SPÁJAJME SVOJ ŽIVOT S JEŽIŠOVÝM

(piano)
(Hrôza Aleluja, aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja, aleluja. Hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti. A keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú. Aleluja, aleluja, aleluja Pán s vami. I s Duchom tvojím. Čítanie zo Svätej Evanjelia podľa Marka. Sláva tebe, Pane. V prvý deň sviatkov nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, pri večeri Ježiš vzal chlieb a dobrorečil. Lámal ho a dával im hovoriac: "Vezmite, toto je moje telo." Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: "Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Veru, hovorím vám, už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve." Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste. Drahí bratia a sestry, asi nikto z ľudí by nebol myslel, že náš Boh je až takýto. Že náš večný veľkňaz je až takýto. Že Boh príde na túto zem, že stane sa človekom, že zoberie na seba ten náš ľudský údel. Že spolu s nami prežíva všetko to, čo prežívame my. Okrem hriechu. Všetky naše radosti, ale zároveň aj bolesti, zápasy. Že jednoducho nenechá nás samých, že nie je to niekto vzdialený, niekto, kto tak hľadí na nás z neba, ale že je to Boh, ktorý prichádza a vstupuje do našich životov. Toto sme si nikdy ako ľudia by nedokázali predstaviť, že Boh môže byť až takýto. A tento Boh dokonca prinesie obetu. Prinesie obetu, že -- obetu doslova takého v úvodzovkách sebazničenia, aby ukázal, až takto vás mám rád, že Boží Syn ide na kríž a sa úplne dáva. To rozprestreté Ježišovo telo, to náručie roztvorené, pribité na kríž, kde zobral na seba všetky tie naše bolesti, zápasy, dokonca aj pády, aby ich vyniesol na kríž. Aby ukázal až takto, až takto miluje Boh A akoby to nestačilo, túži túto obetu neustále sprítomňovať. Túži neustále takto sa nám dávať, takto na seba zabúdať. Pre nás. A dnes sme počuli v evanjeliu, bratia a sestry, vezmite, toto je moje telo. Toto je moja krv. Stáva sa živým chlebom. Úplne sa dáva, nechal sa zjesť, stravuje sa v láske pre nás. Čosi nepredstaviteľné, čosi veľmi krásne. Svedci hovorili, že keby sme toto dokázali prežiť na jediný okamih, tak úplne, čo to znamená Eucharistia a čo to znamená Svätá omša, čo to znamená Ježišova obeta, tak že by nás to úplne, úplne premenilo. My do tohto tajomstva tak nahliadame, tak pomaly, postupne, tak ako vieme, tak ako vládzeme. Ale Ježiša to neznechutí. On denno-denne prichádza, aby vstúpil do nášho srdca, aby povedal, som pri tebe, mám ťa rád, Nikdy ťa neopustím. A do tohto, do tohto tajomstva môžme tak aj troška nahliadať aj cez tie svedectvá mnohých bratov, sestier, tých mučeníkov, pre ktorých Eucharistia bola tým pokrmom, ktorý ich držal vo vernosti A prišlo mi na myseľ také jedno veľmi krásne svedectvo, že ako malý chlapec, keď som chodieval do nášho kostolíka, tak som si všimol, že raz za čas prichádza miništrovať taký starší pán a ako deti sme si mysleli, aha, tak to bude asi nástupca nášho pána farára, ktorý už bol staručký. A potom sme sa postupne dozvedeli, že je to Janko, Janko Hlavčák. A ten jeho osud bol veľmi taký pohnutý, že on tak pri rozlišovaní povolania vstúpil do prípravy pred noviciátu k bratom verbistomVtedy, vo vedľajšej dedine, vo Spišskom Štiavniku, bol taký starý kaštieľ, kde tí misionári mali veľkú komunitu a mali tam aj niektoré formačné fázy. A ako sa pripravoval na ten rehoľný život, tak postupne objavoval však aj tie ťažkosti, ktoré trebalo prekonávať a tak. Ale v päťdesiatych rokoch, teda kláštory boli zrušené. On odišiel domov, ale keďže tá túžba po zasvätení patriť Ježišovi bola tak veľká, tak si dával žiadosti do seminára. Ale keďže už mal za sebou v tom kádrovom, v úvodzovkách posudku to, že chcel sa stať rehoľníkom, tak ho nebrali. A on čakal a celé roky a vždy posielal prihlášku do seminára a vždy tá istá odpoveď. Až po rokoch, tuším, že už po štyridsiatke, keď mal, tak predsalen ho zobrali. Mal pred diakonskou vysviackou, už boli pozvánky na diakonskú vysviacku, eh, natlačené a vtedy časy normalizácie, po tom šesťdesiatom osmom nešťastnom roku u nás, tak vyhodili ho zo seminára. V rámci tých čistiek niekoľko mesiacov pred diakonskou vysviackou. Jeden český otec biskup mu povedal: „Janko, poď ku mne, niekoľko mesiacov mi budeš robiť tak miništranta, kostolníka a ja potom ťa vysvätim za kňaza." Veľmi sa potešil. Išiel tam, čo sa nestalo. Otec biskup po pár mesiacoch zomrel a on tam ďalšie roky a roky ostal tak slúžiť ako kostolník. Ako, keďže nemal kontakty na tajnú cirkev, tak vlastne čakal a stále túžil po kňazstve. Nakoniec sa dožil toho osemdesiateho deviateho roku, Nežnej revolúcie, príchodu slobody a teda znovu si dal žiadosť do seminára. Zobrali ho na posledný semester, aby si urobil také duchovné cvičenia a vysvätili ho ako vyše 60-ročného za kňaza. Slúžil u nás prvú svätú omšu. Bolo to veľmi silné. Po svätej omši úplne žiaril a keď sme sa s ním stretli, tak vravel jedno — oplatilo sa žiť, už aj keby som zomrel, ale ja som mohol sláviť Eucharistiu ako kňaz. Potom ešte krásne slúžil na Orave niekoľko rokov a veľmi pekný taký príkladný život vernosti kňaza. Čosi podobné, Don Cuadrino, hm, blahoslavený saleziánsky kňaz profesor, hovorí: „Slúž svätú omšu tak, ako keby bola prvá, ako keby bola jediná a ako keby bola posledná." To upriamenie na to, čo znamená Eucharistia, čo znamená, keď prichádza živý Boh, aby sa nám úplne daroval A potom nehovoriac o množstvo, množstvách tých kňazov, mučeníkov, ktorí počas prenasledovaní vo väzeniach riskujúc vlastné životy slúžili a slávili tú svätú omšu tak, že vo vrecku mali mrvinku chleba a hrozno rozpúčené. A to ich držalo, lebo vedeli, Kristus je s nami. A tak tú svoju obetu života a ťažkostí spájali s tou Ježišovou. A k tomu sme pozvaní, bratia a sestry, aj každý jeden z nás, nech sme v akej-akejkoľvek situácii, či sme plní sily, alebo či prichádzajú nejaké ťažkosti, alebo sme doma paralyzovaní na lôžku, alebo tá choroba, staroba už tak na nás doľahla, že nevládzeme. Vždy môžeme robiť to najcennejšie, spájať svoj život s Ježišovým životom, spájať a ponúkať svoj život ako takú obetu, obetu za drahých. Obetu za obrátenie hriešnikov, za pokoj v národe, za pokoj tam, kde ľudia trpia, kde bojujú. A tak náš život sa v každom momente, keď je spojený s tým Ježišovým životom, s Ježišovou obetou, stáva v každej chvíli takým úžasným vzácnym darom. Amen (pozadie - podkresová muzika…