Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
SVÄTÉ LITURGIE
GRÉCKOKATOLÍCKA SVÄTÁ LITURGIA
priamy prenos z pútnického miesta Litmanová
09.08.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
SÚVISLOSŤ SLOV A SKUTKOV JE VNÚTORNÁ
káže dp. Miroslav Bederkaštvrtok 2. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(piano intro)
(vodné šúpanie Čítanie z Listu Hebrejom. Bratia. Ježiš môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral. Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného na nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna dokonalého naveky. Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán a nie človek. Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona. No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok. Hľaď, povedal mu, aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný navrchu. Teraz však dostal o toľko wznešenejšiu službu, okoľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľubeniach Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka. Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu. Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu. Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia. Preto som povedal, hľa, prichádzam. Hľa, prichádzam, Pane, Chcem plniť tvoju vôľu. Vo zvytku knihy je napísané o mne, že mám plniť Tvoju vôľu, a to chcem, Bože môj. Hlboko v srdci mám tvoj zákon. Hľa, prichádzam, Pane, Chcem plniť tvoju vôľu. Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení. Svojim perám hovoriť nebránim. Pane, ty to vieš. Hľa, prichádzam, Pane, Chcem plniť tvoju vôľu. No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú, a tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria, nech je zvelebený Pán. Hľa, prichádzam, Pane, Chcem plniť tvoju vôľu. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život Aleluja, aleluja (pauza)
Pán s vami.
- (piano intro)
- (vodné šúpanie Čítanie z Listu Hebrejom. Bratia. Ježiš môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral. Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného na nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna dokonalého naveky. Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán a nie človek. Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona. No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok. Hľaď, povedal mu, aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný navrchu. Teraz však dostal o toľko wznešenejšiu službu, okoľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľubeniach Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka. Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu. Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu. Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia. Preto som povedal, hľa, prichádzam. Hľa, prichádzam, Pane, Chcem plniť tvoju vôľu. Vo zvytku knihy je napísané o mne, že mám plniť Tvoju vôľu, a to chcem, Bože môj. Hlboko v srdci mám tvoj zákon. Hľa, prichádzam, Pane, Chcem plniť tvoju vôľu. Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení. Svojim perám hovoriť nebránim. Pane, ty to vieš. Hľa, prichádzam, Pane, Chcem plniť tvoju vôľu. No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú, a tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria, nech je zvelebený Pán. Hľa, prichádzam, Pane, Chcem plniť tvoju vôľu. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život Aleluja, aleluja (pauza)
- Pán s vami.
- I s Duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru.
- Šiel za ním veľký zástup z Galilei a Judey i z
- Jeruzalema a z Idumey, ba aj zo zajordánskych
- krajov a z okolia Týru a Sidonu. Prišlo k nemu veľké
- množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí.
- Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku,
- aby ho zástup netlačil, lebo mnohých uzdravil,
- takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tysli sa k nemu, aby sa
- ho dotkli.
- Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a
- kričali: "Ty si Boží syn." Ale on im prísne
- pohrozil, aby ho neprezrádzali.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- (hudba) Milí bratia a sestry!
- Aj vám sa možno stane,
- že niekedy po skončení niektorých debát alebo keď
- riešite niektoré veci a zrazu opadnú tie emócie,
- človek sa nejako upokojí.
- A v mysli sa vracia späť teda k tomu, čo prežil.
- Tak si niekedy povie,
- takto som to ani nemyslel.
- Odrazu si uvedomuje, že aj keď možno mal v niektorých
- veciach pravdu,
- že niekedy akoby tým slovám chýbala niekedy trpezlivosť,
- možno láskavosť, možno porozumenie voči tomu
- druhému.
- A tak v človeku zostane niekedy zlý pocit z toho, že
- možno čosi vyriešil, ale
- že možno zostali aj zranenia po niektorých tých slovách,
- že určite neuzdravil tú situáciu alebo ju dobre
- nenastavil do tých ďalších dní.
- V synoptických evanjeliách nasledujú po sebe často
- kapitoly tiež tak, že na jednej strane v jednej kapitole
- je zhrnuté Ježišove kázanie, v ďalšej
- sa rozpráva o jeho zázrakoch, ktoré konal, a z veľkej
- časti to boli uzdravenia z ťažkých
- chorôb.A je prirodzené, že aj ten
- evanjelista hovorí najskôr o jednom a potom o druhom.
- Ale v tom prípade nejde len o nejaký problém
- slohového podania.
- Tá súvislosť je vnútorná.
- V našom živote sa totiž veľmi často rozdeľujú
- slová a skutky do dvoch kategórií.
- Sú oddelené a niekedy jedny môžu
- existovať bez druhých.
- Ale toto rozdelenie neexistuje u Boha.
- Božie slova sú stvoriteľské.
- Hneď od prvých
- článkov a teda od prvých stránok Biblie čítame,
- že Boh povedal
- a stalo sa.
- A čosi podobné hneď nachádzame pri Kristovi a ľudia to
- vnímajú a cítia,
- že to, čo hovorí, nie sú slová, ktoré by
- riešili veci na malú chvílu, ale že tie jeho slová
- majú dosah, že sa dotýkajú hĺbky ich životov, toho, čo
- prežívajú, toho pekného, aj toho, s čím sa niekedy
- trápia. Ale zároveň vždy znovu v tom písme
- čítame, že je dôležitá aj odpoveď človeka.
- Je dôležité aj to,
- ako sám na to slovo zareaguje, do akej miery mu dovolí,
- aby v ňom zostalo prítomné, aby ovplyvňovalo to,
- čo bude po tom konať, hovoriť.
- Až vtedy sa to slovo stáva telom. Až vtedy
- to, čo Kristus ukazuje bytostne a čoho,
- čo mu svedčí uprostred tých ľudí.
- Až po tomto prijatí alebo odpovedi človeka sa môže
- čosi podobné udiať aj v nás samých, aj v našich vlastných slovách,
- skutkoch, reakciách.
- Jeden starý príbeh hovorí o tom, že do jednej farnosti raz
- prišiel jeden známy kazateľ
- a tak si na záver teda svojej debaty s ľuďmi vybral
- Žalm dvadsiaty tretí a predniesol ho ľuďom.
- A odrazu bolo vidieť, ako tí ľudia inak vnímajú to
- slovo. Bolo vidieť, ako im zažiarili oči, bolo vidieť to
- nadšenie, keď zrazu akoby im tie slová dávali nový
- zmysel Keď skončil, tak ľudia ho s nadšením a
- aplauzom odmenili.
- Ale vtom si všimol, že vzadu sa zdvihol jeden starý pán a
- kráčal dopredu. A viete si to predstaviť, čo sa v ňom začalo
- odohrávať? Tak si hovorí, to bude asi nejaká nepríjemnosť, ktovie,
- Alebo možno ak chce poďakovať, ak mohol počkať, až to skončí.
- Ale ten pán sa nedal jeho myšlienkami zastaviť.
- Prišiel za nim
- a hovorí mu, že či by mohol ešte raz prečítať ten Žalm
- On bol síce v rozpakoch, ale hovorí tak dobre, nech sa páči.
- A tak sa ten starý muž postavil a začal znovu čítať tento
- Žalm.
- A odrazu ten kazateľ spomína na to, ako si
- všimol, že tá atmosféra sa zmenila.
- Odrazu akoby to ticho, ktoré ten priestor znovu naplnilo,
- nebolo prázdne, ale bolo naplnené tou prítomnosťou
- ľudí. Vnímal, ako odrazu tie slová
- doliehajú do ich sŕdc, ako vyvolávajú v
- nich akúsi spätnú reakciu, čosi, čo
- odpovedá na to slovo v nich A keď skončil,
- tak sa ho potom tak potichúčky pýta, že viete, že myslím, že
- ja som teda ten Žalm
- povedal lepším spôsobom,
- ale vaše slová mali väčší dosah. Čím to
- bolo?
- A on mu hovorí, rozdiel bol v tom, že ja poznám toho
- pastiera
- A to nám chcem, priateľ, za to sa môžeme dnes modliť,
- aby v tom všetkom, čo dnes budeme prežívať,
- budeme konať,
- aby v tom bolo cítiť alebo bolo v tom prítomné
- to, že máme skúsenosť, že poznáme toho pastiera, že
- sa ním chceme aj v tom dnešnom dni nechať
- sprevádzať, viesť, inšpirovať. Tak nám to všetkým do
- toho dnešného dňa prajem, aby sme nič nemuseli ľutovať,
- aby sme nemuseli povedať, takto sme to nechceli alebo takto sme
- to nemysleli, ale naopak, aby sme do tých svojich
- slov a skutkov dokázali vždy spolu s Kristom
- vnášať ten moment toho upokojenia,
- uzdravenia a nádeje. Amen
- Amen.
- (outro melódiu)
