Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
SVÄTÁ OMŠA (3) POKĽAKNUTIE PRED OBETNÝM STOLOM
Z prameňa, káže Mons. Jozef Haľko
Z prameňa, piatok 5. týždňa v Cezročnom období, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Čítanie z prvej knihy kráľov.
Jeroboám vyšiel z Jeruzalema a na ceste ho
stretol
- Čítanie z prvej knihy kráľov.
- Jeroboám vyšiel z Jeruzalema a na ceste ho stretol
- prorok Ahiáš zo Sila, ktorý mal oblečený nový
- plášť.
- Boli na nom len sami dvaja. Ahiáš vzal
- svoj nový plášť, čo mal na sebe, roztrhol ho na
- dvanásť kusov a vravel Jeroboámovi:
- „Vezmi si desať kusov, lebo toto hovorí Pán, Boh
- Izraela.
- Hľa, ja vytrhnem kráľovstvo z ruky Šalamúna
- a desať kmeňov dám tebe.
- Ale jeden kmeň mu zostane pre môjho služobníka Dávida
- a pre mesto Jeruzalem, ktoré som si vyvolil zo
- všetkých kmeňov Izraela.
- Tak Izrael odpadol od Dávidovho domu až do
- dnešného dňa." Počuli sme Božie slovo.
- Bohu благодаря.
- Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas.
- Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas.
- Nebudeš mať iného Boha, ani sa nebudeš klaňať Bohu cudziemu.
- Veď ja som Pán, tvoj Boh, ja som ťa vyviedol z
- egyptskej krajiny.
- Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas.
- Ale môj ľud nepočúva na môj hlas a Izrael nedbal o mňa.
- Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca.
- Nech si len idú za svojimi preludmi.
- Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas.
- Keby ma môj ľud bol poslúchol, keby bol Izrael kráčal mojimi
- cestami, ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril
- a
- jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil.
- Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Pane, otvor naše srdce, aby sme porozumeli slovám
- tvojho Syna.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš opustil končiny Týru a Sidon a cez Sidon
- prišiel ku Galilejskému moru do stredu Dekapolského
- kraja.
- Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby
- zaňho, naňho vložil ruky.
- On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší,
- poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka.
- Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal
- mu:
- „Efeta,“ čo znamená otvor sa.
- V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný
- jazyk a správne rozprával.
- A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili.
- Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to
- rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili:
- „Dobre robí všetko, aj hluchým dáva sluch,
- aj nemým reč.“ Počuli
- sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry.
- Mnohé z uzdravení, ktoré nám opisuje
- evanjelium,
- uzdravení, v ktorých sa prejavuje Ježišova
- veľká vykupiteľská, láskyplná,
- nová stvoriteľská moc,
- sú sprevádzaní predchádzajúcou prosbou o
- uzdravenie.
- A vo viacerých prípadoch túto prosbu
- sprevádza aj gesto, ktoré
- evanjelium opisuje, že ten, kto žiada,
- padá Ježišovi k nohám alebo si pred ním
- kľaká.
- Aj na základe tejto inšpirácie dnes pokračujeme vo
- výklade slov, gest a
- symbolov svätej omše. A na začiatku svätej
- omše ste si dnes mohli všimnúť, že keď sme prišli pred oltár, tak
- sme pokľakli. Tak prečo,
- keď príde kňaz so svojimi pomocníkmi,
- miništrantami, asistenciou pred oltár,
- pokľakne?
- Je to preto, že vo veľkej väčšine našich
- kostolov
- je za oltárom bohosránok s večným
- svetlom. V bohosránku je
- uchovávaná Eucharistia, Eucharistický Ježiš,
- živo, účinne a skutočne
- prítomný.
- Takže kľakáme si preto, lebo Ježiš je
- prítomný v bohosránku.
- Skúsme sa na toto gesto pozrieť
- trošku z diaľky. Čo vyjadruje a čo
- znamená? Najprv tak, na takej prirodzenej úrovni.
- Ak si pred niekým kľakám,
- tak konám
- niečo, čím chcem zdôrazniť, že ja sa ponižujem
- Aby som vyjadril, že on je vyšší,
- väčší,
- mocnejší ako ja. Aj keď si niekto
- kľakne pred človeka
- v profánnej sfére života,
- najmä v minulých storočiach to bolo typické, dnes už veľmi
- nie, ale možno chlapec, keď vyznáva dievčaťu lásku, si
- pred ním kľakne, čím vyjadruje, že si to dievča veľmi
- váži, že ho pokladá za veľmi dobré
- a hodné obdivu a lásky.
- Ale v ešte širšom zmysle slova teda, kto si kľakne pred toho druhého,
- vyjadruje k nemu úctu. Vyjadruje, že je
- väčší ako ten, kto si
- kľaká. Čiže je to gesto
- úcty,
- gesto prosby
- aj gesto adorácie. A tá adorácia je
- vlastne najtypickejšia pre to pokľaknutie pred svätou
- omšou tesne pred jej začiatkom pri príchode k oltáru.
- Krátko kľakajúc pred Ježišom adorujeme ho
- prítomného v Bohostánku, ktorý je za
- oltárom.
- Má toto pokľaknutie nejaké biblické
- pozadie? Nájdeme v biblických textoch Starého i
- Nového zákona nejaké náznaky, že by sa
- ľudia takýmto spôsobom, že by ľudia takýmto spôsobom
- vyjadrovali úctu k tomu druhému?
- Prorok Izaiáš naznačuje
- slovo, ktor-- na seba som prisahal, z mojich
- úst vyšla pravda, slovo, ktoré sa nevráti,
- že mne sa skloní každé koleno, prisahať bude
- každý jazyk. Prorok v tomto prípade hovorí v
- mene Božom a Boh teda hovorí, že mne sa skloní
- každé koleno. Čiže už vo veľmi starobylých textoch
- máme náznak tohto pokľaknutia ako symbolu úcty,
- adorácie a prosby. V liste Rimanom svätý
- apoštol Pavol píše: „Lebo je napísané,
- akože žijem, hovorí Pán, predo mnou sa zohne každé
- koleno a každý jazyk sa bude
- vyznávať Bohu."
- V liste Filipanom čítame,
- už je to fokalyzované na Ježiša veľmi
- jednoznačne: „Aby sa na meno Ježiš zohlo každé
- koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a
- aby každý jazyk vyznával, Ježiš Kristus je Pán na
- slávu Boha Otca."
- Dokonca aj sám Ježiš v Getsemanskej
- záhrade o ňom čítame, že si kľakol a
- modlil sa.
- U svätého Petra,
- už sme v Novom zákone samozrejme, čítame, že po
- zázračnom rybolove
- Peter padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo
- mňa, lebo som človek hriešny."
- Ako posledný obraz by som ponúkol,
- eh, muža menom Jairus, ktorý bol predstaveným
- synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby
- šiel do jeho domu, aby uzdravil jeho
- dcéru.
- A v obraze
- nespravodlivého sluhu tiež ten sluha, keď prosí o
- odpustenie jeho dlhu, jeho dlžnobi padol svojmu pánovi
- k nohám. Čiže na viacerých miestach v rôznych
- súvislostiach máme
- toto padnutie pred Pánom, padnutie pred Bohom,
- padnutie, pokľaknutie pred Ježišom.
- Napokon aj Pán Ježiš hovorí:
- „Ja som zhora, vy ste zdola"
- a my ako keby sme týmto gestom, tým pokľaknutím na to
- odpovedali: „Áno, Pane, my ťa vyvyšujeme, my ťa
- chválime, a preto kľaknutím vyjadrujeme, že sme
- menší pred tebou, že sme tvoje deti, že sme
- tvoji synovia a dcéry, že sme na teba odkázaní.
- A to vyznávame.
- Je to aj gesto pokory v duchu slov svätého
- Jána Krstiteľa, ktorý hovorí,
- že Ježiš musí rásť a on sa musí
- umenšovať.
- Gesto pokľaknutia má, by sme mohli povedať, takú
- statickú a dynamickú podobu
- alebo interpretáciu.
- Kto si pokľakne a vidíme ho kľačať, platí všetko to,
- čo sme doteraz povedali. Je to gesto úcty,
- prosby, adorácie,
- bázne. To môžeme vyčítať z tých najrôznejších
- situácií, v ktorej
- ľudia padajú Ježišovi k nohám, padajú Bohu k nohám
- pred Bohom alebo si pred neho kľakajú.
- Tá dynamická interpretácia pokľaknutia počíta nielen s tým, že
- človek ide dole, že si kľakne, že sa poníži,
- ale že z toho pokľaknutia aj vstane.
- A to je v duchu tých slov, že keď sme s Ježišom zomreli,
- teda zostupujeme s ním ako keby dole do hrobu,
- s Ježišom aj vstaneme z mŕtvych. Človek, ktorý z toho pokľaknutia
- vstáva a vykročí k oltáru, môže
- symbolizovať, vyjadrovať aj človeka, ktorý
- vstáva z mŕtvych, ktorý z toho pokľaknutia
- sa postaví a tým vyjadrí, že s
- Ježišom do hrobu, do hrobu vstupuje.
- Pane, zomieram s tebou. V rôznych situáciách svojho
- života zanechávam seba. Zomieram sebe, aby som s tebou,
- s tebou vstal z mŕtvych pre každodennú lásku.
- Samotná svätá omša, ktorú budeme ďalej analyzovať, ale už to
- povedzme teraz, pretože je to to isté gesto, má z
- hľadiska kňaza tri pokľaknutia
- a stále je to v tej
- línii, o ktorej hovoríme.
- Povedali sme, že pred svätou omšou si kňaz so
- svojimi ministrantami kľakne preto,
- že Ježiš je v Eucharistii skutočne
- reálne účinne prítomný v Bohostánku.
- Eucharistia v Bohostánku
- je Ježišovou prítomnosťou preto, že chlieb,
- ktorý tam je, predtým bol na oltári a pri
- premenení sa zmenil na Eucharistiu.
- Došlo k premeneniu, k prepodstatneniu.
- A preto je aj celkom logické,
- že kňaz v rámci svätej omše pokľakne trikrát.
- Prvýkrát, keď premení chlieb. Potom, ako povie
- slová eucharistického premenenia chleba,
- zdvihne ho, položí a kľakne.
- Teda vyjadrí tým to, že verí,
- vyznáva v poníženosti, v pokore, v prosbe, v
- adorácii, že Ježiš je teraz
- od tohto momentu, od momentu premenenia prítomný pod
- spôsobom chleba.
- To isté platí aj pre premenenie vína,
- ktoré sa stáva eucharistickou krvou.
- Hneď potom, ako kňaz povie tie slová, kalich zdvihne,
- položí a hneď pokľakne na znak toho, že
- víno sa prepodstatnilo, premenilo na Ježišovu
- krv, na Ježiša samotného.
- No a tretie pokľaknutie je pred svätým
- prijímaním.
- Je to vyjadrenie úcty, pokory, prosby, adorácie
- tesne pred tým, ako prijme človek
- Eucharistiu pri oltári. Kňaz, keď
- prijme Eucharistiu pri
- oltári.
- Skúsme teda aj v tejto dnešnej svätej omši
- prosiť o to, aby sme aj toto gesto
- kľačania alebo pokľaknutia robili nie
- preto, že sa to zvykne, že sa to musí, že
- je to taký zvyk alebo že to tak robia všetci,
- ale preto, že s otvoreným, veriacim,
- živým srdcom plným viery,
- bázne
- a lásky voči Ježišovi týmto vyjadrujeme, že je
- skutočne Pánom
- nášho života. Vieme si živo predstaviť, že keď
- svätý Tomáš neveriaci vyznával Pán môj a Boh
- môj, že tiež padol Ježišovi k nohám, že pred ním kľačal,
- aby naznačil, že v neho uveril, že plne uveril, že on je
- skutočne Pán. Pán môj a Boh môj.
- Toto je slovné spojenie, ktoré najlepšie vyjadruje
- to, čo vyjadrujeme vtedy, to, čo naznačujeme vtedy, keď
- pokľakneme.
- Potom, ako kňaz a asistencia vstanú z toho
- pokľaknutia, idú k oltáru a kňaz, prípadne
- diakon a koncelebrujúci oltár pobozkajú.
- Prečo? O tom budeme hovoriť nabudúce.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Navždy nám.
- [hudba]
