Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ÚKON KAJÚCNOSTI
Z prameňa, káže Mons. Jozef HaľkoZ prameňa, piatok vo Veľkonočnej oktáve, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Čítanie zo Skutkov apoštolov. Kým Peter
a Ján po uzdravení chromého hovorili k
ľudu, prepadli
- Čítanie zo Skutkov apoštolov. Kým Peter
- a Ján po uzdravení chromého hovorili k ľudu, prepadli
- ich kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji
- a zazlievali im, že učia ľud a ohlasujú zmŕtvychvstanie v
- Ježišovi.
- Položili na nich ruky a do rána ich dali do väzenia,
- lebo už bol večer.
- Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uverili a vzrástol
- počet mužov na päť tisíc.
- Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži,
- starší a zákonníci, veľkňazi Annáš a
- Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z
- veľkňazského rodu, postavili ich do stredu a pýtali sa:
- „Akou mocou alebo v mene koho ste to
- urobili?“ Vtedy im Peter naplnený
- Duchom Svätým povedal: „Vodcovia ľudu a starší.
- Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok vykonaný na chorom
- človekovi, ako sa tento uzdravil, nech je známe
- vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene
- Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy
- ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí
- tento človek pred vami zdravý.
- On je kameň, ktorý ste vy stavitelia zavrhli a on sa
- stal kameňom uhlným.
- A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod menom, pod
- nebom iného mena daného ľuďom, v ktorom by sme
- mali byť spasení."
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom
- uhlným. Kameň, čo stavitelia zavrhli,
- stal sa kameňom uhlným. Oslavujte
- Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
- Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, že jeho
- milosrdenstvo trvá naveky. Teraz nech hovoria všetci
- bohabojní: „Jeho milosrdenstvo trvá
- naveky.” Kameň, čo stavitelia zavrhli,
- stal sa kameňom uhlným.
- Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom
- uhlným. To sa stalo na pokyn Pána, vec v našich
- očiach obdivuhodná. Toto je deň, ktorý učinil Pán.
- Plesajme a radujme sa z neho.
- Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa
- kameňom uhlným. Pane, spas ma, Pane,
- daj mi úspech. Požehnaný, ktorý prichádza v mene
- Pánovom. Požehnávame vás v domu Pánovho.
- Boh Pán je našim svetlom.
- Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa
- kameňom uhlným.
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Toto je deň, ktorý učinil Pán. Plesajme a radujme
- sa z neho. Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori a
- zjavil sa takto:
- Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus,
- Natanel z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a
- iní dvaja z jeho učeníkov.
- Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.” Povedali
- mu: „Pôjdeme aj my s tebou.” Išli a nastúpili
- na loď, ale tej noci nechytili nič.
- Keď sa už rozhodnilo, stál Ježiš na brehu, ale učeníci
- nevedeli, že je to Ježiš.
- A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, nemáte niečo na
- jedenie?” Odpovedali mu:
- „Nemáme.” On im povedal: „Spustite sieť
- z pravej strany lode a nájdete.” Oni
- spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali
- vytiahnuť.
- Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To
- je Pán.” Len čo Šimon Peter počul, že je to
- Pán, pripásal si šaty, nebol totiž oblečený a
- skočil do mora.
- Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu,
- len asi dvesto lakťov a sieť s rybami ťahali za
- sebou.
- Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej
- položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal:
- „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili.” Šimon
- Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých
- rýb. Bolo ich stopäťdesiat tri. A hoci ich
- bolo toľko, sieť sa nepretrhla.
- Ježiš im povedal: „Poďte jesť.” A nik z
- učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?” Lebo
- vedeli, že je to Pán.
- Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im, podobne
- aj rybu.
- To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho
- zmŕtvychvstania.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry.
- Jeden zaujímavý detail v príbehu, ktorý sme práve prečítali z dnešného
- svätého evanjelia je,
- že keď sa Peter dozvedel, že na brehu stojí Ježiš,
- tak nepočkal s ostatnými, kým loďka doradí, eh,
- dorazí na breh, ale skočil do mora a
- sám prešiel k Ježišovi.
- U niektorých autorov je možné si prečítať aj takú interpretáciu,
- že je to také umývanie nôh.
- Ten protiprúd, kráčanie vo vode, ako keby
- malo doplniť to umývanie nôh na poslednej večeri,
- ale už pes, už po skúsenosti zrady.
- Už má Peter tú skúsenosť, že dokázal Ježišovi povedať,
- že nepozná toho človeka, nevie, kto to je.
- A teraz ho vidí stáť na brehu s touto skúsenosťou
- slabosti a zrady vlastného majstra.
- A
- toto idenie vo vode smerom k Ježišovi, ako keby malo byť teraz
- Petrovým rozhodnutím sa očistiť, aby sa
- mohol s Ježišom stretnúť a vyznať mu, že mu chce
- zostať verný.
- V širšom zmysle slova je to vždy tak, že keď sa blížime k Bohu,
- keď ideme počúvať jeho evanjelium, keď ideme prijímať Eucharistiu,
- celkom prirodzeným úvodom k tomu je uznanie našej
- hriešnosti, v rámci ktorej veľmi
- potrebujeme Božie milosrdenstvo.
- A keďže dnes pokračujeme vo výklade Svätej
- omše a dnes sa máme zaoberať úkonom
- kajúcnosti, hneď potom, ako kňaz pozdraví veriacich,
- zhromaždenie veriacich, tak nám aj Peter dnes
- hovorí. Áno, keď sa blížite k Ježišovi, keď idete prijímať jeho
- slovo, keď vám ide lámať chlieb, ako sa to dialo aj
- v истинном zmysle slova v dnešnom evanjeliu, tak ľutujte
- svoje hriechy.
- Potom, ako kňaz pozdraví veriacich, môže niekoľkými
- slovami uviesť kontext Svätej omše.
- Môže povedať, za koho je obetovaná.
- Môže nejakým spôsobom, ale vždy krátko, aby z toho
- nebola nejaká prvá kázeň, vždy krátko uviesť
- veriacich do
- situácie, v ktorej sa nachádzajú, ale vždy to vyústi potom
- aj do výzvy, aby ľutovali svoje hriechy.
- Je teda štandardnou súčasťou Svätej omše, že
- predtým, ako kňaz zaspieva Sláva Bohu na
- výsostiach, ak je to v
- nedeľu alebo predtým, ako sa pomodlí takzvanú kolektu,
- úvodnú modlitbu pred čítaním posvätných textov Svätého
- písma, vyzve ľudí, aby ľutovali
- svoje hriechy.
- My môžeme v tomto úkone kajúcnosti rozlíšiť
- také štyri základné momenty.
- Prvý, o ktorom som už hovoril, teda výzva ľutovať svoje
- hriechy.
- Potom nasleduje niekoľko chvíľ
- ticha. Je to nie dobrovoľná súčasť,
- ale povinná súčasť tohto úkonu kajúcnosti, že
- po výzve ľutovať vlastné hriechy necháme chvíľu na
- to ticho, keď si s pitujeme svedomie.
- Potom nasleduje
- vzývanie Božieho milosrdenstva a napokon
- absolúcia, ale nie sviatostná, keď
- kňaz vyhlasuje a modlí sa za to, aby
- Boh odpustil hriechy, ktoré
- veriaci oľutovali.
- Tá výzva k ľútosti nad
- hriechami môže napríklad znieť tak.
- „Bratia a sestry, ľutujeme svoje hriechy, aby sme
- mohli s čistým srdcom sláviť posvätné
- tajomstvá.“ Je to pozvanie, ktoré
- vysvetľuje, že ideme sláviť posvätné tajomstvá, čítať
- Božie slovo, počúvať a rozjímať Božie slovo
- a potom prijímať Eucharistiu, na ktoré nás to Božie slovo
- má pripraviť.
- To ticho, ktoré nasleduje po tejto výzve, niekoľko sekúnd
- ticha by nemalo byť vyplnený, vyplnené čakaním na
- to, kedy už to ticho skončí a kedy už to bude
- pokračovať. Máme takú tendenciu, že keď nastane ticho, sme
- nervózni, lebo sa v nás začína ozývať hlas svedomia
- alebo nevieme, čo s tým máme robiť.
- Tu sa učíme tomu, a je to súčasťou aj tej výzvy, spitejme
- si svedomie, rekapitulujeme posledné hodiny,
- posledné dni nášho života a ľutujeme naše hriechy.
- Čiže v tom tichu sa treba ponoriť do seba,
- s pitovať si svedomie a oľutovať tie hriechy.
- No a potom, samozrejme, je tu
- niekoľko možností.
- Je tu niekoľko možností, ako môže kňaz
- pokračovať.
- Jedna z možností je taká, že
- úvodná veta, ktorú hovorí kňaz a zakončí „Pane, zmiluj
- sa, Kriste, zmiluj sa, Pane, zmiluj sa",
- naznačuje Božie milosrdenstvo, Božiu lásku.
- Ak je to na Veľkú noc, na Vianoce, ak je to v
- pôste, v Advente, tak tie úvodné vety
- sú vždy aktualizované aj na tú dobu, v ktorej sa
- hovoria,
- a zavŕši sa to vždy tým zvolaním, tou prosbou.
- „Pane, zmiluj sa, Kriste, zmiluj sa, Pane, zmiluj sa."
- Toto pochádza ešte z takzvaného ambrozianského
- rítu a je to jedna z kratších foriem
- tohto úkonu kajúcnosti.
- Najznámejšie a najpoužívanejšie azda
- je to dlhé vyznanie, eh, tejto
- ľútosti. Vyznávam všemohúcemu Bohu i
- vám, bratia a sestry,
- že som veľa zhrešil myšlienkami, slovami,
- skutkami a zanedbávaním dobrého.
- Moja vina, moja vina, moja preveľká vina.
- Preto prosím blahoslavenú Pannu Máriu, všetkých anjelov a svätých
- i vás, bratia a sestry, modlite sa za mňa k Pánu
- Bohu nášmu.
- Tento spôsob
- úkonu kajúcnosti
- vyjadruje komunitárny charakter
- tej lútosti. To znamená, sme tu všetci bratia a sestry, ktorí
- spoločne ľutujeme svoje hriechy.
- Toto je veľmi dôležité si uvedomiť, že toto, čo hovoríme, nie je
- niečo, na čo si môžeme zvyknúť. Je to, je to veľmi silné
- gesto, keď pred Bohom všetci spolu, a teda aj
- pred sebou navzájom vyznávame, že sme
- veľa zhrešili.
- Vyznávam všemohúcemu Bohu vo vedomí Božej prítomnosti
- i vám, bratia a sestry, vo vedomí
- toho, že som členom komunity veriacich, že spolu
- kráčame na ceste života, že som veľa zhrešil.
- To sú silné slová, že som veľa zhrešil.
- A teraz aj tá postupnosť.
- Myšlienkami, slovami a skutkami.
- To myšlienkami je veľmi hlboko
- zakorenené v evanjeliu vtedy, keď Ježiš presúva
- hodnotu, morálnu hodnotu skutkov z
- externého do interného, z viditeľného do
- neviditeľného, že je možné spáchať hriech aj
- zlou myšlienkou, ktorú vnútorne nielen pripustím,
- ale ju aj prijmem
- a s ňou súhlasím. Vtedy, keď s ňou súhlasím, tak áno, vtedy to môže
- byť hriech.
- Veľmi dôležitým dodatkom je a zanedbávaním
- dobrého. My sa totiž
- nespovedáme len z toho, čo sme zlé urobili, ale čo sme dobré
- neurobili a urobiť sme mohli. Čiže je
- to veľmi vnútorné aj o tom vnútornom našom svete, o
- svedomí, o hlase svedomia, aj o tom, ako sme vnútorne
- prežívali veci a potom o tých mnohých možnostiach konať
- dobro a my sme to dobro zanedbali.
- Preto prosím blahoslavenú Máriu, vždy pannu.
- Tú sme dostali z kríža od Ježiša.
- Hľa, vaša matka, teda vás hriešnych
- bude vám hriešnym dávam za
- matku nepoškvrnene počatú moju prečistú
- matku, ktorá dokonale plnila celý svoj život
- plnením Božej vôle až na Golgotu, kde stála ako žena
- nádeje. Preto prosím blahoslavenú Máriu, vždy pannu, všetkých
- anjelov,
- teda aj strážnych anjelov, anjelov, ktorí nás
- strážia, aby sme
- a modlia sa za nás, orodujú za nás,
- aby sme nespáchali hriech. Samozrejme, že aj toto je,
- eh,
- takpovediac
- túžbou našich strážnych anjelov, aby sme nepáchali hriech,
- aby sme boli čistí
- pred Bohom a svätých. Lebo kto sú svätí?
- Svätí sú tí, ktorí vo svojom živote nepáchali hriech,
- ktorí žili hrdinský stupeň čistoty a konali dobre
- a nekonali zle. Preto ich prosíme o
- orodovanie, o modlitbu.
- Takže toto je tá najširšia forma. Sú potom
- ešte ďalšie formy
- a síce taká menej známa je napríklad, keď na
- úvod svätej omše kňaz pokropí
- ľudí svätenou vodou,
- čo je pripomienkou krstu, čo je pripomienkou toho, že v
- krste nám bol zmytý dedičný hriech.
- A ak sme boli pokrstení ako dospelí, tak aj osobný
- hriech.
- A že na začiatku svätej omše pripomínajúci náš krst, čo
- sme urobili už vtedy, keď sme namočili prsty do svätenej vody
- pri vstupe do
- kostola a sa prežehnali,
- že na pozadí toho nášho krstu, kde sme dostali
- krstné biele rúcho so slovami, aby sme ho cez náš
- život preniesli nepoškvrnené. Teda aj v tomto duchu je to
- niečo, čo je súčasťou toho úkonu kajúcnosti.
- Čiže keď kňaz kropí ľud, tak sa už nekoná
- táto forma úkonu kajúcnosti, lebo je mu
- vlastne rovnocenná. Keď ale na nás dopadajú tie
- kvapôčky pomyslene alebo aj naozaj, že to zacítime tej svätenej
- vody, opäť,
- eh, je dobré sa na to nepozerať ako na nejaký
- zaujímavý úkon,
- ako divák, ale ako niekto, kto si týmto pripomína, veď ja som
- pokrstený človek a mojím krstom som naštepený na Ježiša
- Krista. Tak ako sa správam v myšlienkach, slovách,
- skutkoch, v konaní alebo nekonaní dobrého?
- No a napokon kňaz uzavrie. To je tá štvrtá časť
- toho úkonu kajúcnosti. Nech sa nad nami zmiluje
- všemohúci Boh, nech nám hriechy odpustí a privedie nás
- do života večného. Teda v tej istej logike.
- Nech sa nad nami zmiluje všemohúci Boh.
- Božia všemohúcnosť sa prejavuje v jeho vernej
- láske, vernom milosrdenstve, keď nám odpúšťa naše hriechy.
- Nech sa nad nami zmiluje všemohúci Boh, nech nám hriechy odpustí a
- privedie nás do života večného. Veľmi dôležité slová,
- pretože hriech je to, čo by, čo je prekážkou na ceste
- do života večného. A keďže my chceme prísť do života večného,
- tak chceme žiť počestne, aby sme pri
- bráne nebeského kráľovstva mali tú vstupenku lásky, ktorú
- máme žiť počas dní nášho-
- požem-pozemského života. No a napokon
- ešte jedno gesto. V prípade toho
- najširšieho úkonu kajúcnosti, teda toho, tej, tej
- takpovediac tzv. najdlhšej formy, čo ale neznamená, že tie ostatné sú nejaké
- kratšie v zmysle ich hodnoty, ale teda v tom
- najdlhšom si ešte aj,
- é, bijeme sa v prsia.
- Moja vina, moja vina, moja preveľká vina.
- Trojnásobné opakovanie moja vina, moja vina,
- moja preveľká vina je v biblickom zmysle slova snaha po
- úplnom oľutovaní hriechov. Keď sa niečo povie
- trikrát, je to vyjadrením toho, že to chcem urobiť úplne, že to
- vyjadrujem v zmysle toho, že to chcem urobiť čo najlepšie,
- čo najdokonalejšie. Dotknúť sa hrude znamená dotknúť sa
- srdca.
- Samozrejme, že nás napadne mýtnik z Lukášovho
- evanjelia, ktorý
- stojí vzadu v chráme a priznáva na rozdiel od farizeja
- pyšného, ktorý sa vlastne ani nemodlí, on pokorne priznáva, že
- je hriešnik. Bije sa v prsia. Biť sa v prsia nám
- evokuje aj Ježišove slová „Nie šaty, ale
- srdcia si
- roztrhnite". A niektorí autori uvádzajú, že
- tento zvyk biť sa v prsia pochádza ešte zo starorímskych čias, keď
- ľudia, keď robili nejaký sľub, že niečo sľubovali, k
- nečomu sa zaväzovali. Vždy, keď vyslovili ego, ja, tak sa
- udreli do oblasti hrudníka. Bili sa v
- prsia. Srdce je totižto
- sídlom vôle, s- je, je jadrom
- človeka. A keď sa bijeme v prsia, tak uznávame, že tam v
- srdci, ako to aj Ježiš hovorí, že hriech pochádza nie z toho, čo
- prijímame jedlom, ale to, čo vychádza z hĺbky ľudského srdca a
- tým bitím sa v prsia, ako keby sme chceli tú hĺbku nášho srdca
- otvoriť Božiemu svetlu. Ľutujúc, že žiaľ, mnohokrát sme
- to neurobili.
- Bratia a sestry teda očistení po ľútosti nad hriechami teraz vstúpme
- do slávenia svätej omše. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Naveky. Amen.
- [hudba]
