Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
SPRÁVY
SPRAVODAJSKÝ SÚHRN
19.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
UVERIL JEHO SLOVU
Z prameňa, káže dp. Marek Vaňuš SVDZ prameňa, pondelok po 4. pôstnej nedeli, káže dp. Marek Vaňuš SVD.
Prepis videa
(piano intro)
Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
Toto hovorí Pán:
- (piano intro)
- Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
- Toto hovorí Pán:
- Hľa, ja tvorím nové nebo a novú
- zem.
- Na predošlé sa nebude spomínať, ani na myseľ
- neprídu.
- Tešiť sa budú a večne jasať nad tými, ktoré
- ja stvorím.
- Lebo ja urobím z Jeruzalema mesto plesania
- a z jeho obyvateľov ľud radosti.
- A budem plesať nad Jeruzalemom. Tešiť sa budem zo
- svojho ľudu.
- Už tam nebude počuť plač ani bolestné volanie.
- Nebude tam dieťa, čo žije len niekoľko dní,
- ani starec, ktorý nedoplní svoj vek,
- lebo najmladší zomrie ako storočný a kto sa
- nedožije sto rokov, bude prekliaty.
- Budú stavať domy a bývať v nich. Budú sadiť
- vinice a jesť ich ovocie.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil.
- Budem Ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil.
- Budem Ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil
- a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado
- mnou.
- Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých.
- Navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu.
- Budem Ťa, Pane, oslavovať, že si ma
- vyslobodil.
- Na harfe. Hrajte Pánovi, jeho svätí, vzdávajte
- vďaky jeho menu svätému, lebo len chvíľku trvá
- jeho hnev, ale celý život jeho láskavosť.
- Podvečer je nám hosťom plač a radosť nad ránom.
- Budem Ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil.
- Čuj, Pane a zmiluj sa nado mnou. Pane, buď mi
- napomoci. Môj nárek si obrátil na tanec.
- Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.
- Budem Ťa, Pane, oslavovať, že si ma
- vyslobodil. Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
- slávy. Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
- slávy. Milujte dobro a nie zlo. Budete
- žiť a Pán bude s vami. Chvála ti,
- Kriste, Kráľ večnej
- slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš odišiel zo Samárie do Galilei,
- lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok
- nemá úctu.
- Keď prišiel do Galilei, Galilejčanin ho uvítali, lebo videli
- všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme.
- Aj oni tam boli na sviatky.
- Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno.
- Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume
- chorého syna.
- Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galilei,
- vybral
- sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý
- už umieral.
- Ježiš mu povedal:
- "Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte."
- Kráľovský úradník mu hovoril:
- "Pane, poď, kým mi dieťa neumrie."
- Ježiš mu povedal:
- "Choď, tvoj syn žije."
- On uveril Ježišovmu slovu a šiel.
- Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili,
- že jeho
- dieťa žije.
- Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo.
- Povedali mu: "Včera o jednej popoludní mu prestala
- horúčka."
- Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš
- povedal: "Tvoj syn žije."
- A uveril on i celý jeho dom.
- Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do
- Galilei.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry,
- počuť od niekoho slová:
- "Verím ti, ty to zvládneš, dokážeš to,"
- znamenajú neoceni-neoceniteľné povzbudenie.
- Neraz podobné povzbudenie dokáže človeka popchnúť, zvlášť
- keď prechádza ťažkým obdobím
- a čelí veľkým krí-vízvam a možno aj kríze.
- Práve tie chvíle vnútornej neistoty a tých ťažkostí,
- práve v tých chvíľach sa také slová môžu stať svetlom na cestu.
- Verím ti.
- Slovo mlčanlivého priateľstva
- a takej vernej prítomnosti.
- Na druhej strane
- povedať: "Stratil si moju dôveru, už ti neverím
- ani slovo,"
- nielenže značí to vnútorné vzdialenie sa, ale poznačuje
- ťažko obnoviteľný zlom vo vzťahu
- a je dosť bolestné počuť tie slová.
- Úryvkom dnešného evanjelia zo štvrtnej kapitoly Jánovho evanjelia
- sa ako taká červená niť tiahne práve
- viera a to, čo s vierou súvisí.
- To, čo viera nie je.
- Je to pozvanie k uzdraveniu tej nedôvery,
- ktorá občas bráni plnosti života, ktorý nám prináša Ježiš.
- Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.
- Tak znie pomerne prísna odpoveď Ježiša na prosbu
- kráľovského úradníka.
- V kontexte toho, čo sme počuli v tom evanjeliu, aj preto,
- že Ježiš hovorí v množnom
- čísle,
- zdá sa tieto jeho slová vhodné chápať ako
- odpoveď na to povrchné nadšenie Galilejanov pri
- Ježišovom návrate z Jeruzalema.
- Evangelista píše: "Galilejčania ho uvítali,
- lebo videli všetko, čo
- robil cez sviatky v Jeruzaleme."
- Ich viera stála na tom, čo videli.
- Lenže, ako dobre vieme, keď už človek niečo vidí, tak nepotrebuje
- veriť.
- Aj preto v závere evanjelia Ježiš povie: "Blahoslavení tí, čo
- nevideli a uverili."
- Ako odpoveď na to Tomášovo: "Ak neuvidím, neuverím."
- Viera, ktorá stojí iba na viditeľných znameniach,
- nemá ďaleko od neviery.
- Akonáhle totiž nedostáva nejaký nový dôkaz, tak sa
- stráca ako taká ranná hamla.
- A Ježiš prichádza uzdraviť túto slabú vieru
- aj tým, že svoju moc zjavuje zvlášť v tom dnešnom
- príbehu
- v slove.
- V tom neviditeľnom slove, ktoré má ale veľkú moc.
- A možno my sami, keď v sebe niekedy vnímame tie príznaky
- podobné
- Galilejanom, že túžime vidieť,
- možno aj my sme pozvaní vzdávať sa tejto túžby vidieť
- a rozvíjať schopnosť počúvať Jeho slovo.
- "Pane, poď, kým mi dieťa neumrie." Nenecháva sa
- odradiť kráľovský úradník, ktorý meral určite dlhú cestu.
- Minimálne to bol deň cesty z Kafarnauma do Kány Galilejskej, aby
- Ježišovi predstavil svoju prosbu.
- A my si môžeme predstaviť, ako silno ho motivová-motivovala
- bolesť dieťaťa. Za tým môžeme vnímať bolesť mnohých
- rodičov,
- ktorí prosia za svoje deti. Aj dnes prichádzajú za Ježišom.
- Možno niet tu vzdialenosť, ale je to niekedy mnoho dní,
- mnoho týždňov,
- rokov, keď prosia za deti, ktoré trpia chorobou
- alebo možno aj vzdialením sa od Pána.
- Koľkí? A určite mnohí z vás to viete,
- sú vytrvalí v tejto prosbe
- pred Ježišom.
- Lenže v tej nástojčivej prosbe kráľovského úradníka badáme určité
- naliehanie, aby Ježiš konal tak, ako si to predstavuje on.
- Prichádza s vierou, ale s vierou, ktorá má utkvelé predstavy,
- ako by to mal Ježiš vyriešiť. Akoby sa mal postaviť k
- tomu problému, ktorý mu predstavuje.
- Mal by ísť s ním zrejme vložiť na to choré dieťa ruky a tak ho uzdraviť.
- A Ježiš uzdravuje, ale uzdravuje súčasne aj vieru tohto
- človeka.
- Hovorí: "Choď, tvoj syn žije."
- No neviem, ako by sme my možno v tej chvíľi
- zareagovali.
- Možno by sme namietali: "Ale Pane, uhm, to len takto?
- Ako že nič iné?"
- A tu zaznieva krásne svedectvo o tej viere človek-toho
- človeka. On uveril Ježišovmu slovu a šiel.
- Prišiel za Ježišom s dôverou, ktorá v tomto momente
- dostala novú podobu,
- pretože dal na Ježišovo slovo bez toho, že by videl.
- A to je ďalší krok na ceste viery zanechávať aj tie vlastné
- predstavy, ktoré sa neu-neraz usilujeme
- akoby pretlačiť pred Bohom v našej modlitbe, aby to urobil tak, ako
- to potom my túžime.
- Učiť sa dôverovať, že Boh môže mať aj iný spôsob
- uskutočnenia, ktorý sa môže líšiť od tých našich
- predstav.
- Na polceste domov sa kráľovský úradník dozvedel správu o tom, že
- jeho dieťa žije a upevňuje sa tak vo viere v moc
- Ježišovho slova. Je krásne si všimnúť, že v tom texte sa dvakrát hovorí o tom,
- že uveril. Najprv uveril Ježišovmu slovu
- a potom,
- keď spoznal, že uzdravenie nastalo, tak opäť uveril
- on i celý jeho dom.
- Čo nám naznačuje, že vo viere je potrebné neustále rásť.
- Nikdy ju nemáme hotovú.
- No a v tom momente evangelista naznačuje možno maličkú, ale
- dôležitú zmenu.
- Dovtedy hovoril o kráľovskom úradníkovi, človekovi, ktorý je
- definovaný svojím postavením, možno určitou mocou
- a autoritou,
- ale na konci ho označuje ako otca.
- Tu otec spoznal, že to bolo práve v tú hodinu,
- keď mu Ježiš povedal: "Tvoj syn žije."
- Viera možno nie je len o našom vzťahu k Bohu, hoci
- predovšetkým.
- To uzdravenie, ktoré prináša, premieňa aj naše medziľudske vzťahy.
- Robí z nás ozaj rodinu.
- Učí dôverovať si navzájom. Tak, ako som to spomenul aj na
- začiatku.
- Tak, drahí bratia a sestry, keď pokračujeme na našej pôstnej ceste,
- prosíme,
- aby Pán posilnil našu vieru,
- aby sme sa dokázali
- vzdávať tej úpetosti na viditeľné znamenia
- a dokázali dôverovať Jeho slovu.
- Aby sme boli otvorení pre tie Božie riešenia, ktoré sa môžu
- líšiť od našich.
- Aby sme vierou
- Bohu umožnili pretvárať aj naše vzťahy
- v rodinách, v tých najbližších, no v tom najbližšom okolí.
- Kiež teda Pán uzdravie aj našu neraz kolísajúcu sa vieru.
- Amen.
- (outro muzika)
