Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
VEZMI A PRIJMI SVOJ KRÍŽ
káže Mons. Jozef HaľkoPiatok 18. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(hra na hudbe)
Čítanie z knihy proroka Nahuma.
Hľa, na vrchoch sú nohy posla,
- (hra na hudbe)
- Čítanie z knihy proroka Nahuma.
- Hľa, na vrchoch sú nohy posla, ktorý zvestuje pokoj.
- Júda. Sláv svoje sviatky a plň svoje sľuby, lebo
- už nepôjde cestou Babeliál. Veď celkom
- zahynul. Pán obnoví Jakubovu dôstojnosť
- ako dôstojnosť Izraela, lebo zbojníci ich spustošili
- a polámali ich výhonky.
- Beda ti, krvavé mesto, si samý podvod, plné koristi.
- Neprestáva žrabovať, plieskanie biča, rachot kolies,
- kone cválajú, vozy hrkocú, jazdci útočia,
- meče sa mihajú, kopie blískajú.
- Množstvo zabitých, hromada tiel.
- Niet konca mŕtvolam podkýnajú sa o telá.
- Vrhnem na teba špinu a potupou ťa zahrniem, urobím z teba
- výstrahu.
- Potom každý, kto ťa uvidí, odskočí od teba a povie:
- "Spustošené je Ninive. Kto by ho ľutoval?
- Kde ti mám hľadať tešiteľa?"
- Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka.
- (hra na husli nevied)
- (zpievajú hymnu) Zľutuj sa, Pane,
- nad svojimi služobníkmi.
- Zľutuj sa, Pane,
- nad svojimi služobníkmi.
- Blízko je ich deň záhuby,
- ich osud sa urýchľuje,
- lebo Pán sa ujme práva svojho ľudu
- a zľutuje sa nad svojimi
- služobníkmi.
- Zľutuj sa, Pane, nad
- svojimi služobníkmi.
- Pozrite teraz, že ja jediný
- som
- a niet Boha okrem mňa.
- Ja usmrcujem a ja oživujem,
- zraňujem ich uzdravujem.
- Zľutuj sa, Pane,
- nad svojimi služobníkmi.
- Keď nabrúsim svoj blýskavý meč
- a moja ruka sa chopí práva,
- pomstím sa svojím nepriateľom
- a odplatím tým, čo ma nenávidia.
- Zľutuj sa, Pane,
- nad svojimi služobníkmi.
- Haleluja,
- haleluja.
- Haleluja,
- haleluja.
- Blahoslavený prenasledovaný pre
- spravodlivosť,
- lebo ich je nebeské
- kráľovstvo.
- Haleluja,
- haleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého
- Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom:
- "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj
- kríž a nasleduje ma.
- Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto
- stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
- Veď čo ósoží človekovi, keby aj celý svet získal
- a svojej duši by uškodil? Alebo za čo
- vymení človek svoju dušu?
- Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi
- anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho
- skutkov.
- Veru, hovorím vám,
- niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia
- Syna človeka, ako prichádza vo svojom
- kráľovstve."
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
- Kriste.
- Milí bretre a sestry,
- slovné spojenie "nechce sa mi" všetci
- veľmi dobre poznáme.
- Možno sme to nikdy takto
- nahlas nevyslovili,
- ale určite všetci bez výnimky sme to minimálne
- vnútorne prežívali, že SA mi niečo
- NECHCE.
- Je dôležité sa zamyslieť aj nad tým, prečo je to formulované
- takýmto krkolomným spôsobom. Nechce
- SA MI. Prečo nepovieme rovno
- "JA nechcem",
- prečo hovoríme "nechce SA mi"?
- Jedna z možností, prečo to formulujeme takto zvláštne
- a komplikovane je, že nechceme celkom
- narovno priznať, že JA nechcem.Ako keby sme
- to chceli presunúť na to sa, ktoré
- môže za všetko. To sa nepodarilo,
- to sa stalo. To sa pokazilo. Ako keď
- sa malé deti vyhovárajú, že to sa a
- oni sa boja priznať, že to nie je sa.
- To ty máš konkrétnu zodpovednosť za to, čo si
- urobil. A možno preto hovoríme nechce sa
- mi, aby sme nemuseli priznať, že ja nechcem
- a ja mám v rukách to, ako spracujem
- túto vnútornú emóciu, tento pocit alebo tento
- stav.
- Žijeme v dobe, keď nám určité myšlienkové prúdy
- podsúvajú postoj úplného vydania sa
- tomu, čo práve cítime. Fluid, tekuté, všetko je
- tekuté a to, čo práve teraz cítim, tomu sa treba
- vydať, oddať a podľa toho sa treba aj
- rozhodovať.
- Ale milí bratia a sestry,
- vieme si predstaviť vôbec spolužitie
- akéhokoľvek typu, ľudské spolužitie,
- ktoré by malo základné heslo Nechce sa mi?
- Bolo by možné budovať ľudské vzťahy
- na základe toho, čo sa jednotlivým členom spoločenstva
- chce alebo nechce?
- Nie náhodou už pri vstupe do kaplnky
- poklekneme,
- ako keby sme tým chceli vyjadriť, že
- na jednej strane podliehame zemskej príťažlivosti,
- tomu egu, tomu čo, čo práve na nás dolieha.
- Ale potom vstaneme a prekonávame istým spôsobom
- tú zemskú príťažlivosť. A v takej symbolike to môžeme
- povedať, že smerujeme k nebu.
- Vo Svätom písme slovo Vstaň
- obsahuje mnohokrát v sebe práve to vstaň z mŕtvych.
- Lebo kým základným kritériom tvojho konania je, čo sa ti
- práve chce a čo sa ti práve nechce,
- tak si na ceste smrti.
- A Ježiš ti dnes dáva možnosť vstať z mŕtvych,
- vstať z tejto letargie.
- Mimochodom, keď čítame text, samozrejme, zaujímame sa, kto to píše.
- Má aj on takúto skúsenosť, že sa mu chce alebo
- nechce?
- No evanjelista Matúš má za sebou
- takúto skúšku. Sedel na mýtnici a
- Ježiš ho povolal. Lévy ho povolal. Poď za mnou.
- Človek, ktorý mal veľa peňazí, veľkú moc nad ľuďmi,
- ktorý mal určite najrôznejšie vzťahové väzby, kde
- robil to, čo sa jemu chcelo a nerobil to, čo sa jemu
- nechcelo,
- zrazu príde niekto a povie,
- že od neho chce niečo, čo jemu sa určite
- minimálne v prvých chvíľach nechce, lebo on
- má už svoj zabehnutý život.
- Na slávnom obraze
- maliara Caravaggia vidíme tu ruku
- Ježišovu, ako zo svetla ukazuje
- na
- mýtnika Matúša, ktorý je vyobrazený ako mladý
- muž zatočený sám do seba
- Tí, ktorí analyzujú ten slávny obraz, vidia, že ten,
- ten mýtnik, ten povolaný, ten mladý muž, ktorý práve
- počíta peniaze a dokonca švindluje malíčkom, aby
- si privlastnil ešte aj to, čo mu nepatrí.
- Na tom obraze je on akokeby, akokeby zatočený do seba.
- Taká špirála, kde ten človek je úplne uzamknutý do seba
- a robí to, čo chce a nerobí to, čo sa mu nechce.
- A teraz je tam ten Ježišov ukazovák, ktorý naňho ukazuje.
- Zalieva ho svetlo a píše
- toto evanjelium. Vstáva od mýtneho stola a
- nasleduje Ježiša.
- Každé evanjelium má svoje focusové slovo.
- To znamená to slovo,
- ktoré akokeby v sebe zhŕňa, kumuluje,
- kondenzuje
- celý význam toho evanjelia.
- Ktoré slovo alebo slovné spojenie by
- vyjadrovalo dnešné evanjelium, akokeby v ňom
- bolo celé zhrnuté?
- Je to hneď na začiatku.
- Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj
- kríž.
- Toto je kľúčové. Nech vezme svoj kríž.
- Vezme nielen v zmysle nejakého fyzického uchopenia,
- zdvihnutia a vlečenia,
- ale v biblickom kontexte, v evanjeliovom
- kontexte, vziať svoj kríž znamená aj prijať svoj
- kríž
- Aj zdravotníci to potvrdzujú. Aj
- naša ľudská skúsenosť to potvrdzuje,
- že najťažším ingredientom,
- súčasťou, príchuťou utrpenia je
- tá,
- tá príchuť, že to celé nemá
- zmysel, že utrpenie je nezmyselné.
- Prečo práve ja? Prečo práve tu a prečo práve teraz mám
- niesť svoj kríž?
- Vziať svoj kríž znamená akceptovať a prijať tú
- skutočnosť. Jednoducho je to tak, situácia je
- takáto. Ten kríž má nejaké konkrétne
- parametre v mojom živote. A čo znamená ho prijať?
- Čo znamená prijať ten kríž?
- Áno,
- znamená to pomenovať. Áno, mám tento kríž.
- Mám toto utrpenie. Stalo sa a deje sa
- totoLebo ja môžem síce žiť v
- predstave, ako by to bolo, keby to nebolo a
- je to úplne normálne a ľudské,
- ale stále porovnávanie toho kontrastu
- môže byť priam mučivé. To je prvé. Prečo
- to je? Keby to mohlo nebyť?
- Táto myšlienka nám v určitých okolnostiach môže veľmi
- sťažiť nesenie kríža.
- Ďalší moment prijatia kríža je, že on
- môže mať a má zmysel. S Ježišom
- kríž nadobúda zmysel. Pamätám si
- ešte z osemdesiathych rokov minulého storočia a
- tisícročia, roky 1980 a ďalej,
- som strávil na vojenčine, kde boli aj takí
- dôstojníci, ktorí nám rozkazovali a aby nám ukázali
- tak nám dávali konať nezmyselné činnosti.
- To je nepredstaviteľné pre normálneho človeka, že sme museli napríklad
- maľovať stenu podvodov, čo je totálny
- nezmysel. Alebo sme museli zametať lístie pod
- padajúcim lístím. Čiže činnosť, ktorá prakticky
- nemá žiadny efekt. Alebo sme museli stáť alebo
- pochodovať alebo čakať v situáciách, keď sme vedeli, že to
- nedáva zmysel.
- A je veľkým Božím darom, keď v takejto
- situácii zrazu človek dostane to Božie svetlo.
- Veď povedz Ježišovi: „Pane, ja ti túto
- nezmyselnú aktivitu, to, čo robíme a robiť sa to
- vlastne nedá, obetujem
- za rodičov,
- za príbuzných, za priateľov, za uzdravenie, za
- obrátenie. Pane, ja ti to obetujem.
- A hoci je človek vo vojenskom mundure,
- v maskáčoch oblečený,
- zrazu sa zapája do zápasu
- o duše.
- Nadobúda to duchovný charakter. Nikto to nevidí, nikto to necíti, nikto
- to nepociťuje na okolí, ale v srdci,
- pamätám si to veľmi presne. Pane, dvíham to k tebe, obetujem
- ti to, túto nezmyselnú činnosť, ktorou niekto dokazuje, že
- má nado mnou moc. Ale, Pane, ty máš
- oveľa väčšiu moc. Čiže akceptovať, že
- toto je realita. A druhé, že túto realitu
- zdvíham, zdvihnem, Pane, k tebe ako
- niečo, čo zapájam do tvojich bolestí, do štýlu tvojich
- bolestí, ktoré sú vždy a zásadne obetované za
- spásu sveta
- A napokon, a možno to najnáročnejšie je, že každá
- bolesť, každé utrpenie a každý kríž nás pokoruje,
- lebo zisťujeme, že to nedávame, že to nevládzeme, že-že
- už nevieme ďalej.
- A teda my, ľudia nie sme sebestační, nie sme
- perpetuum mobile, nie sme
- samospasiteľní a potrebujeme niekoho, kto
- je mimo nás.
- Vtedy, keď sme zatočení do seba, ako na tom Caravaggiovom
- obraze, je
- Levi, mýtnik,
- ako naňho Ježiš ukazuje tým stvoriteľským prstom
- inšpirovaným
- scénou Stvorenia Adama zo Sixtinskej kaplnky.
- Ježiš na nás chce ukázať a povedať nám Ja práve teraz,
- uprostred tvojho utrpenia, toho kríža, ktorý nechceš prijať,
- uprostred situácie, keď sa ti nechce a teda vlastne ty
- nechceš, ukazujem na teba
- A to pokorenie, tá bolesť, to konkrétne,
- doliehavé, naliehavé, bolesné, čo práve prežívaš,
- premeníme na niečo, čo ťa nielen očistí, ale
- aj naplní.
- Ak poznáte ľudí, ktorí sú vzácni a majú vám čo
- dať, že v kontakte s nimi cítite, že sa
- duchovne napĺňate, vedzte, že to určite nie je
- bez utrpenia, ktoré je možno celkom neviditeľné.
- Nie je možné, aby človek rástol ku Kristovi bez toho,
- aby zároveň sa neočišťoval cez rôzne kríže
- života, skryté i viditeľné
- Ježiš vie,
- že vziať svoj kríž,
- povýšiť to, čo chce on, na to, čo sa
- chce alebo sa nechce mne,
- je veľmi náročná cesta. A je to vlastne každodenné
- zmŕtvychvstávanie.
- Symbolicky, každé ráno vstaneme, vstaneme
- a prekonáme zemskú príťažlivosť a takpovediac symbolicky smerujeme k
- nebu. Nielen tým, že vstaneme z postele, ale aj tým, že sa
- pomodlíme, že hneď úvod je modlitba, že úvod
- je pohľad na nebo. Úvod je pohľad na
- precitnú-, je precitnutie do Ježišovej
- prítomnosti. A preto, keď budeme vidieť,
- prijímať duchovne Eucharistiu, tak povedzme Ježišovi: „Pane,
- buď so mnou. Pomôž mi vziať moje kríže, niesť ich s
- láskou vo vedomí, že to môžem obetovať
- za niečo, že moje utrpenie môže mať zmysel, ak
- ja v tej výhybke srdca to zo slepej koľaje
- prehodím na tú koľaj, na tú trasu, na ten smer, ktorý
- si ty, Pane, ukázal, keď si ty niesol svoj kríž a keď
- si sa z toho kríža modlil za tých, ktorí Ťa ukrižovali."
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus Naveky. Amen.
- (outro muzika)






