- 6. júla 2026
- Meniny: Patrícia, Patrik
- Pondelok 14. týždňa v Cezročnom období...
Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
SME NA SPRÁVNEJ CESTE?
káže dp. Ján Bucštvrtok po 3. adventnej nedeli
Prepis videa
(Hrúždže vode)
Čítanie z knihy proroka
Sofoniáša. Jasaj, dcéra
- (Hrúždže vode)
- Čítanie z knihy proroka
- Sofoniáša. Jasaj, dcéra
- syrská, plesaj, Izrael! Raduj sa a veseľ
- z plného srdca, dcéra jeruzalemská.
- Pán zrušil tvoj rozsudok, odvrátil tvojich
- nepriateľov. Kráľ Izraela, Pán,
- je s tebou. Neboj sa nijakého zla.
- V onen deň povedia Jeruzalemu: "Neboj sa,
- Sión, nech ti ruky nechabnú. Pán,
- tvoj Boh, je s tebou. On je mocný, On ťa
- zachráni. Teší sa a plesá nad
- tebou. Obnovuje k tebe svoju lásku.
- Plesá nad tebou a jasá ako v deň
- zhromaždenia."
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Plesajte spravodliví v Pánovi, spievajte mu novú
- pieseň. Plesajte spravodliví v
- Pánovi, spievajte mu novú pieseň.
- Oslavujte Pána citarou, hrajte mu na desaťstrunovej
- ľutne. Spievajte mu novú pieseň,
- nadšene mu hrajte a volajte na
- slávu. Plesajte spravodliví v
- Pánovi, spievajte mu novú pieseň.
- Pánov úmysel trvá naveky, myšlienky jeho srdca z
- pokolenia na pokolenie. Blažený národ, ktorého Bohom je
- Pán, blažený ľud, ktorý si on vyvolil za
- dedičstvo. Plesajte spravodliví v
- Pánovi, spievajte mu novú pieseň.
- Naša duša očakáva Pána, on je naša pomoc a
- ochrana. V ňom sa naše srdce raduje a v jeho
- sväté meno máme dôveru. Plesajte
- spravodliví v Pánovi, spievajte mu novú
- pieseň. Aleluja, aleluja,
- aleluja, aleluja. Emanuel, náš kráľ
- a zákonodarca, príď a zachráň nás, Pane,
- Bože náš. Alleluja, alleluja
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe,
- Pane.
- V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a
- ponáhľala sa do istého judejského mesta v Hornatom kraji.
- Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila
- Alžbetu. Len čo Alžbeta začula
- Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo
- a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy
- zvolala velikým hlasom:
- "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho
- života.
- Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza
- ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v
- mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa
- v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá
- uverila, že sa splní, čo jej povedal
- Pán." Počuli sme slovo
- Pánovo.
- Chvála tebe,
- Kriste.
- (hlboký bas Veľmi sa mi páči v tom evanjeliu, že, že Mária sa hneď vydala na cestu, že, že je to niečo také, že ponáhľala sa. A my tiež asi, asi by sme mali v tom našom živote vychádzať na cesty, ale nie na také rôzne, ale výjsť na tú cestu, ktorá je správna, do ktorej nás Boh povoláva. Teraz toto je pre mňa otázka, že či som na tej ceste, kde Boh chce, aby som bol? Kde kráčame, kde smeruje ten náš život, kam má, kam nás má doviesť? A viete, každý deň nášho života je súčasťou tej veľkej našej cesty a tá naša cesta by mala prinášať plodnosť, že, že Mária, keď prijala to posolstvo, Duch Svätý na ňu zostúpil. Ona počula z Ducha Svätého a automaticky ako keby ju to vynieslo do toho, že rozdávať to, čo ona prijala. Keď sa stretli s, s Alžbetou, tak zrazu nič špeciálne ona nemusela urobiť. Len sa stretli a zrazu tá plnosť toho, čo Boh spôsobil, v nej sa začala vylievať. Aj dieťa v Alžbetinom lone sa zachvelo, Naplnil ju hneď Duch Svätý. A teraz je otázka, že či, či my si uvedomujeme tú plnosť toho, že keď Boh je v nás, lebo On je v nás, prebýva v nás, sme chrámom Ducha Svätého, že sa to automaticky vylieva pre ostatných. A zrazu my tým naším životom môžme spôsobovať to, že on sa dotíka ľudských sŕdc. Svätá Augustína hovorí, že Matka ho nosila v lone. My ho nosíme v srdci. Panna otehotnela, keď sa v nej vtelil Kristus. Naše srdce nech otehotnie vierou v Krista. Ona porodila Spasiteľa. Naša duša nech porodí chválu, nech nezostanú naše duše neplodné, ale nech sa stanú plodnými pre Boha. A teraz tuto je presne tá otázka, že keď si toto uvedomíme, že my sa máme stať plodnými, že, že kde chceme prinášať to ovocie nášho života, kam chceme vychádzať, ktorých ľudí chceme akokeby navštíviť s tým, čo my máme? A ja viem, že my sa nemusíme do toho nejak tak španovať, že niečo urobíme, ale len dať priestor Bohu, aby naozaj konal cez nás a byť akokeby takí ľahkí v tom, kde nás Boh chce použiť a kde nás chce poslať. Pápež František krásne hovorí v jednom svojom príhovore, že, že veriaci človek je ten, ktorý svojím priblížením sa k bratovi, tak ako Ján Krstiteľ vytvára cesty na púšti, čiže ukazuje perspektívu nádeje"Aj v zauzlených životných okolnostiach poznačených zlyhaním a porážkou. Nemôžeme sa vzdať pred negatívnymi situáciami, uzavretosti a odmietania. Nesmieme sa nechať ovládnuť mentalitou sveta, lebo centrom nášho života je Ježiš a jeho slovo svetla, lásky a útechy." Teraz, ak my toto prijmeme, že ja viem a mám svoje poslanie, mám kdesi kráčať, tak zrazu to nám dáva chuť prekonávať tie prekážky. Ak si poviem, že ja som tu len taký do počtu a mnohí si to tak povedia, tak si sadneme ako keby na kraj tej našej cesty putovania. Dáme si hlavu do dlani a môžme tam plakať alebo môžeme len tak sedieť bez plnosti toho života a odovzdávania, do ktorého sme pozvaní. V Amerike raz robili jeden taký projekt v jednom štáte, kde bolo veľa nezamestnaných mužov a ich najali ich pozvali do práce. Bol to vládny projekt a mali stavať cestu. A chlapi sa potešili, že zmysluplná práca, že ideme do toho, stavali cestu a keď ju robili, robili, tak po nejakom čase začali sa pýtať, že počujte, že kde vedie tá cesta? Že kam máme urobiť tú cestu? Že čo spojíme, s čím? A zrazu oni tak sa okúňali, okúňali a potom im povedali, že tá cesta nevedie nikam, že my sme vás len chceli zamestnať, aby ste mali prácu. A tí chlapi povedali, že my toto robiť nebudeme. A odhodili náčiny a vrátili sa domov, lebo si povedali, že stavať cestu, ktorá nikam nevedie, nemá zmysel. A ja verím, že naše životy majú zmysel kráčania, že my sme tí, ktorí vieme, že máme poslanie a máme niečo urobiť na tomto svete. A teraz toto je otázka, že či my to uchopíme a nájdeme, že či tá naša cesta prinesie také ovocie, že Mária sa vydala na cestu a to ovocie bolo evidentné. Pred pár dňami jedno spoločenstvo z Bratislavy, ktoré sa volalo, že Spoločenstvo Martin Dom, robilo jednu takú akciu. Volalo sa to, že Svetlo v tmách a pozývali ľudí z námestia, kde sú vianočné trhy, do kostola. Len ich pozvali, že ak sa chcete stíšiť a prežiť možno hlbšiu chvíľku, možno len tak odísť z tohto sveta, tak poďte do kostola. Za dva dni, ktoré to robili, 1200 ľudí prišlo do vnútra, lebo každý dostal maličkú sviečku a mohol ju tam zapáliť, položiť a len chvíľu sa tam ako keby zdržať, modliť Bola tam vystavená sviatozoltárna a hrali tam, modlili sa a mnohí ľudia, keď tam vstúpili, zrazu ich to vyplo z toho ruchu toho vianočného trhu, do toho ticha. A tí, ktorí tam boli, tak mi hovoria, že veľa ľudí videli, ako si utierali slzy a že zrazu precitli. Zrazu si uvedomili, že tu je niečo iné. A mne sa to tak páčilo, že nebol to nič zložité, len ich pozvať na nejaké miesto, kde je Boh prítomný. A zrazu on konal v ich srdciach a mohli byť premenení tou láskou, tým tichom, nádherou tej chvíle. Bolo to niečo krásne a ja verím, že toto je presne to, čo my máme robiť. Viete, že boh je v nás a my sa môžeme dotknúť ľudí tak, ako sa Mária dotkla svojím Bohom v nej Alžbety. A my sa to tiež môžeme. Nám sa to tiež môže podariť. Môžeme to uvoľniť, ako keby z nás práve len tým, že prídeme s láskou, s pochopením, s prijatím, so solidaritou, s ochotou vyjsť k niekomu. Tak ja verím, že tak sa premieňajú tie dejiny a tá naša cesta potom má zmysel a má dobré smerovanie Tak nás pozývam do toho možno aj dnes pri tejto svätej omši, aby sme Bohu dali ako keby také to naše, že ja som, ja som služobnica Pána, ja som služobník Pána, ja som ten, ktorý chcem plniť tvoju vôlu a verím, že Pán Boh s nami potom počíta a môže nás viesť v tom našom živote, že nič väčšie nemôžeme urobiť, len povedať, že som tu pre teba, Bože, chcem to, čo ty chceš. To je to najdôležitejšie a základné. A potom tá naša cesta môže naberať ten správny smer. Pane, aj my sme na ceste a veríme, že tá finálna destinácia nášho života je nebo tam, kde si nás ty pozval, ale nechceme prejsť cez náš život bez toho, aby sme videli, ako je premenený tento svet. Tak ťa prosím, aby si aj dnešný deň nás používal na to, aby tvoje kráľovstvo lásky, pokoja a radosti mohlo rásť. Amen
Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (272) - 26. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBí
s dp. Markom Rojákom, moderuje Henrieta Košecká Honzová
26.09.2025
EFFETA
EFFETA (265) - 19. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Ľubošom Pavlišinovičom, moderuje Katarína Pirohová
08.08.2025
PRÍHOVORY
PÔSTNE ZAMYSLENIE ROBERTA PASOLINIHO, OFMCAP
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. 2 Kor 5,17
08.03.2026
EFFETA
EFFETA (275) - 29. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Antonom Červeňom, SDB, moderuje Katarína Pirohová
17.10.2025
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
