred nimi sťahovať.
- Budeš sa sťahovať zo svojho miesta na iné miesto pred ich
- očami, azda si to všimnú, lebo je to spurný dom.
- Vo dne pred ich očami vynesieš svoj batoh von ako
- batoh vyhnanca, ale ty sám vyjdeš večer pred nimi,
- ako odchádza vyhnanec. Pred ich očami si preraz
- stenu a vylez cez ňu. Pred ich očami budeš niesť na
- pleciach batoh a odídeš potme. Tvár si zahalíš, aby si
- nevidel krajinu, lebo som ťa dal domu Izraela ako
- znamenie."
- Ja som urobil, ako mi rozkázal Pán.
- Vo dne som vyniesol svoj batoh ako batoh vyhnanca.
- Večer som si rukou prerazil stenu a potme som vykročil s batohom
- na pleciach pred ich očami.
- Ráno mi zaznelo Pánovo slovo: "Syn človeka,
- nepovedal ti dom Izraela, spurný dom, čo to robíš?
- Povedz im, toto hovorí Pán Boh.
- Takéto bremeno čaká na knieža v Jeruzaleme a na celý
- Izrael, čo v ňom žije.
- Povedz:
- 'Ja som pre vás znamenie.'
- Ako som ja robil, tak sa aj im stane.
- Do vyhnanstva, do zajatia pôjdu a knieža, čo je
- medzi nimi, ponesie batoh. Potme odíde.
- Prerazia stenu, aby bol cez ňu priechod.
- Tvár si zahalí, aby nevidel svojimi očami krajinu."
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Nezabúdajme na Božie diela. Nezabúdajme na
- Božie diela.
- Pokúšali a popudzovali Najvyššieho Boha a nezachovávali
- jeho príkazy. Odpadávali a boli neverní ako ich
- otcovia. Sklamali ako pokazený luk.
- Nezabúdajme na Božie diela. Rozhnevali
- ho obradmi na výšinách a svojimi modlami vzbudili jeho
- žiarivosť. Počul to Boh a rozhneval sa
- a na Izraela veľmi zanevrel.
- Nezabúdajme na Božie diela. Vydal svoju
- silu do zajatia, do rúk nepriateľa, svoju nádheru.
- Svoj ľud vydal meču napospas a hnevom zahorel
- proti svojmu dedičstvu.
- Nezabúdajme na Božie diela. Aleluja,
- aleluja,
- aleluja, aleluja. Pane,
- vyjasni tvár nad svojím služobníkom a nauč ma mojim
- ustanoveniam.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- "Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: "Pane, koľko ráz
- mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?
- Azda sedem ráz?"
- Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti nie sedem ráz,
- ale sedemdesiat sedem
- ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá
- kráľovi,
- ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami.
- Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžeň
- desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ
- vrátiť, pán rozkázal predať jeho a jeho ženu aj
- deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť.
- Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil:
- "Pozhovej mi a všetko ti vrátim." A Pán sa nad sluhom
- zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.
- No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu
- dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal:
- "Vráť, čo mi dlhuješ!" Jeho spolusluha mu padol k
- nohám
- a prosil ho: "Pozhovej mi a dlžobu ti splatím."
- On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh
- nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo,
- veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi
- všetko, čo sa stalo.
- A tak si ho pán predvolal a povedal mu: "Zlý sluha,
- ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma
- prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím
- spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou."
- A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí
- celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám,
- ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi."
- Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galilei
- a prešiel do judejského kraja za Jordán.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry,
- na tom, že dlhy sa majú platiť, je založená
- spoločnosť. Keby sa neplatili,
- nikto by nikomu nepožičal.
- Vymáhanie dlhov boli, bolo v starých spoločnostiach veľmi
- prísne. Rímsky zákon dvanástich tabúľ dokonca
- stanovil,
- že k vymáhaniu je určená lehota, a keď to nepomôže, k
- Môžu si veritelia dlžníka rozkrájať.
- Pekne to opisuje Shakespeare v Kupcovi Benátskom.
- V stredoveku potom prichádza na rad prak z väzenia.
- V starých poľnohospodárskych spoločnostiach ale ani zďaleka
- nešlo tak často o peniaze, ako skôr
- napríklad o obilie.
- Keď predchádzajúcu úrodu ľudia zjedli, lebo bola
- malá, alebo prišla dlhá zima a odrazu nemali čo
- siať.
- Lenže časom sa často stávalo, že zadlžení zostali
- skoro všetci chudobnejší ľudia a preto starší
- panovníci pri nástupe na trón veľmi často zmazávali dlhy.
- A vieme, že aj Biblia to dokonca predpisovala.
- A s milostivým rokom, ktorý bol teda každých päťdesiat rokov,
- sa mali zmazať všetky dlhy. Rimania prišli na to, že keď
- niekto niekomu niečo ukradne či ublíži, vtedy nestačí
- dlh len vyrovnať, ale musí zaplatiť aj pokutu ako trest za
- poškodenie.
- Vnímame, že v našom podobenstve dnes nejde len o
- nejaké
- peniaze. Medzi tými dvoma služobníkmi je pôžička,
- je
- dlh.
- Ale musíme sa najprv opýtať, kto je ten prvý človek, ten prvý sluha,
- ktorý dlhuje svojmu pánovi tú nepredstaviteľnú sumu.
- Dokiaľ sa ľudia živili tým, čo im vyrástlo na poli, bolo im
- jasné, že si to nevyrábajú.
- Musia sa pričiniť svojou prácou, ale
- potom už úroda rastie sama.
- A tak úrodu, mláďatá, život sám, svoje deti,
- chápali ako dary.
- Niektoré staré spoločnosti to všetko vnímali ako určitý
- dlh života, ktorý si nesú.
- V Biblii toto zadĺženie vzťahujeme k Bohu ako
- Stvoriteľovi, od ktorého pochádza všetko to, čo si
- človek v živote najviac cení. Svoj život, zdravie,
- lásku, deti, úrodu.
- Človek je teda už od narodenia dlžný Bohu a
- dlh-a dlhuje mu až do smrti.
- Až v mestských spoločnostiach sa táto skúsenosť neskôr vytratila
- a dlh sa začal redukovať aj voči Bohu len
- na výslovné hriechy.
- Hriech ako zločin voči Bohu totiž volá po treste,
- ale prílišné zdôrazňovanie bez toho kontextu
- obdarovania zaťažilo vzťah k Bohu veľkou úzkosťou a veľkým
- strachom, čoho vyjadrením je, že všetky možné ľudské
- nešťastia začali chápať ako Božie tresty, aj keď to
- Kristus výslovne odmietal.
- Preto je dôležité tú predstavu dlhu asi trošku rozšíriť alebo
- nájsť inú metaforu. A my ju potom vo Svätom písme nachádzame.
- Začína sa hovoriť ani nie o dlhu, ale o tom, že sme dedičia
- a dedičstvo, ktoré dostávame zadarmo,
- dostávame s istým záväzkom, že sa oň máme starať, že ho máme
- zveľaďovať, že ho máme odovzdávať ďalej.
- Dedičstvo sa nespláca a nevracia, ale odovzdáva sa
- ďalej deťom. Aj keď sa dnes asi neživíme zo
- zdedeného majetku ako naši predkovia, predsa žijeme z toho,
- čo sme dostali. Život, zdravie, lásku, deti, dobrých
- priateľov. Jednoducho všetko to, čo sme z tej Božej ru-ruky
- dostali úplne zadarmo. A to je ten nespočetný dlh
- tých tisícov hrivien, o ktorom dnes Ježiš hovorí a
- ktorý od nás Boh nevymáha.
- A vedľa toho sú úplné maličkosti. Všetko to, čo
- si kupujeme a na čo zarábame. A tu je odrazu
- človek, ktorý je Bohu dlžný tou
- astronomickou sumou. A predsa napriek tomu sa
- chce s druhým človekom práve o tie maličkosti súdiť a
- dať ho do väzenia. Na súde by to síce vyhral,
- tam sa o dlhu voči Bohu nehovorí a to zdedené sa často
- považuje za samozrejmé alebo dokonca dnes už za také, na čo
- máme právo.
- Ale v tomto podobenstve sa hlási ku slovu Božie kráľovstvo, kde je to
- inak? Kde človek zrazu vidí, čo predtým nevidel?
- Vidí veci tak, aké v skutočnosti sú.
- Božie kráľovstvo neruší prirodzený beh ľudských vecí,
- napríklad ani potrebu splácania dlhov.
- Ale pre Kristových učeníkov chce,
- aby sami seba videli hlavne ako obdarovaných, videli
- ako omilostených dlžníkov a podľa toho aj
- konali.
- A tak sa za to dnes môžeme modliť a v prvom rade si vyprosovať pre
- seba samých, aby sme
- si každý deň dokázali vždy znovu pripomínať tento dar.
- Dokázali žiť z tejto Božej milosti, dokázali žiť
- z toho Božieho pozvania pre každého z nás, aby sme tieto
- dary dokázali aj my rozvíjať, zveľaďovať a
- dokázali ich ponúknuť a odovzdať ďalej. Amen.
- (outro muzika)
